pondelok, 19. novembra 2012

RECENZIA : Temné diery Carrie Ryan


  • originálny názov :The Dark and Hollow Places (The Forest of Hands and Teeth, #3)
  • počet strán : 440
  • vydané na SK : Slovart 2012
  • kúpiť
anotácia : 
Posledná časť voľnej trilógie. Annah vie ako prežiť. Odkedy sa Elias pridal k regrútom, žije sama v Temnom Meste. Vlastne skôr prežíva. Protektorát už neexistuje a regrúti predstavujú po Vzbure skôr hrozbu než oporu, a tak je každý deň iba snahou dopracovať sa k ďalšiemu ránu. Annah ťaží minulosť, rany na duši i na tele. Prežiť v tomto meste nie je jednoduché a dni zrazu prinášajú nové a nové prekvapenia. Udalosti naberajú spád. Stretnutie so sestrou strieda zoznámenie s Catcherom a Eliasov návrat. Nakazené potkany, znesvätení či Mudovia už zďaleka nie sú jediným ohrozením života. Annah čoskoro zisťuje, že krutosť regrútov sa vyrovná ohavnostiam, ktoré páchajú znesvätení a Rezervácia nie je žiadnym ostrovom istoty. Podarí sa jej napriek všetkému zbúrať múry, ktoré jej bránia v láske? Zdolá nástrahy, ktoré pre obyvateľov Temného Mesta prichystá horda znesvätených? Prežije, alebo skončí ako večne nenásytný a malátny prízrak?

Moje pocity :

Dočkali sme sa! Z kníhkupectiev sa už na nás díva posledná kniha z obľúbenej hororovej série, od autorky Carrie Ryan. Keďže sa vydavateľstvo Slovart rozhodlo investovať do farebnej oriezky na predchádzajúcich knihách, nebolo tomu inak ani pri záverečnom diely. V poličke vyzerá táto trojka kníh naozaj veľmi dobre. Temné diery už len vzhľadovo navodzujú temnú až hrôzostrašnú atmosféru. Po ospevovaní vonkajšieho vzhľadu knihy idem k jej vnútornej kráse.

Autorka v každej z tejto kníh zvolila inú hlavnú postavu, no zároveň životy týchto postáv prepojila. Temné diery mali podľa mňa najlepšiu hlavnú hrdinku. Annah prežívala dlhý čas sama, žila zo spomienok a autorke sa podarilo vykresliť jej samotu veľmi reálne. Ako sa snažila splynúť s davom a jej jediná úloha bola PREŽIŤ. Až stret s Eliasom, Gabry a Catcherom jej otvorí oči a vzťahy sa otvárajú. Aj v tejto fatálnej skaze dokáže ešte naplno pracovať láska. Carrie Ryan opäť bravúrne zvládla opísať svet plný hrôzy a tak nenásytne, že mi behali zimomriavky pri jej opisoch po chrbáte. Vyžívala sa v opisovaní spustošeného sveta a vykreslovaním krvilačných zombií. Tak ako opísala svet, tak sa vcítila aj do postáv. Bolo to strašidelné, desivé, napínavé a vždy sa tam niečo dialo. Opäť zahrnula do deja románik medzi dvoma postavami a opäť sa autorke podarilo tento vzťah vybudovať aj napriek zvrátenému svetu a všetkých prekážok naokolo.

Čo sa mi však nepáčilo bol zvrat v knihe. Každá z týchto kníh totiž ako hlavný zdroj zvratu využíva útek postáv. No a kým v Lese kostí to bolo niečo nové, bolo to skvelé a pri Pobreží hrôzy to bolo tak dokonalo premyslené ( nemali ste tušenie čo ešte autorka vymyslí a každá strana bola ďalší a ďalší zvrat ), v knihe Temné diery mi to prišlo narýchlo, na kolene zbuchnuté.  Autorka vždy vedela vyťažiť z bezvýchodiskovej situácie, ale v tomto prípade to nedávalo zmysel a bolo to strašne nereálne, v jednom momente aj komické. Na druhej strane viem čo tým autorka chcela dosiahnuť a to, že chcela hlavnú hrdinku opäť nechať samotnú a natiahnuť dej do maximálnych obrátok. To sa jej ku koncu aj podarilo. Už sa mi dávno nestalo, že som bola z nejakej situácie nervózna. Neskutočné napätie.

Tiež som si myslela, že autorka na konci trilógie objasní aj zombie a všetok ten svet. Čakala som, že napíše nejakú situáciu v knihe o niekoľko rokov neskôr, ako postavy dopadli po rokoch... Čokoľvek... Tu však len uzavrela kapitolu o Annah a jej priateľoch a láske. Uzavrela životy postáv a tým to haslo. 

Temné diery, nie sú tak dobré ako Pobrežie hrôzy a o čosi horšie ako Les kostí. To však neznamená, že bola kniha zlá. Užijete si ju tak či tak. Budete totiž chcieť vedieť ako to skončí a možno to znie morbídne a zvrátene, ale tých zombií sa nebudete chcieť vzdať. No kto dokáže lepšie opísať zombie než Carrie Ryan?Trilógia aj napriek niekoľkým nedostatkom patrí medzi moje obľúbené a budem sa k nej rada vracať.


Za poskytnutie recenzného výtlačku opäť ďakujem úžasnému vydavateľstvu Slovart.




streda, 14. novembra 2012

Cukrú Cukrú alebo kedy je romantika skrátka skvelá

Dnes som sa tak zamýšľala nad nesmrteľnosťou chrústa a zistila som ( prekvapivo ), že vo mne drieme niekde strašne hlboko romantická duša. A keďže si tam len drieme a nejako nechce vyskočiť, kompenzujem to z času na čas prečítaním si niečoho romantického. Nehovorím o príbehoch pri ktorých je všetko strašne presladené, kde sa hlavná hrdinka polovicu deja cukruje so svojou celoživotnou láskou, potom sa štvrťku deja rozchádzajú a dávajú dokopy a zavŕšia to obrovským Happy Endom a povedia si svoje ÁNO. Mám na mysli niečo zo života, niečo skutočné a pritom sladké ale sladké tak, aby ma neboleli pritom zuby. Potrebujem sa vcítiť nielen do vzťahu medzi dvoma hrdinami, ale do situácií či už šťastných, alebo tých smutných, ktoré prežívajú.
Akú scénu teda kniha nesmie mať, aby som bola s dejom spokojná?

  • lúka posiata kvetmi a dvaja oproti sebe utekajúci milenci... narazia do seba a už je ruka v rukáve
  • práve začalo pršať a on ma pobozkal.... bolo to ako z románu
  • on hádže kamienky do jej okna...ona sa postaví k oknu a začne hystérčiť čo tam robí no zároveň sa roztápa, že za ňou prišiel
  • " sme spolu len pol dňa a ja cítim, akoby sme sa poznali už celý život "
Klišé? Strašné...vtedy mám chuť jednoducho v momente zavrieť knihu tam, kde sa scéna začala. Čo je ale zvláštne, niektoré autorky vedia podobnú z týchto scénu oživiť v príbehu natoľko, že aj zabudnem aké klišé to bolo. 
A čo sa teda páči mne?

Ty proti mne - Jenny Downham
Na jednej strane stojí chlapec Mikey, na ktorom visí celá domácnosť. On sa musí starať aby mali čo jesť, on musí malú sestričku vodiť do školy, on sa musí pozerať na svoju nemožnú večne opitú matku. A hlavne musí sa pozerať na to, ako trpí jeho druhá sestra, pretože bola znásilnená. Nenávidí toho, kto jej zničil život.
Na druhej strane stojí dievča Ellie z výborných pomerov, ktorá nemusí ani brvou pohnúť a má všetko čo jej na um príde. No to dievča sa trápi, pretože jej brat bol obvinený zo znásilnenia a ona vie ako to celé bolo.
Týchto dvoch spája viac než tá osudná noc... A v tomto humbuku sa dievča a chlapec do seba zaľúbia...

klišé scéna - Mickeyho hádzanie kamienka do okna, okorenená hláškou Ellinej matky, či vie že existuje aj telefón... myslím, že bolo aj bozkávanie v daždi

The Sky is Everywhere - Jandy Nelson
Len mala úžasnú sestru. Sestru, ktorá bola pre ňu všetkým, jej Slnkom na nebi. Bailey však zomrela a Lenin svet sa zrútil. Teraz nosí v sebe obrovský smútok. Ventiluje ho však písaním básní na hocaký zdrap papiera či bonboniérový papier a nechá ho hocikde po meste. Lennie hľadá niekoho o koho by sa oprela a svoj žiaľ dala bokom, no paradoxne tých, ktorí by jej s tým naozaj pomohli zavrhuje. Na scéne sa objavuje Baileyin priateľ Toby a šarmantný, krásny Joe. Je správne začať si so sestriným priateľom, alebo preklenúť bolesť s Joeom?  S Tobym ju spája prázdno po svojej sestre no nie je to láska a Joe jej sestru nikdy nepoznal a nemá jej ju ako pripomínať ....

klišé scéna - bozkávanie v daždi s bonbónikom, papierik so zamilovanou piesňou ....plus prichytenie pri bozkávaní

Ak zostanem - Gayle Forman
Mia mala všetko po čom túžila a zmenilo sa to jednou vážnou nehodou. Keď sa zobudí vidí len miesto, kde havarovalo ich auto s rodičmi a malým bratom... Stojí tam a vidí seba ako jedinú, ktorá prežila. Vidí všetko čo sa okolo nej deje, no pri tom leží v kóme napojená na prístrojoch. Vidí všetko krásne čo prežila so svojimi rodičmi a bratom, s kamarátkou a ADAMOM. Chce sa vôbec prebrať a žiť len so spomienkami na svoju rodinu, alebo odísť a nikdy neuvidieť Adamovu tvár?

klišé scéna - nespomínam si, ale myslím že tam určite nejaká bola ( a tu to máme čierne na bielom, že niektoré scény sú proste v knihách prehliadnuteľné, pretože nám vďaka deju neprídu 100 krát omieľané )

A čo vy? Viete o nejakej scéne ktorá vám príde až smiešna keď ju v knihe vidíte? Niečo čo sa nachádza minimálne v 75% románoch? Sem s nimi...




nedeľa, 11. novembra 2012

RECENZIA : Obchodníci s nádejou Miroslava Varáčková


anotácia : Musela som si zmeniť meno, presťahovať sa a zabudnúť na predchádzajúci život. Musela som padnúť pod ťarchou kríža a nanovo sa postaviť. Musela som sa vzoprieť vlastnej identite. A to všetko len kvôli nim!Jediné, čo mi zostalo, bola nádej, že človek, ktorého tak zúfalo milujem, prežije.

Život maturantky Júlie sa od základov zmenil potom, čo jej zahynuli rodičia, a ona sa musí vyrovnať s novou situáciou. V ťažkom období spoznáva Matúša, vybuduje si s ním vzťah a pokúša sa myslieť pozitívne. Je tu však niečo, čo jej nedovoľuje poriadne dýchať. Desivé predtuchy, zvláštne znamenia a akési pomyselné čierne mračno, čo sa nad ňou vznáša, sú predzvesťou nezvratných udalostí.
Začína sa vypĺňať temné proroctvo kráľovnej zo Sáby?
Júlia si až neskoro uvedomí, že svojím vzťahom vystavila riziku smrti nielen seba, ale i ľudí naokolo. Ešte stále však ani len netuší, akú obrovskú moc môže mať náboženská sekta so sídlom v Taliansku...
Príbeh je čiastočne inšpirovaný skutočnými udalosťami.

Moje pocity :

Mirka Varáčková má už medzi autormi na Slovensku urobené dobré meno. Svedčí o tom fakt, že každou jej vydanou knihou narastá aj okruh jej čitateľov, ktorí doslova bažia po jej knihách. A veru nestalo sa raz, že bola v rebríčku najpredávanejších či najželanejších kníh na SK.

Obchodníci s nádejou je v poradí tretia kniha, ktorú som od tejto autorky čítala. Kým z knihy Anjeli noci som bola nadšená a kniha Prežila som svet nemohla byť lepšia slovenská dystópia, po knihe Obchodníci s nádejou som zmätená.
Námet bol skvelý a aj keď som vedela podľa anotácie, že sa to bude uberať zápletkou sekty, ani by ma nenapadlo, ako ju tam chce zakomponovať. Júlia, Džul alebo Juli hlavná hrdinka knihy je stelesnením utrpenia. V poslednom období to nemala naozaj ľahké a od smrti jej rodičov, nástupom do novej školy, zažívala v knihe jeden šok za druhým. Páčilo sa mi ako sa autorka vyhrala s víziami budúcnosti, celá tá história ako kráľovnej zo Sáby a indície, ktoré boli niekoľko krát v knihe umiestnené v podobe napr. uspávanky na dobrú noc v podaní Júliinej mamy. To bolo tak pekné... Dokonca už viem, aké knihy autorka uprednostňuje a viem, že jej obľúbené knihy sú Zlodejka kníh a Peter a Lucia. Tlačila ich do príbehu a do zmieňovaných indícií ako sa len dalo a to sa jednoducho nedalo nevšimnúť si.
Ďalším plusom knihy bol tajomný Matúš, od ktorého som od začiatku knihy naozaj nevedela čo vlastne čakať a jemná romantika v príbehu to len utvrdila. Bolo to nenásilné a pekné a jemné. No a teraz k veciam, čo mi na knihe vadili.
Príliš depresívne opisy myšlienok hlavnej postavy dej zbytočne naťahovali. Dovolím si tvrdiť, že bez niektorých predĺžených schyzofrenických Júliiných myšlienok, by bola kniha o štvrťku kratšia. Ja som potrebovala vedieť ako sa to bude v príbehu ďalej odohrávať, no kým som sa dopracovala k akým takým informáciám, musela som sa prehrýzť cez niekoľko depresívnych opisov Júliinho rozpoloženia. Pritom to bolo stále o tom istom ( komu dôverovať, ako to bolo pred časom, má ju rád, čo od nej chcú ???....). Bohužiaľ tak som to z tejto knihy cítila. Naopak keď hrdinka uvažovala dopredu a v deji boli hádanky, ktoré bolo za potreby rozlúštiť, bolo to úplne skvelé. Preto tvrdím, že som z knihy zmätená. Kým v jednom momente mi kniha pripadala úplne skvelá v druhom momente, akoby sa autorka pozabudla a nechala až príliš prúdiť negatívne myšlienky. Menej je niekedy viac.
Posledných 50 strán všetko zachránilo. Akcia akcia a znova akcia. Konečné rozuzlenie bolo veľmi napínavé a žrala som každú stranu. Toto mi asi chýbalo v ostatku knihy, kde tej akcie bolo žalostne málo. V niektorých scénach som jednoducho potrebovala vidieť viac pohybu. Netvrdím, že je kniha zlá, ale od Mirky som zvyknutá na inú kávu. Obchodníkov s nádejou by som odporučila nielen milovníkom Mirkiných kníh, ale tým ktorí bažia po tajomne a hádankách.



 pol mesiačika
 

piatok, 9. novembra 2012

RECENZIA : Mrazivé leto Manuela Martini


  • originálny názov :Sommerfrost: Arena Thriller
  • počet strán : 176
  • vydané na SK : Fragment 2012
  • kúpiť
anotácia : Triler, ktorý vám nedovolí spať...
V mestečku Marbella, na juhu Španielska si pätnásťročná Lyra pripadá ako v raji. Až do chvíle, keď zmizne jej spolužiačka Pia. Onedlho Piu nájdu mŕtvu a tak sa z letnej idylky stáva zlý sen...
Lyre a jej kamarátom sa zdá, že polícia nekoná dosť pružne, chcú preto prísť vražde na kĺb. Aj keď Lyrina mama netuší, čo jej dcéra podniká, Lyre sa zdá, že sa správa divne: odmieta hovoriť o minulosti, keď Lyrina staršia sestra zomrela pri autonehode. Lenže Lyra je presvedčená, že jej sestra žije. Čo jej matka tají? Aké desivé tajomstvá mali zostať navždy skryté?

Moje pocity :

Autorka Manuela Martini je známa svojimi detektívkami a románmi pre dospelých. V Nemecku je však známa aj u mladých. Píše totiž trilery pre mladých a práve kniha Mrazivé leto je jedna z edície Arena - Thriller, ktorá už má nielen v Nemecku, urobené slušné meno.

Z môjho pohľadu bola kniha priemerná, až svojou priemernosťou vôbec nevytŕčala z davu. Šedá myška vo svojej kategórií. To čo by som v knihe Mrazivé leto kvitovala, to v ďalších stranách znovu upadlo. Neviem čím to je, ale tak isto ako si v istých momentoch zaslúži 5 hviezdičiek, v istých momentoch len jednu. 

Dej začal ako už anotácia uvádza, vraždou Lyrinej spolužiačky. Lyra si chce užívať prázdniny, no akosi ju práve vražda začína vyvádzať z konceptu a chce sa dozvedieť, ako to s tou Piou vlastne bolo. A tu je bod úrazu. Zahráme sa na detektívov a budeme celé prázdniny sledovať muža, ktorý vyzerá absolútne nevinne, no z akéhosi dôvodu ho potrebujeme obviniť. 
Takže prvá zápletka nič moc, no autorka sa nedala odradiť a hneď ku nej nadviazala druhú, ale o to zaujímavejšiu zápletku, Lyrinu sestru. Celé by to bolo zaujímavé aj napriek tomu, že to bolo celé príliš čitateľné ale .... je tu skrátka ALE. Čo mi v tomto prípade vadilo nebolo paradoxne správanie sa hlavnej hrdinky, ale jej mamy. Kým autorka u hlavnej postavy Lyre absolútne vystihla správanie dospievajúcej dievčiny, rolu matky teda jej charakter, nezvládla. Postavou Lyrinej mamy bol celý príbeh zbytočne naťahovaný a naozaj som nerozumela prečo nemohla svojej vlastnej dcére objasniť, ako to s tou jej sestrou bolo. Je predsa normálne, že o takých veciach sa doma bežne nerozprávame, ale ak sa v rodine stalo niečo strašné, prečo by sme to mali tajiť?!?  No toto bolo absolútne nereálne a smiešne, zavádzajúce a divné. Každopádne bez tejto banality by asi padla aj celkovo druhá záplatka. Takže sme v tomto prípade mali aspoň niečo. Naproti tomu bolo správanie hlavnej hrdinky a jej kamarátov úplne šialene, super, dobre opísané. Boli naivný, hlavu v oblakoch, verili všetkým ostatným len nie tým, na ktorých sa dalo spoľahnúť. Presne toto robia teanegeri. V iných knihách sú niektoré postavy príliš uvedomelé na svoj vek, tu to bolo také reálne - ako to proste v živote chodí. 
Kniha sa rýchlo čítala a vlastne mala som ju zhltnutú za jeden večer. Na toto sme už vo vydavateľstve Fragment celkom zvyknutí. Čo sa týka prekladu, bol super zvládnutý a mala ho na svedomí Agáta Chrenovská. Slová svieže, žiadne archaizmy a podobne :D. Nenašla som v texte nič čo by ma vyrušovalo.
Takže čo k tejto knihe dodať? 15-roční to je presne tá cieľová skupina ľudí, ktorým sa bude táto kniha páčiť. Pre mňa to bol trošku lepší priemer, nenáročné čítanie pri čaji v mrazivom počasí.

Za poskytnutie recenzného výtlačku ďakujem vydavateľstvu Fragment.


 a pol mesiačika

utorok, 6. novembra 2012

RECENZIA : Crowfieldska kliatba Pat Walsh


  • originálny názov : The Crowfield Curse (Crowfield Abbey, #1)
  • počet strán : 300
  • vydané na SK : Slovart 2012
  • kúpiť
anotácia : Will vie o tajomstve. Ďaleko v lese, niekde za opátstvom, v ktorom žije, je hrob. A pod snehom leží niečo, čo malo žiť naveky. Ale Will nie je jediný, kto o tom vie. Niekto ďalší ho pozoruje... Vo Willovom svete ožíva stredoveká mágia, lesní ľudia, zvláštni svätci, aj kliatby a povery dávnoveku. Chcete vedieť, čo sa stane, keď pochováte anjela? Radšej však nečítajte potme.

Moje pocity :

Zažili ste v detstve čítanie rozprávky od mamy, vy schúlení pod paplónom a za oknom padal sneh? Pretože presne taký pocit som z knihy Crowfieldska kliatba mala ja. Pre tejto knihe som mala pocit, že si jednoducho musím navodiť tú správnu atmosféru, aby som ju mohla pokojne otvoriť a začať čítať. Z Crowfiledskej kliatby totiž čaro akýmsi spôsobom sála a ja som si to užívala.

Celý príbeh sa nesie v duchu tajomna, mágie a čarov. Sprevádza nás plynule Crowfieldskym opátstvom a skromným Willom, ktorého mnísi prichílili  pod svoje " ochranné krídla ", pretože celá jeho rodina zahynula v strašnom požiari. Onedlho sa začínujú diať čudné veci. Najprv narazí  Will na zvláštne stvorenie ( Hob ), ktoré zachráni a to ešte nevie, že o niekoľko dní bude mať opátstvo čudnú tajomnú návštevu. Jacobus Bone a Schadlok...prišli hľadať hrob a nie hocijaký. V každej správnej rozprávke je samozrejme aj obraz dobra bojujúceho proti zlu a autorka ho cielene ťahala dejom tak, aby čitateľ chcel vedieť NAOZAJ CHCEL VEDIEŤ čo zvíťazí.

Autorkine opisy boli také uveriteľné. Tie opisy chladu, zimy a lesa prikrytého snehom, som si užívala a ešte viac som sa zakutrala do deky, lebo mi prišlo že tú zimu mám hádam aj za nechtami. Tak isto boli opísané aj postavy v príbehu. Jednoduché opisy nič zložitého, ale za to veľmi predstaviteľného. Postáv v príbehu síce nebolo veľa ale ich prepracovanosť a jedinečnosť každej jednej dodali tomuto príbehu šmrnc. A kto by to bol povedal, že taký hob, či prasnica Mária Magdaléna mi prirastú k srdcu ? :D

Povedala by som, že kniha Crowfieldska kliatba nie je len pre deti, pretože sa nájde aj nejeden dospelák, ktorý sa nechá strhnúť čarovnou atmosférou tejto knihy. Ak máte radi čary, škriatkov a takú tú rozprávku, ktorú máte vyhradenú na zimné večery, toto je tá pravá kniha pre Vás.


Za poskytnutie recenzného výtlačku ďakujem vydavateľstvu Slovart.

pondelok, 5. novembra 2012

Úryvok z pripravovanej knihy Dedička od Amandy Hockingovej

Už dávnejšie som avizovala na FB stránke Knihománie, že na Slovensku vyjde kniha od Amandy Hockingovej Dedička. A už je to skoro tu. 14. novembra si ju môžete kúpiť už aj vo vašom kníhkupectve. Pokochajte sa nádhernou obálkou, prečítajte anotáciu a v neposlednom rade máte aj úryvok z tejto knihy. Sama som zvedavá aká bude, pretože som po nej až tak veľmi nepoškuľovala, no pravdu povediac teraz, keď bude ten náš preklad, veľmi rada si ju prečítam.

anotácia :

Keď mala Wendy Everlyová šesť rokov, jej matka sa ju pokúsila zabiť, lebo bola presvedčená, že je obluda. O jedenásť rokov Wendy zistí, že mama možno mala pravdu. Nie je tá, za koho sa považovala, a celý život sa jej rozpadá – a to všetko spôsobil Finn Holmes.

Finn je tajomný chlapec, ktorý ju ustavične sleduje. Po každom stretnutí s ním je Wendy vykoľajená, a nesúvisí to iba s jeho príťažlivosťou, ktorú si nechce pripustiť. Onedlho sa však Wendy dozvie pravdu o svojom pôvode: je podhodenec. Hneď po narodení ju vymenili za iné dieťa a Finn ju prišiel odviesť do jej skutočného domova – do kráľovstva Trylov hlboko v horách. Wendy sa vyberie na cestu do čarovného sveta, o existencii ktorého ani netušila. Je krásny i desivý zároveň a Wendy sa preň musí vzdať starého života a vyrovnať sa s tým, čo ju čaká.


Dedicka_s. 269-274