nedeľa, 29. septembra 2013

RECENZIA : Čierna labuť vzlieta Lee Carroll


  • originálny názov : Black Swan Rising (Black Swan Rising #1)
  • počet strán :  400
  • vydané v SK : 2013 Motto 
  • kúpiť
anotácia : Jedného pochmúrneho dňa sa Garet Jamesová, šperkárka z New Yorku, zatúla do čudesného starožitníctva a v tej chvíli sa jej život obráti naruby. Záhadný obchodník John Dee jej ponúkne veľmi štedrú sumu za otvorenie starej striebornej skrinky. Garet nemôže uveriť vlastným očiam, keď na skrinke zbadá symbol labute – identický so znakom na prsteni, ktorý dostala od svojej zosnulej mamy. Ale keď skrinku otvorí, začnú sa diať prapodivné veci... Garet sa pustí do pátrania a zistí, že sa ocitla v storočnom proroctve. Otvorením skrinky totiž vypustila zlé sily. Postupne sa dozvedá, kým vlastne je, a aj to, že ju mama pred týmto poznaním chcela za každú cenu ochrániť. Mocní démoni totiž sužovali a nakoniec zahubili mnoho žien z Garetinho rodu po celé generácie – vrátane jej milovanej mamy. Dokáže Garet využiť svoje schopnosti a porazí tak ničivé sily z podsvetia?

Moje pocity :

Lee Carroll je pseudonym, pod ktorým vystupujú Carol Goodman a  Lee Slonimsky - mimochodom manželia. Čierna labuť vzlieta sa zaraďuje do urban fantasy a preto som sa na ňu veľmi tešila. Hlavnou hrdinkou príbehu je 26-ročná Garet. Tá bohužiaľ nemá svoj život na ružiach ustlaný. Na krku kopec dlhov, z ktorých ju a jej otca už hádam nikto a nič nevyseká, žiadny milostný život, stále smútenie za nebohou matkou a potom ešte jedno veľké bum, ktoré sa uskutoční jedeného divného upršaného dňa. Tento deň však otvára Garet svet, o akom dosiaľ ani nesnívala.

Čierna labuť vzlieta je ten typ príbehu, kedy dej zo začiatku postupuje veľmi pomaly. Pri tomto príbehu to bolo plusom, pretože autori mali premyslené toho omnoho viac, ako sa môže spočiatku zdať. Ďalším plusom bol vek hlavnej hrdinky. Pri týchto typoch príbehu sa totiž málo krát dostanem práve k hlavnému hrdinovi v dospelej verzií. Príbeh sa začal rozvíjať a dostávala som sa k rýchlejšiemu otváraniu príbehu.
Otváralo sa čoraz viac a viac postáv a tu je práve kameň úrazu. Niežeby to bolo zlé, no začala som sa v nich strácať, mýlili sa mi a bolo ich jednoducho toľko, až sa prvotný dobrý dojem z príbehu za týmito postavami strácal. Pritom boli myšlienky naozaj výborné. 
Potenciál v tejto knihe pritom bol neuveriteľný. Garet a história jej rodu, úloha strážnej veže a všetko to učenie sa nadprirodzených síl... Bolo to naozaj zaujímavé, no ubíjali to všetky tie čarovné tvory, ktoré akoby nemali hĺbku. Neboli poriadne dotvorené a ako som spomínala vyššie, bolo ich na ten príbeh až moc.
Celkový dojem z hlavnej hrdinky bol tiež spočiatku fajn. Otvoril sa jej nový svet a bola úplným opakom hrdiniek z ostatných kníh. Od začiatku sa zbytočne nevrhala do nebezpečia a vnímala nové okolnosti svojho života s dosť veľkým strachom, čo bolo realistické. No ako v niektorých knihách narážam na nízky vek hrdinov v príbehu a ako mi nikdy nesedí a stále mám pocit, že by mali mať viac rokov, Garet mi evokovala paradoxne nižší vek. To nebolo správanie dospelej 26-ročnej ženskej, ale ustráchanej 18-tky, ktorá práve zistila, že prišla do veku kde o nej hovoria ako o dospelej, no k dospelosti ešte poriadne nepričuchla.

Spojenie príbehu so Shakespearových hrami? A v tom momente to bolo zasa len prekomponované. Áno boli momenty kedy stála kniha za to. Napríklad čítanie aury alebo rozpad molekúl a cestovanie vodou. No zasa priveľa informácií, mi privodil akurát úsmev nad totálnymi bizarnosťami v deji.
Nechýbal ani románik a tým pánom úžasným sa stal.... tram-ta-da-dá .... upír Will. Samozrejme niekoľko sto rokov starý a samozrejme taký nádherný, že by aj kvety mohli závidieť jeho krásu. Keby nebol obohatený niekoľkými schopnosťami a keby v závere príbehu nebol úplne nečakane zvrtnutý opačným smerom, povedala by som, že ich vzťah je totálne klišé všetkých príbehov. Našťastie to autori zvrátili. Koniec knihy teda je nečakaný a aspoň týmto počinom Lee Carroll u niekoľkých čiatateľov nabudili myšlienku kúpy druhého dielu. 
Ten vychádza už 7.októbra s názvom Krajina večného leta.


Za poskytnutie recenzného výtlačku ďakujem Albatros Media.





štvrtok, 19. septembra 2013

RECENZIA : Nástroje smrteľníkov #2 Mesto popola Cassandra Clare


  • Originálny názov: City of Ashes (The Mortal Instruments #2)
  • Počet strán: 400
  • Vydané na SK: Slovart 2013
  • Kúpiť
Anotácia: Clary si želá, aby sa jej život vrátil do normálnych koľají. Ale čo je normálne, keď je Tieňolovkyňou vraždiacou démonov, jej mama leží v kóme vyvolanej čarami a zrazu všade naokolo vidí Dolnosveťanov, ako sú vlkolaci, upíri či víly? Keby nechala tento svet za sebou, mohla by sa venovať svojmu skutočnému priateľovi Simonovi. Tieňolovci sa jej však nechcú vzdať - hlavne jej nádherne neznesiteľný brat Jace. Aby Clary zachránila svoju mamu, musí sa spojiť s nebezpečným Tieňolovcom Valentinom, ktorý je pravdepodobne šialený, určite nebezpečný a navyše je to jej otec. V New Yorku sa však dejú zvláštne veci. Niekto vraždí deti Dolnosveťanov. Je aj za týmto Valentine? A ak áno, o čo mu vlastne ide? Keď zmizne aj druhý z Nástrojov smrteľníkov - Meč - prichádza desivá Inkvizítorka, aby si posvietila na Jacea. Ako ho má Clary zachrániť?

Moje pocity:

Mesto kostí mnohí čitatelia zaraďujú medzi svoje obľúbené knihy. Patrím medzi nadšencov, aj keď by som mala vzhľadom na svoj vek hľadať inú literatúru. Táto séria je však tak návyková, že si v nej každý nájde to svoje a preto by som ju odporúčala všetkým vekovým kategóriám.


Tak ako skončilo Mesto kostí s maximálnym zvratom udalostí, tak pokračuje aj Mesto popola. Clary je zmätená z pocitov ku Jaceovi, ku ktorému rozhodne nemá prejavovať inú, než sesterskú lásku. Okrem toho rieši podivné správanie svojho najlepšieho kamoša, mama je stále v kóme a vo vzduchu cítiť, že sa čo chvíľa zjaví Valentine s " milým prekvapením ".
Táto časť bola jednoducho famózna. Z každej strany na mňa dýchal ďalší a ďalší zvrat a nové výborne vykreslené postavy. Cassandra Clare mala od začiatku tak dokonale premyslený príbeh a pomaličky ho servíruje čitateľovi, pričom ani nemáte tušenie, že maličká drobnosť z prvej knihy vám dá náväznosť v druhej. Príbeh stále otvárala, stále doplňovala nové a nové fakty a ani jeden jediný raz som sa nenudila. Scény sa striedali jedna od druhej a aj keď som bola práve v tej, kde to bolo čiastočne kľudné, nemohla som prestať čítať z toho dôvodu, že som vedela ako Clare vybafne na čitateľa zvrat vtedy, keď to nikto nečaká. A bolo to naozaj tak.
Ak mám hodnotiť predchádzajúci a tento diel, musím jednoznačne tento hodnotením vyzdvihnúť. Páčil sa mi oveľa viac. Bolo to proste dobre rozbehnuté, nemalo to žiadne diery, všetko zapadalo, nedalo sa nič predvídať a dokonca mi vôbec nevadil milostný trojuholník. To je už čo povedať :D.
Prvý diel mi prišiel taký chaotickejší, keďže Clare predstavila svet plný tieňolovcov, upírov, vlkodlakov, bosorákov a démonov. Keďže vysvetľovačky boli v prvej časti, táto mi plynula jedna báseň. Už som ostrieľaná v svete Tieňolovcov a Dolnosveťanov :D.
Clary bola akási akčnejšia. Vrhala sa bezhlavo do nebezpečných situácií, ostal jej výborný humor a hlavne riešila bratsko-sesterskú patáliu, pri ktorej budem mať minimálne do prečítania tretej časti ohryzené všetky prsty na rukách. Jace bol, je a bude asi jedným z najžiadanejších hrdinov kníh. Je dokonalý v každom smere a prekvapil ma Simon, ktorý dostal v tejto knihe oveľa viac miesta.
Clare má proste talent. Píše napínavo, keď si to žiada akciu, píše jemne kde si to žiada romantiku a opisuje tak, že máte pocit akoby ste sa v danej situácií ocitli priamo s hrdinami knihy. Povedala by som, že je to návykové čítanie. Samozrejme po prevrátení poslednej strany budete okamžite potrebovať tretiu časť. Takže ak plánujete kúpiť druhý diel, pripravte si peniaze navyše, pretože sa to nebude dať psychicky ustáť.
Ako to celé dopadne? Ja to už viem a zatiaľ nepoviem :P. Ale recenziu k tretej časti pripravujem.



Za recenzný výtlačok ďakujem vydavateľstvu Slovart.