nedeľa, 17. novembra 2013

RECENZIA: Pravda o večnosti Sarah Dessenová


  • originálny názov : The Truth About Forever
  • počet strán : 372
  • vydané na SK : 2013 CooBoo
  • kúpiť
anotácia :Macy mala pred sebou celé leto, no takmer všetok čas mala stráviť bez svojho priateľa Jamesona nudnou prácou v knižnici a učením sa na skúšky. Ale niekedy sa udejú aj neočakávané veci – ako napríklad stretnutie s Wesom a jeho zábavou partiou priateľov. Alebo projekt jej sestry na renováciu zanedbaného plážového domu, ktorý v nej a v jej matke prebúdza hlboko pochované spomienky na bolestnú stratu Macinho otca. No občas sa to všetko dokáže aj poriadne zamotať. Keď Macy stretne niekoho ako je Wes – chalana s minulosťou a udivujúcim umeleckým talentom – jej život už nie je ako predtým. A tak začína uvažovať o tom, či je naozaj lepšie ostať uzavretá, tak ako si až doposiaľ myslela, alebo sa odhodlať vyjsť zo svojej ulity...

Moje pocity :

Pravda o večnosti je úplne prvá kniha od autorky Sarah Dessen, do ktorej som sa pustila. Pritom táto kniha vôbec nie je od autorky jedinou. Len v Čechách a na Slovensku boli preložené spolu tri tituly.
Kniha Pravda o večnosti bola naozaj peknou, jemnou a citlivou knihou. Všetky situácie v knihe sa točia okolo ťažkého dospievania hlavnej hrdinky Macy. Ono spočiatku sa zdá, že Macy okrem straty otca nemá žiadne iné trápenia, no opak je pravdou. Macy je uväznená v dokonalom svete, kde nie je miesto pre chyby. Všetko presne nadiktované, od vzťahu, ku škole či práci. Sama si je strojcom dokonalosti, pracuje na sebe a snaží sa byť dokonalá ako jej priateľ. Svoj presne nadiktovaný svet si uvedomuje v momente, keď odchádza jej priateľ do tábora. Macy sa zrazu cíti úplne sama, zrazu si uvedomuje, že všetky city čo má, len dusí v sebe a sú na druhom mieste oproti všetkému ostatnému. Neočakávane ju však v živote stretá nové kamarátstvo a Wes, ktorý je úplným opakom toho, čo si sama pre seba určila, ako pevný cieľ.

City vychádzajú na povrch a je len na Macy pre čo a koho sa nakoniec rozhodne.

"Niektorí ľudia," povedala a ja som si nebola istá, či ma
počula, "môžu ísť ďalej, vieš, trúchliť a plakať a zmieriť sa
s tým. Alebo to tak aspoň vyzerá. Ale pre mňa... Neviem. Ne-
chcem to sfúknuť, zabudnúť. Nebolo to niečo, čo sa pokazilo.
Je to jednoducho... niečo, čo sa stalo. A ako s tou jamou, kaž-
dý deň hľadám spôsob, ako sa s tým vyrovnať. Rešpektujem
to a nezabúdam a pokračujem ďalej v tom istom čase. Rozu-
mieš?"

Macy je veľmi krehká hlavná hrdinka a veľmi sa mi na nej páčilo, ako postupne v knihe dospievala a hľadala svoje vlastné ja. Naproti tomu Wes pôsobil zo začiatku ako veľký rebel a pritom bol naozaj veľmi talentovaný a svojím životom tak trochu zlomený, inteligentný chlapec. Obaja si akoby k sebe hľadali cestu čistým a úprimným rozprávaním. Bolo to také jednoduché a pritom také komplikované.... Autorka nastavila tento vzťah veľmi jemnúčko a podávala ho presvedčivo. A nielen tento vzťah. Pomaly sa rozvíjali kamarátstva a každá vedľajšia postava mala danú svojráznu povahu. Tým pádom bola každá jedna dobre rozpoznateľná a nemýlili sa mi v deji.

"Počúvaj," pokračovala Kristy,"pravda je, že nič nie je zaručené. Vieš to lepšie než ktokoľvek iný." Prenikavo sa mi zahľadela do očí, aby sa uistila, že som porozumela, čo tým myslí. Pochopila som. "Tak sa neboj! Ži!"

Táto kniha je stavaná pre dievčatá v teanegerskom veku. Je presne taká romantická,ako vám evokuje táto jemná obálka. Zanechá vo vás množstvo pocitov a hlavne veľa rozhodnutí v tejto knihe, vás doslova tlačí nad uvažovaním a rozoberaním rôznych momentov, aj vo vašom živote. Dessen presne vedela čo robí a stačilo aby mala malú zápletku a aj tak napísala príbeh, ktorý sa dotkne nejedného srdca. Naozaj kvitujem nielen príbeh, ale aj písanie, ktoré bolo veľmi jednoduché a čítalo sa veľmi ľahko. Preklad bol ako už v poslednom čase kvitujem často, veľmi dobrý, no CooBoo sa znova nevyvarovalo množstvu preklepov a vynechaných slov. Ak máte radi jemnú romantiku s kúskom drobných životných rád, zistení a myšlienok,  je to kniha určite aj pre vás.


Za recenzný výtlačok ďakujem ALBATROSMEDIA.


sobota, 9. novembra 2013

RECENZIA : Čo sa stalo Mare Dyerovej Michelle Hodkin


  • originálny názov : The Unbecoming of Mara Dyer (Mara Dyer, #1) 
  • počet strán : 392
  • vydané na SK : 2013 SLOVART
  • kúpiť
anotácia : Mara Dyerová neverí, že by jej život mohol byť ešte viac zamotaný. Nielenže si vôbec nepamätá, ako sa dostala do nemocnice, kde sa práve prebrala, ale nevie nič ani o nehode, pri ktorej zomreli jej najlepší priatelia a frajer. Mare sa však takmer nič nestalo. Lekári sa domnievajú, že nový začiatok v novom meste pre ňu bude tým najlepším riešením, a spomienky tak môžu pomaly vyplávať na povrch. Marin nový život sa však stále viac komplikuje.
Tváre mŕtvych priateľov má pred očami denno-denne. A potom... zrazu...vidí aj smrť ľudí naokolo iba chvíľu pred tým, než sa to stane. Je jej jasné, že sa asi zbláznila. A keď si je už istá, že to ani nemôže byť horšie, Noah Shaw, najkrajší chlapec, akého kedy videla, ju odmieta nechať na pokoji... Čo má vlastne za lubom?

Moje pocity :

"Moje meno nie je Mara Dyerová, ale právnik mi povedal, že nejaké meno musím mať." Tak začína táto veľmi zaujímavá kniha a od toho momentu sa po 1) nebudete vedieť od knihy odlepiť a po 2) zahĺbite sa do veľmi zvláštneho príbehu, z ktorého budete mať pocit, že je až príliš záhadný.

Na knihu o Mare som sa veľmi tešila, nakoľko som čítala samé ospevované recenzie. Všetci ju hodnotili až príliš dobre, aby som si ju nechala ujsť. Mara je dievča, ktorá ako jediná prežila nehodu a kým ako v každej tuctovej knihe sa aj s rodinou odsťahuje ( kvôli nielen jej psychickému problému z tohto incidentu ) a vy čakáte, že dej bude tým pádom celý plný klišé, ešte sa len budete čudovať. Nové miesto v tejto knihe znamená novú záhadu. Nová záhada v tejto knihe znamená, nové informácie o Mare. Nové informácie o Mare znamenajú, buď je všetko psycho, alebo to bude nadprirodzenosť. Garantujem, že do konca knihy budete špekulovať a budete nervózni ako to celé vlastne je. Michelle Hodkin je výborná spisovateľka. Používa v texte bežné frázy mladých, nešpekuluje s postavami, dáva im v bežných situáciách prirodzené reakcie a výborne opisuje. A ešte v niečom je dobrá. FAMÓZNA ! Vie do príbehu vniesť záhadnosť. Vie spraviť pomaly detektívnu zápletku s totálnym psychom a nakoniec to celé obráti, na úplne iný žáner. WAU s milión výkričníkmi (1 000 000 x !).
Postava Mary bola prepracovaná do špiku kosti. V príbehu boli presne vykreslené jej pocity a či som chcela alebo nie, cítila som sa tak isto pri čítaní jej záhadného príbehu. Otvárali sa situácie a kým sa objasňovala zápletka stále som si myslela, že je to naozaj celé zrelé na psychiatriu. Mara v tom nemohla ostať sama a autorka vymyslela ešte jednu postavu a to Noaha. Veľmi príťažlivý chlapec, ktorého obletuje každá sukňa, ktorá okolo neho prejde a predsa má oči len pre Maru. Páčil sa mi vzťah "obletujem Maru aj keď sa robí, že ma nenávidí a nechce". Bolo to vtipné, romantické a aj dojímavé. Ten vzťah - nevzťah nemal ani jedinú chybičku krásy. Kým v iných knihách sú vedľajšie postavy v knihe len tak mimochodom, tu mala každá nejaké to slovo do príbehu. Aj keď bola úplne maličká a objavila sa spolu možno na dvoch stranách knihy. Otvorený koniec..... - môj ty bože !!! Hodkin - ty si jedna beťárka beťárska, pretože vieš ako navnadiť na ďalšiu knihu a tak isto vieš, ako sa asi cíti polovica ľudstva, ktorá ten koniec prečítala. Mám chuť ti to napísať v angličtine do správy... a poďakovať sa ti za to. Bez toho konca by som totiž nepísala do kalendára, dátum vydania druhej časti na Slovensku.
Plusom knihy je preklad, ktorý ma na svedomí Soňa Greer. Ako som spomínala vyššie, že Hodkin píše bežné frázy mladých, tak to je ten moment v ktorom to prekladateľ vie poriadne zbabrať, alebo sa s tým vie výborne prehrať a preložiť anglické frázy do bežnej slovenskej hovorovej rečí, pričom to nepôsobí rušivo, naopak veľmi prirodzene. Jediné čo vytýkam je obálka. Je síce krásna, ale mnoho blogerov sa sťažuje na capky, ktoré na základe materiálu na nej po chytaní ostávajú. Mne to paradoxne nevadilo. Mne vadilo, že sa to podobá ( veľmi podobá ) na veľmi jemný zamat a ja ten materiál naozaj nemám rada. Mám pocit akoby som mala niečo za nechtami, keď sa toho dotknem. Takže teraz bez srandy, požívala som pri čítaní rukavičky. Nie nebola to metafora :).


Za recenzný výtlačok ďakujem vydavateľstvu Slovart.

piatok, 1. novembra 2013

RECENZIA : Den co den David Levithan


  • originálny názov : Every Day
  • počet strán : 344
  • vydané v CZ : CooBoo 2013
  • kúpiť

anotácia : Každý den se probudíte v jiném těle, každý den žijete život někoho jiného. A tak platí jedna jediná zásada – vyhněte se tomu, aby si někdo všiml, že na jeden den přebýváte v těle někoho jiného a nepleťte se do jeho života. Vše je v pořádku, až do rána, kdy se probudíte v těle Justina a zamilujete se do jeho přítelkyně Rhiannon. Od toho okamžiku všechna pravidla, podle nichž jste až do teď žili, přestávají platit. Konečně se objevil někdo, s kým chcete být den co den. Úspěšný román bestsellerového autora Davida Levithana.

Moje pocity :

Kniha Den co den je presne ten typ knihy, ktorý vás zaujme v prvom dojme nádhernou obálkou a výborne spísanou anotáciou. Bola to trefa do čierneho, lebo presne to kniha k dobrej predajnosti potrebuje. Tým pádom, ale stúpajú od knihy aj poriadne očakávania. 

Kniha má naozaj veľmi zaujímavý námet. Zobudiť sa každý deň v inom tele, nezáleží na pohlaví, na farbe pleti, na kráse, na váhe. Jediné v čom si hrdina je istý, že bude v približne rovnakom veku. V zásade by to nemal byť problém, ak to už robíte 16 rokov a viete, že do života iných nesmiete nejak veľmi zasahovať. No čo sa stane, ak aj vy chcete žiť plnohodnotne a nie na úkor ostatných? Čo spravíte aby ste sa dostali k tomu, po čom alebo kom naviac túžite?
Kapitoly sú v tejto knihe riešené počtom dní, ktorými sa každé ráno A zobúdza vždy v inom tele. Aby som vás neuviedla do pomykova hlavného hrdinu/ku nazývame A, pretože jej/jeho indentita je stále v niekom inom - odmalička. Páčilo sa mi, že  to mal autor poriadne premyslené a tieto jeho vliezania do tiel poriadne objasnil, čím nevznikali žiadne diery v deji. Hneď zo začiatku nám prestiera hranice tohto putovania z tela do tela a popri tom vysvetľuje ako to, že sa nezobudí raz v tele Číňanky niekde v Hong Kongu a na druhý deň v chlapskom tele niekde pri Eiffelovej veži. Bola som až veľmi prekvapená, že hlavná zápletka vznikla v podstate v prvej kapitole, v prvom dni, pretože som nemala tušenia, čo autor teda chce písať ďalších 344 strán. On tých 344 strán zúžitkoval z polovice opisovaním postáv, v ktorých sa A nachádzal. Opisoval každé jedno telo, či tučné, či chudé. Otvoril tému drog, sebapoškodzovania, homosexuality či náboženstva.
Pri každej danej osobe otvoril uzdu písaciemu talentu a opísal všetko vierohodne, ako sa dané telo v akej situácií cíti. Z jedného pohľadu to bolo OK, ale to by nemohla potom upadať hlavná zápletka, ktorú tam hneď na začiatku vyrobil. Rhiannon, na ktorej vlastne celá zápletka stála, sa správala presne tak, ako by ste to od dievčaťa, ktorému poviete, že ju milujete, ale prídete každý deň v inom tele, čakali. Nič by mi nevadilo, naozaj nič. Všetko by bolo úplne dokonalé, keby autor knihu skrátil. Dával do toho vedľajšieho deja príliš veľa a zanikalo v tom momente to, čo malo naopak vychádzať na povrch. Miestami ma vyrušovalo, že autor viac opisoval ako písal dialógy. A tak som dlho, dĺho, predlho čakala ako sa to vlastne rozuzlí. Čakanie však evidentne malo spôsobiť údiv. Vzhľadom na to, v akom pokojnom duchu sa to zakončovalo, som vlastne čakala nejakú scénu s hyterickým plačom, alebo poriadnou hádkou dvoch "milencov", zvažovala som dokonca nebodaj smrť. K čomu by to však viedlo? Čo by sme si potom z príbehu mali zobrať? Autor ale vytrel všetkým čitateľom týmto koncom kocúra. On to napísal tak, aby sme si každý zobrali z toho príbehu ponaučenie, alebo sa prinajmenšom na tom zamysleli.
Vzhľadom ku koncu som si uvedomila aj to naťahovanie príbehu. Bude pokračovanie a keďže autor v prvej knihe objasnil všetko do detailu, čakám veľmi ale veľmi dobré čteníčko. 


Za recenzný výtlačok veľmi pekne ďakujem Albatros Media.