sobota, 25. januára 2014

RECENZIA : Tahle píseň ti změní život Leila Sales


  • originálny názov : This Song Will Save Your Life
  • počet strán : 248
  • vydané v ČR : 2013 CooBoo
  • kúpiť


anotácia : Elisa Dembowská si ve srovnání se svými vrstevníky odjakživa připadá jako mimoň. A pak se jednoho dne rozhodne, že udělá všechno pro to, aby se to změnilo. Celé prázdniny na sobě dře – čte správné časopisy, dívá se na správné seriály, dokonce si i zásadně obmění šatník, jen aby hned první den školy zjistila, že se snažila zbytečně. Že i kdyby na sobě pracovala sebevíc, nezmění to, jaká je uvnitř, a že to její spolužáci vždycky poznají a stejně se s ní nebudou kamarádit. Ale co s tím? Můžete se sebou něco udělat, aby se z vás stal spokojený mimoň?

Moje pocity : 

Hneď na začiatku tejto recenzie musím pochváliť obálku knihy. Presne tento typ obálok podľa mňa pritiahne drvivú väčšinu dievčat, aby ju chytilo do ruky. Je jemná, moderná a názov nielen výborne korešponduje s dejom knihy, skôr by som sa upriamila ako dobre je na obálke umiestnené. Aj keď je cez celú obálku a cez celú fotku dievčiny so slúchadlami, vôbec nepôsobí na mňa rušivo. Naopak skôr mi zvýrazňuje osobitosť tej knihy a priťahuje pohľad.
Čo som od knihy čakala, však rozhodne nebolo to, čo som našla. 
Elisa je vyvrheľ. Je jedna z tých outsiderov, ktorá sa strašne snaží zapadnúť. Ako vystrihnuté z amerického filmu. Dievča z vlastným štýlom, ktorý každému pripadá nejak divný, stále so slúchadlami na ušiach a nikto s ňou nechce  mať nič spoločného. Pripadá si sama a potrebuje len niekoho, kto by sa o ňu zaujímal. Autorka sa dotýka citlivej témy mnohých dievčat a ako to dopadne, keď v tomto veku, kvôli takémuto problému upadajú mladí do depresie a čo z toho môže vzniknúť. Elisu ako hlavnú hrdinku vykreslila z tých všetkých možných alternatív, ktoré mohla napísať, ako dievča, ktoré chce silou mocou zmeniť seba a nájsť si k sebe samej cestu. Všetko sa dokáže zmeniť, keď jej aj niekto iný ako ľudia, ktorých denno denne stretá v škole dokážu, že nie je ona tá zlá - nevyhovujúca okolnému svetu.
Kniha spočiatku ukazuje Elisin svet a čím viac som sa dostávala do jej myšlienok, tým viac mi pripadala kniha príliš deprimujúca. Opis postáv, konfrontácie, situácie a tie pocity.... Bolo toho na mňa niekedy až príliš. Dej knihy našťastie neostal iba pri tom a otvorenie nových priateľstiev tomu pomohol. To ako sa Elisa pomaly dostávala k svojmu pravému ja, jej dopomohlo samozrejme nielen priateľstvo, ale aj jej obľúbená hudba. Tu by som tiež trošku zabrdla, že nie celkom  reálnym štýlom dostala autorka hlavnú hrdinku do inej obľúbenej spoločnosti postáv. Z úplného dna tak bola v inej spoločnosti zrazu tá, ktorá je pomaly hviezda a pritom na škole to bolo stále o tom istom. Hlavná hrdinka sa teda zmietala akoby v dvoch svetoch. Jeden bol ten jej starý život, ktorý by najradšej zahodila a druhý dokonalý - presný opak. Vedľajšie postavy boli pekne vykreslené, aj keď som sa zamýšľala trošku nad reakciami rodičov, čo som si teda hlavne na konci knihy celkom nevedela predstaviť. 
Autorke by som tiež vytkla štýl ako taký. Témam, ktorým sa mohla povenovať dlhšie rýchlo vypísala pár slovami, pár myšlienkami a tie, ktoré neboli až tak zaujímavé, zasa  pretiahla. Ak to zhrniem jednou vetou kniha sa dotýka citlivých tém ako samovražda, šikana a ukazuje mladým, že riešenie je veľa krát na dosah, len to nesmú dusiť v sebe. Vzhľadom na tieto okolnosti je kniha určená tínedžerom vo veku 13-16 rokov. Ja staršia osoba som mala priíjemné počteníčko na sobotné dopoludnie. Kniha sa číta naozaj rýchlo, text resp. preklad je mladistvý a pre mladých ako vyšitý.

 a pol

Za recenzný výtlačok ďakujem ALBATROSMEDIA.



sobota, 11. januára 2014

RECENZIA : Len počúvaj Sarah Dessenová


  • originálny názov : Just listen 
  • počet strán : 324
  • vydané na SK : 2013 CooBoo
  • kúpiť
anotácia : Ešte pred rokom bola Annabel dievčaťom, ktoré má úplne všetko – alebo aspoň túto rolu hrala v televíznej reklame. Odrazu však nemá nič. Jej najlepšia priateľka Sophie ju opustila, šťastie v rodine ničí anorexia staršej sestry a v školskej jedálni si nemá ku komu prisadnúť. Ale len dovtedy, kým nestretne Owena Armstronga. Vysoký podivín, hudbou posadnutý Owen je polepšený darebák, ktorý je odhodlaný hovoriť ľuďom vždy len pravdu. A možno práve on môže Annabel pomôcť vyrovnať sa s tým, čo sa jej prihodilo v tú noc, keď so Sophie prestali byť kamarátky.

Moje pocity :

Od autorky Sarah Dessenovej som čítala už jednu knihu, a to Pravda o večnosti. Keďže táto kniha sa mi veľmi páčila, povedala som si, že autorke dám ešte šancu dokázať mi, či tá jedna kniha nebola len náhoda. Nie nebola... Sarah Dessenová má talent na písanie. Vie skĺbiť príbeh akoby od susedov, dať mu hĺbku a  primiesiť trošku romantiky.

Knihy od Dessenovej pritom nie sú žiadne majstrovské diela. Priznávam aj jemné klišé, avšak ona vie napísať 1000-krát omieľanú scénu s niekoľkými vylepšeniami, pri ktorých si poviete, že to jednoducho chcete prehliadnuť a niekedy sa vám práve tá scéna, znenazdajky zapáči. Občas máte proste chuť prečítať si nejakú oddychovku, ktorú zlupnete za jedno doobedie.
Tento príbeh sa nesie životom Annabel, ktorá mala úplne úžasný život. Bola jedna z tých, za ktorými sa všetci na škole otáčajú, obľúbená a mala veľa priateľov. Aspoň si to myslela. Stačil len jeden večer a zistila, že priateľstvo nebolo až také, akým sa zdalo a to čo sa v osudnú noc stalo, sa snaží vymazať zo svojho života. Kým sa zmieta vo svojich a rodinných problémoch, znenazdajky stretáva podivína Owena, ktorý má na škole už " dobrú povesť". Vždy si myslela, že sú úplne rozdielny a možno to nebola až taká pravda. Možno ich spája čosi viac, než len hudba.
Na Dessenovej písaní sa mi páči, že sa neupriami len na hlavné postavy. Vedľajšie postavy boli pekne vykreslené a dotvárali Annabelin príbeh. Páči sa mi, že autorka dáva v knihách mladým vždy akýsi odkaz. Vždy je tam totiž opísaný problém, ktorým sa zaoberajú viacerí tínedžeri a ako tento problém riešiť. Niekedy sa stačí proste z niečoho vyrozprávať a nedržať jazyk za zubami a držať to len v sebe, akokoľvek je ten problém závažný.

Čo sa týka písania, je veľmi jemné a jednoduché, takže knihu naozaj prečítate veľmi rýchlo. Zo začiatku ako to býva u tejto autorky zvykom, je viac opisov a rozprávania, ako dialógov. Pri knihách vždy pozerám hlavne na to, aby som sa vedela vžiť do hlavnej hrdinky. Tu to bolo 100%-né, pretože Dessenová sa vie pekne vypísať na pocitoch postáv. Ak by som mala odporučiť dievčatám medzi 13-18 rokov nejakú dobrú knihu, určite by to boli Dessenovky. Sú to príbehy zo života a vedia človeku niečo do toho svojho dať. Musím povedať, že kniha Len počúvaj nebola až taká dobrá ako Pravda o večnosti, ale... jednoducho bola dobrá. Boli tam medzery, príbeh nebol taký silný ako predchádzajúci, viac scén, kedy zastával rozum, no v tejto knihe išlo omnoho viac. Možno sa opakujem ale Dessenová krásne opisuje dospievanie a problémy, ktoré vtedy môžu nastať a ako sa z nich dostať. Ak by som mala možnosť prečítať si ďalšiu knihu určite ju dám.


Za recenzný výtlačok ďakujem ALBATROSMEDIA


sobota, 4. januára 2014

Súťaž - Cestujeme časom VÝHERCA



Súťaž sa skončila a ja som všetky odpovede na otázky prečítala. Poviem Vám, ako správni knihomoli, ste to zobrali parádne do svojich rúk a len som čumela, ako pekne viete narábať so slovíčkami. Mnohé odpovede ma rozosmiali a niektoré veru aj rozplakali. Boli ste veľmi plodní :D. Tak som rozhodla odmeniť dvoch výhercov. Však viete, že keď už robím dáku súťaž, rada ešte na konci primiešam nejakú výhru naviac.

Hlavnú výhru - knihy Búrka uväznený v čase a Jazdci časom získava :

Nikee

Ktorá kniha bola tohto roku pre teba tá naj?
Séria kníh o Kate Danielsovej od Ilony Andrews .. neznášam takéto rebríčky kde treba určiť iba jednu knihu, pretože som tak nerozhodná že by som sa asi nikdy nerozhodla :D

/ máš absolútnu pravdu...ja mám tiež naj knižiek dosť a pre jednu sa nedá rozhodnúť, avšak vybrala som si ťa pre druhú odpoveď na otázku...

Keby si mohol/a cestovať časom, kde by si sa presunul/a a prečo? 
Premiestnila by som sa do obdobia svojich 15 rokov a povedala svojej mladšej verzii nech to vydrží, pretože život bude neskôr oveľa lepší a nech sa nebojí povedať svoj názor aj keď má malú sebadôveru... odkázala by som jej aj nech sa nestrachuje pretože z tých 145 cm bude do roka a pol 170cm (ja viem vyrástla som veľmi rýchlo :D) . Ďalej by som si nakázala nech začnem pozerať Doctora Who, pretože ja som ho objavila len nedávno a o chvíľu je výročná časť a zatiaľ som len na 4 sérii a nechcem si to pokaziť tým že si to pozriem bez dopozerania tých zvyšných :D A do tretice by som nakázala svojmu mladšiemu JA, dávať väčší pozor pretože tú časť zubu ktorý som si odlomila nemá cenu dorábať keďže stále odletuje a teraz vyzerám ako imbecil.. a aj ten prst, ktorý som si kedysi zlámala nie je taký rovný ako by mohol byť :D

/ Navodila si mi príjemný úsmev na tvári a tým si to vyhrala. Inak pozerám, že si vyššia ako ja a ten rýchly nárast teda wauuuuuuuuuuuu/


Druhý výherca - Kniha Pravda o večnosti Sarah Dessen

Lenka Kozempelová

Ktorá kniha bola tohto roku pre teba tá naj?
Nuž, podľa toho, z ktorej strany sa na to pozriem. Najpoučnejšia pre mňa bola kniha Doba Jedová od profesorky Struneckej a profesora Patočku, skutočne mi otvorila v mnohých veciach oči a odporúčam ju každému, komu na sebe a svojom zdraví záleží. Najnapínavejšia bola moja milovaná Agatha Christie s knihou Poirotove Vianoce. No a najčastejšie som listovala v knihe Hneď to bude, Anjelik od doktora Bukovského, lebo je tam plno skvelých receptov.


Keby si mohol/a cestovať časom, kde by si sa presunul/a a prečo?
To záleží predovšetkým od toho, či by som mohla vycestovať len jediný raz, alebo by som sa mohla presúvať ľubovoľne. Keby platila druhá možnosť, cestovala by som o dušu. Na všetky miesta, ktoré by mi len napadli a v tých najrôznejších časoch. Ideálne by bolo, keby sa to dalo každý deň v rámci nočného spania, aby som sa ani cez deň neukrátila o nič z môjho terajšieho skvelého života. Išla by som pozisťovať odpovede na všetky otázky, ktoré si ľudia kladú ohľadom minulosti a nevedia na ne zistiť odpoveď. A nakukla by som aj do budúcnosti, keďže som tvor veľmi zvedavý. Ak by som sa však mohla časom presunúť len jediný raz, boli by to prázdniny môjho detstva. Najkrajšie obdobie, na ktoré spomínam najradšej. Bola by som opäť s mojou sestričkou, ktorú mi nezodpovedný šofér bez vodičského preukazu vzal a s babičkou a dedkom, na ktorých mi tiež ostali už len spomienky. S dedkom by sme jazdili na bicykli k jazeru kŕmiť labute a potom do poľa natrhať si kukuricu na večeru. A babičke zase vybielili celú špajzu, aby sme si na dvore mohli "variť". Večer by sme si čítali Lovci mamutů a plánovali, ako pôjdeme ďalší deň na kúpalisko vláčikom, alebo večer do kina.

"Lenka rozmýšľala som nad tebou celý deň, ako si poslala odpovede. Nečkalo sa ti? Mala som chuť napísať ti hneď ako som si to prečítala a zároveň som sa bála akokoľvek osloviť ťa, aby som niečo nepokazila. Tvoje slová sú tak rezonujúce a emotívne. Napísala si to nádherne a preto som sa rozhodla, že ti pošlem práve knihu Pravda o večnosti. Myslím, že pochopíš prečo práve túto knihu a ďalšie slová sú už zbytočné..."


Baby napíšte mi prosím e-mail na : Janne.Cha@gmail.com.

streda, 1. januára 2014

RECENZIA : Kto je Mara Dyerová? Michelle Hodkin


  • originálny názov : The Evolution of Mara Dyer (Mara Dyer, #2) 
  • počet strán : 456
  • vydané na SK : SLOVART 2013
  • kúpiť 
anotácia : Paranormálny román. Mara Dyerová vie, že sa nezbláznila. Dokáže zabíjať svojou mysľou a Noah zasa tou svojou liečiť. Mara vie aj to, že Jude nie je len halucinácia. Nedarí sa jej však presvedčiť rodičov a lekárov, že nepotrebuje psychiatra ani hospitalizáciu. Jediný, kto jej naozaj verí, je Noah. Mara má však oňho strach, je preňho nebezpečná – pri ich prvom bozku ho totiž takmer zabila. Spoločne však pátrajú po tom, ako Jude prežil zrútenie inštitútu na Rhode Islande a prečo vie o Mariných schopnostiach viac než ona sama... Druhé pokračovanie knihy Čo sa stalo Mare Dyerovej?

Moje pocity : 

Po výbornom prvom diele o Mare som dostala do rúk ten druhý. Kým prvý diel som ospevovala a jediné čo som mohla naozaj vytknúť je obálka, na ktorej sa zanechávali otlačky prstov + podobala sa zamatu a ten materiál nemám rada, tejto knihe nemôžem vytknúť ani ň.

Prvý diel bol zakončený tak, aby čitateľ doslova prahol po nasledujúcej časti. To, čo však autorka spravila v tejto knihe, už hraničí s hystériou. Pretože tomuto sa hovorí CLIFFHANGER dámy a páni a kto má čakať na tretiu časť po niečom takom? Ale ideme pekne po poriadku...

Mara sa opäť prebúdza na psychiatrií. Nikto jej opäť neverí a vďaka bohu, existuje aspoň Noah. A opäť sa ponárame do príbehu, v ktorom je všetko úplne šialené...alebo nie? Michelle Hodkin zvýšila úroveň príbehu a ak som bola pripravená na psycho a to, že v tomto sa už nedám ošmeknúť, budem mať dej prečítaný od začiatku, keďže v prvej časti som sa poučila, bola som na totálnom omyle. Celý dej sa totiž budete opäť zmietať v tom, či je Mara naozaj schizofrenička, alebo je všetko čo sa robí pravda. Dej je taký zamotaný, že som už pomaly nevedela ani kto som ja. Okrem toho to nestojí len na jednom bode, keďže kniha ako taká stále napreduje, nie je hluché miesto a ani jedna situácia v knihe nebola napísaná zbytočne.

" Bolo mi zle. Svaly som mala stuhnuté a ubolené a pri uvoľňovaní krku mi praskali stavce. Pokožku som mala horúcu a pri každom dotyku s oblečením sa mi rozpálilo celé telo. Mala som pocit, že niečo so mnou nie je v poriadku - akoby ma v noci bol ktosi prelial do tela niekoho iného. "


Všetko je neskutočne tajomné a dej stále len 
graduje, takže odložiť knihu je doslova nemožné. Nemožné je odhadnúť každý nasledujúci krok v knihe, nie to ešte koniec. A ešte každý krok malý aj veľký z tejto alebo predošlej knihe, všetky proste majú v deji nejakú rolu a niekde sa odzrkadlia.
Postavy v knihe sú prepracované neuveriteľne dobre. Tam kde Hodkin šľahla psycho osobu, až vás mrazilo keď ju opísala a dala ju do deja s mrazivým podtónom. Tí, čo sa ich nič netýkalo, sa len pozerali na Maryin osud a slepo verili, že je šialená. Mara a Noah ma svojimi činmi uvádzali do vytrženia, keď sa v tej motanici rozuzľoval aj ich vzťah. A musím povedať, že bol veľa krát krásne otvorený a emotívny.

"Jediné, po čom túžim, si ty,"povedal. " Nemusíš si ma vybrať - teraz ani nikdy, ale ak si ma vyberieš, potom ťa chcem slobodnú."

Opäť vyzdvihujem aj preklad, nakoľko kniha by mohla byť akokoľvek dobrá, ale ako všetci vieme preklad to dokáže pokaziť. Tento bol opäť super zvládnutý a kniha sa čítala doslova na jeden dych. Obálka je toho materiálu čo predtým, avšak už je jemnejší. Odtlačky prstov nie sú, nakoľko aj obal ako taký, je svetlejší. Ak stále uvažujete nad prečítaním týchto kníh, zaručujem že tieto knihy sú prudko čitateľné. Stále tvrdím, že kniha Kto je Mara Dyerová je jedna z najlepších kníh tohto roku. To je kniha, na ktorú po prečítaní len tak nezabudnete a jej dej vám bude ešte stále rezonovať v hlave.




Vydavateľstvu Slovart veľmi pekne ďakujem za recenzný výtlačok.