streda, 21. mája 2014

RECENZIA : Nekonečná láska Scott Spencer


  • originálny názov : Endless Love 
  • počet strán : 432
  • vydané na SK : 2014 Ikar
  • kúpiť

anotácia : Mladučká Jade, dievča z vyššej spoločnosti, sa bezhlavo zamiluje do charizmatického Davida. Mladík s poškvrnenou minulosťou sa stáva tŕňom v oku Jadinho otca. Vonkoncom sa mu nepáči, s kým sa jeho dcéra zahadzuje. Keď otec zistí, že ich vzťah pokročil oveľa ďalej ako len k nevinným bozkom, zakáže Davidovi sa k ich domu čo i len priblížiť. Vášnivú lásku dvoch zaľúbencov zachvátených sexuálnou túžbou však nič nezastaví. Ich city sú nekontrolovateľné, hrozí, že ich celkom prevalcujú. Keby sa Davidovi podarilo docieliť, aby ho Jadin otec vnímal ako hrdinu a záchrancu, určite by zmenil názor. A tak nešťastne zaľúbený chlapec založí v honosnom rodinnom sídle „bezpečný“ požiar... Nekonečná láska sa už pri prvom vydaní v roku 1979 stala jedným z najslávnejších románov svojich čias a jednou z najpôsobivejších kníh o mladej láske, aká bola kedy napísaná.

Moje pocity :

Kniha Nekonečná láska ako blesk z jasného neba, spadla pred premiérou filmu do kníhkupectiev. V skutočnosti však nie je žiadnou novinkou a sfilmovaná už raz bola. Táto kniha putuje svetom už od roku 1979, kedy bola prvý krát vydaná. Nekonečná láska sľubuje jednu z najpôsobivejších romancí všetkých čias. Čo sa v nej ale skrýva v skutočnosti?
Ako už z anotácie vyplýva, mladý David v návale zamilovanosti a neskutočnej túžbe opäť sa stretnúť s Jade a jej rodinou, vymyslí nie práve ideálny plán "záchrany". Podpáli dom svojej milej a potom ju a celú jej rodinu zachraňuje ako superman. David je presvedčený, že práve takýto spôsob mu prinavráti Jedin svet a znovu sa bude môcť vrátiť k jej rodine. Nakoniec to však vypáli úplne iným smerom. David sa ocitá v nápravno-výchovnom oddelení a až po troch rokoch sa ocitá na slobode. No čo myslíte, že bude jeho ďalší krok?
Správne - keďže je to NEKONEČNÁ LÁSKA, David bude Jade akýmkoľvek spôsobom hľadať.

Scott Spencer vystaval príbeh z pohľadu chlapca a neskôr chlapa. Davida od začiatku pomaly odkrýval. Ukázal jeho psychiku, vzťahy a všetko toto docielil z väčšej časti opisom jeho myšlienok. Páčilo sa mi, že celý ten požiar zasadil autor do príbehu hneď na začiatku, pretože potom mal autor dostatok miesta na vysvetlenie Davidového činu. Dej je rozprávaný v prítomnosti, avšak je prelínaný Davidovými myšlienkami na minulosť. Tá minulosť sa vzťahovala väčšinu príbehu na Jade, ale aj ostatok jej rodiny. Ukazuje Davidovu rodinu a aj napriek tomu, že si David možno želá, aby bola jeho rodina fádna a nudná, ani zďaleka nie je. V knihe je obrovské množstvo myšlienok, rozpísaných na niekoľkých desiatkach strán a sem tam som sa aj pozabudla, že mám chcieť aj dialóg medzi postavami. Proste mi vyhovovalo čítať len Davidove myšlienky. Dokonca aj dialógy oživili až medzi-myšlienkové pochody Davida.

Autor v knihe ukazuje čitateľovi množstvo pohľadov na lásku. To je vlastne hlavná myšlienka celej tejto knihy. Čo človek všetko dokáže spraviť pre to, keď niekoho miluje. Zo zamilovaného teanegera, doslova psychopatického chlapa. Čo všetko pre lásku dokáže človek obetovať a kam až zájsť. Scott Spencer si rozhodne servítku pred ústa nebral a jednotlivé scény boli krásne romantické, jednoduché ale zároveň zvrátené, schizofrenické a nepochopené.  Prečo nepochopené? Autor to trošku s tým zveličením prehnal a hlavne ku koncu už hlavný hrdina čerpal nie z ozajstnej lásky, ale prerastalo to už k psychickej chorobe. 

Uvedomujem si, že je veľmi tenká hranica medzi zamilovanosťou a pomätením mysle, avšak tento stav som absolútne nečakala. Absurdity, hnev, smrť ...a to všetko mala prevážiť Davidova nekonečná láska. Možno som to nečakala preto, že som jednoducho pred čítaním pozerala trailer na film, avšak to vyzeralo pomaly na úplne iný príbeh.
Po dočítaní knihy som sa snažila hlavného hrdinu pochopiť, čo všetko podstúpil v mene jeho lásky a tiež prečo nekonal v niektorých situáciách inak a prečo ho vlastne takto slabošsky autor opísal. No a práve to chcel autor docieliť. Aby čitateľ premýšľal aký tenký je ľad medzi láskou a jej závislosťou, čoho všetkého je človek schopný pre jeden cit. Kniha je rozhodne pre staršie ročníky a nieje práve dielom, ktoré sa označuje ako ľahké čítanie. Ako som už písala vyššie, autor viac opisoval myšlienky, miesta a situácie, ako písal dialógy. Nie každý možno túto knihu prečíta bez predsudkov, pretože tá kniha je iná. Pravdupovediac podobnú knihu som ešte nečítala. Knihu, ktorá je doslova miestami zvrátená a nechutná. A aj napriek tejto skutočnosti je táto kniha o láske a všetkých jej stránkach a o tom, či je človek dostatočne silný aby ju ustál.

Za recenzný výtlačok ďakujem vydavateľstvu Ikar.

utorok, 13. mája 2014

RECENZIA : Lov Andrew Fukuda


  • originálny názov : The Hunt (The Hunt #1)
  • počet strán : 256
  • vydané na SK : Fragment 2014
  • kúpiť

anotácia : Ako zostať nažive vo svete, kde sú ľudia považovaní za potravu a všetci túžia len po ich krvi?
Sedemnásťročný Gene je nútený bojovať o prežitie v spoločnosti, kde je ľudská rasa odsúdená na zánik.
Je vybraný do Vládcom vyhláseného lovu na posledných ľudí – glupanov. Musí sa naučiť umeniu lovu. Musí dokázať utajiť svoju ľudskú podstatu pred svojimi krvilačnými kolegami, ktorých podozrenie každým dňom narastá. Ako však dokáže skryť to, že nedokáže bežať rýchlosťou blesku, že ho slnečné svetlo nezabije a že nemá neukojiteľnú túžbu po krvi?

A čo sa stane v okamihu, keď do jeho života vstúpi dievča, ktoré v ňom prebudí city, aké do tej doby nepoznal?

Moje pocity :

Upírčinu som už dávnejšie nečítala a nejako ma ani nezaujímala. Všetky knihy už boli príliš podobné a nejak ma nelákalo sa k tomuto žánru vracať. Andrew Fukuda však napísal knihu, ktorá sa vymyká všetkým tuctovým upírskym knihám. Napísal niečo nové, vymyslel postapokalyptický svet v ktorom si upíri hovoria ľudia a paradoxne ľudia sú nazývaní glupani. Glupani už z väčšej časti pomreli, alebo ich požrali, či ich chovajú ako zvery v klietke pre lov ( neskutočná súťaž pre upírov - budem dosť ironická, keď napíšem, že je to pre upírov ako LOTO ), alebo posledná kategória do ktorej spadá aj hlavný hrdina, " tvárim sa, že som upír a začlením sa a keď budem dodržovať prísne pravidlá, nikto si nič nevšimne".
Autor dôkladne premyslel a opísal správanie ľudí ( upírov ), kde hlavný hrdina Gene vyrastal. Čo všetko musel Gene každú noc robiť, aby nebol podozrivý a nezožrali ho priamo pred skrinkou v škole, ako dokonale sa musel tváriť, nesmel sa potiť, musel si holiť chlpy na každom kúsku tela a zimomriavky by boli tiež dosť veľkým problémom. Utiahnutý chlapec je ale razom vylosovaný na LOV, z ktorého sa všetci študeto-upíri idú zblázniť. A čo teraz? Niektoré veci nedokáže skryť a bude veľmi obtiažne prežiť.

Autor si nebral servítku pred ústa a niektoré scény opisoval dosť brutálne. Bolo to hlavne ku koncu plné krvi, akčnosti a desivých scén. Kým si čitateľa na začiatku pomalým tempom pripravoval a oboznamoval s prostredím, vo finále nešetril svojim talentom a naozaj masakroval čo sa dalo. Totálne bezvýchodisková situácia, strach, hrôza a neušetril ani citovú stránku hlavného hrdinu. 
Niektoré veci ale Fukuda nedotiahol úplne. Niekedy som mala pocit, že situácie, kedy Genemu už prihorievalo za zadkom, mohol vyriešiť inak. Na to, že upíri boli takí citliví, mali Geneho dosť možností odhaliť. Autor toto divadielko zahral do autu a hlavného hrdinu, len zdanlivo na chvíľu odpratal z miestnosti. Sem tam to pôsobilo ako päsť na oko.
Bolo jasné, že ku koncu musí autor odhaliť ešte jednu postavu podobnú hlavnému hrdinovi, aby sa to čitateľovi rátalo. Tak sa aj stalo. Nebolo to zbytočne vnútené do deja a postupne pomaly sa tento vzťah otváral. Jediné čo by som vytkla bolo, že tá informácia o danej osobe bola dosť čitateľná a kým možno 50% ľudí čo si túto knihu prečíta, nezistí dopredu čo sa stane, ja som to odhalila veľmi skoro.  
Celkový dobrý dojem dotvára a autorovými prednosťami sú opisy. Vie veľmi dobre opísať nielen postavy ako také, ale priestorovo, je to viac než dobré. Som známa tým, že nemám rada nejaké veľmi dlhé opisy, ale v tejto knihe bolo úžasné čítať o pocitoch Geneho, ako sa cíti, keď sa cíti osamelý, ako sa musí vysporiadať so životom a kuť plány vo svojej hlave, aby unikol z bezvýchodiskovej situácie. A samozrejme miesta, ktoré som si vedela veľmi dobre pri čítaní predstaviť.

Aj napriek niekoľkým chybičkám si myslím, že táto séria bude mať úspech a veľmi dobre si autor pripravil pôdu do nasledujúcich častí.





Za recenzný výtlačok ďakujem vydavateľstvu Fragment.

piatok, 2. mája 2014

RECENZIA : Zákerná hra Rebecca Jamesová


  • originálny názov : Sweet Damage
  • počet strán : 352
  • vydané na SK : 2014 Ikar
  • kúpiť
anotácia : Tim si zúfalo hľadá nový podnájom. Jeho bývalá priateľka Lilla ho vyhodila z bytu a život sa mu od základov zmenil. Keď sa mu pritrafí výhodné ubytovanie vo vychytenej štvrti Sydney, považuje to za veľké šťastie. Zo starodávneho sídla však behá mráz po chrbte, čudácky pôsobí aj majiteľka, mladá Anna, trpiaca agorafóbiou. Už pol roka nevyšla na denné svetlo. Tima jej psychická porucha neodradí, no keď sa v dome začnú diať zvláštne, hrôzu naháňajúce javy, pochytí ho oprávnený strach. Žeby sa Anna predsa len pomiatla? Alebo si má radšej posvietiť na bývalú lásku, ktorá sa mu opäť pripletie do života? Postupne sa ozývajú temné tiene minulosti a Tim sa znenazdajky ocitá uprostred zákernej hry bez šance na únik.

Moje pocity :

Rebecca Jamesová je čitateľom známa hlavne prvou knihou Krásna beštia, ktorý vyšla vo vydavateľstve Ikar už pred dlhším časom. Myslím, že to boli štyri roky dozadu. Knihu som si požičala z knižnice a autorkin štýl ma veľmi zaujal. Nepamätám si ju úplne do detailu, ale isto vo mne zanechala niečo, prečo som si chcela prečítať aj jej druhú knihu. 
Zákerná hra je triler plný záhadností. Je to typ knihy, kedy neviete čo očakávať, neviete ako sa príbeh vyvinie, neviete kto je v príbehu vyšinutý, neviete čo je skutočnosť čo realita, alebo je to zvrátená hra, pretože vás všetko dookola mätie. 

Autorka písala knihu hneď z niekoľkých pohľadov a striedali sa postupne v kapitolách, pričom je Zákerná hra rozdelená do dvoch častí. Nielenže sa menia pohľady postáv, menia sa aj časy. Aby čitateľ precítil príbeh a nechal sa prekvapiť, autorka pomaly po kapitolách ukazuje aj minulosť postáv. Na základe minulosti sa potom zliepajú skladačky v prítomnosti. Zákerná hra sa doslova tajomstvami vysmieva čitateľom, pretože nie je šanca všetko uhádnuť dopredu.

Hlavný hrdina Tim je klasický austrálsky šuhaj so surfom v pravej ruke, s vlnou pod nohami, vie neskutočne variť a jeho bývalá ho obháňa nie kvôli tomu, že by ho milovala, ale aby si zdvihla svoje ego. Keďže s ňou býva pod jednou strechou, nebolo by od veci, keby si našiel podnájom s niekým buď perspektívnejším, alebo aspoň nech je na 100 kilometrov od nej. No a tu nastáva bod zlomu, kedy Timovi doslova spadne k nohám ponuka, ktorá sa neodmieta. Veľmi lacný podnájom vo vychytenej štvrti a dom je doslova palác. Je v tom však určite háčik. Tým háčikom je Anna- plaché, pekné dievča so strašnou minulosťou, s divným odmeraným správaním a ešte divnejšou diagnózou.V dome začína byť dusno, niečo sa deje a Tim nevie čo si má myslieť.
Anna bola v deji tak krásne vykreslená, že si čitateľ na ňu nemôže urobiť názor ani na začiatku, ani v strede knihy. Annu pochopíte skoro až pri konci a vtedy sa plesnete do čela, ako to všetko zapadalo. Páčilo sa mi ako jej minulosť prebiehala v deji - postupne. Autorka ju neotvorila hneď, jej minulosť otvárala tak pomaličky ako sa len dalo a to dômyselne kvôli ostatnému deju, aby sa čitateľ cítil bezradne a nevedel čo si myslieť. Dokonalo to miatlo. Anna ako psychopatka.... Anna ako nežné žieňa... Anna ako kto? 
Rebecca James sa pohrala nielen s touto postavou. Všetky boli veľmi dobre prepracované na čele s Lillou. Tá si držala celý čas knihy svoju drzosť a žiadnu empatiu. Jedine hlavná postava Tim bol v knihe otvorený a od úvodu sa aj plynule niesla jeho minulosť. Kniha zákerná hra je prešpikovaná tajomstvami. Z tajomstiev prichádzalo nebezpečné napätie a keď už prišla akcia, skoro som spadla na zadok. Bolo to veľmi dobré. Možno by som pridala viac strach-faktoru, ale inak bola kniha bez chybičky. Okrem všetkého má autorka veľmi dobrý a chytľavý štýl písania. Knihu som zlupla za dva večery a pri konci som už nasadila vražedné tempo. Keď sa do nej pustíte, budete proste potrebovať zistiť, ako to celé dopadne. Zákerná hra má všetko to, čo má kniha pre mladých mať.

Za recenzný výtlačok ďakujem vydavateľstvu IKAR.