Anna Krenina v mp3...

Prednedávnom som riešila strašnú patáliu. Celý týždeň som nestíhala ani len pozrieť do knihy. Ja závislá od tých nádherných voňavých kníh, s príbehmi, pri ktorých jednoducho môžem vypnúť a užívať si moju obľúbenú činnosť. Jednoducho mi čas nedovolil, aby som knihu čo i len otvorila. A práve v tom čase, som mala možnosť vypočuť si audioknihu a nielen vyriešiť moju situáciu, ale zistiť aké výhody má také počúvanie kníh.

Najprv si takú audioknihu trošku priblížime.

Audioknihy si pamätám ešte ako malá, keď mi otec púšťal rozprávky na platniach a viem, že neskôr som ich počúvala na kazetách. Teraz sa dajú zohnať buď na CD, či vo formáte mp3, stiahnuť do počítača a púšťať si ich v mobile, vo svojom mp3 prehrávači, niektorých čítačkách, tabletoch a áno keď chcete, tak použite kľudne aj domáce kino a pustite si ich na plné pecky, nech susedov aj šľahne od jedu. Aspoň budú poznať aj iné než tuc tuc a možno Vám prídu aj poďakovať, že takú dobrú knihu ešte nepočuli :D.

Tieto hovoriace knihy sa delia na skrátené a neskrátené. Tie neskrátené sú doslovne načítané, podľa predlohy. Ani o slovo menej než to, čo sa v skutočnej knihe nachádza. Skrátené sú tie, ktoré sú nejakým spôsobom zmenené resp. skrátené. Zväčša je to z finančného alebo časového hľadiska. A potom ešte bonbónik - dramatizácie a s tým som mala dočinenia ja. Dramatizácie sú tiež buď nahovorené jedným hercom, alebo sú role obsadené viacerými hercami. Je to ako počúvanie divadla.

Anna Karenina Lev Nikolajevič Tolstoj

Interpréti 
Blanka Bohdanová
Vladimír Brabec
Jana Hlaváčová
Jorga Kotrbová
Vladimír Ráž
Martin Růžek
Karolína Slunéčková

Dostala sa mi do rúk Anna Karenina v mp3. Ach preboha... Podľa mňa by sa Tolstoj pri tejto vete, nedokázal prevrátiť vo svojom hrobe. No ale doba napreduje, takže Anna Karenina v mojom mp3 prehrávači, slúchadlá v ušiach, klapka ááááá akcia... ide sa na to...

Túto knihu od Leva Nikolajeviča Tolstoja dúfam netreba ani predstavovať. Nielenže nám ju húdli do hláv v škole, ale pomaly každých cca 10 rokov do kín mieri jej ďalšie a ďalšie filmové spracovanie.

Príbeh o tom, ako sa jedna žena vysporiadavala s láskou v Rusku, na začiatku 19.storočia. Anna vydatá za  staršieho vyššie postaveného muža, sa zaľúbi do mladého grófa Vronského. No v časoch minulých, nebolo pre nevernicu odpustenia. Vtedy totiž spoločnosť takéto konanie odsudzovala a jej manžel zasadil tejto situácií rázny úder. Anna dokáže pre lásku obetovať svoje meno, svoje postavenie, postavenie svojho muža, dokonca opustiť svoje dieťa Serjožu. No aké sú v skutočnosti jej pocity vnútri? Aké to je trápiť sa pre všetko naraz? Aké východisko z tejto situácie? Anna je chorá...chorá pre lásku...

Pamätáte si ešte keď sa takéto dramatizácie púšťali v rádiách? Ja mám ešte čerstvo zafixované v pamäti, ako som sedela v kuchyni pri stole a počúvala monológ nejakého herca, ktorý nahovoril podobnú knihu. Ako dieťa som sa nudila a staré diela ma nebavili. No a teraz som mala zrazu v rukách Annu Kareninu ako dramatizáciu z roku 1967.

Annu nahovorila Blanka Bohdanová česká herečka, maliarka a výtvarníčka, divadelná pedagogička, členka činohry Národního divadla v Prahe, nositeľka Ceny Thálie, držiteľka ceny Františka Filipovského za dabing. Je stvárnenie bolo naozaj úchvatné. Presne sa vedela stotožniť s rolou a veľa krát mi po chrbáte z jej rozprávania behali zimomriavky. A aj slza padla, keď sa lúčila so synom. Skutočne vierohodné ... A tu vidno aká je to osobnosť.

Knihu som počúvala cestou do práce a aj z práce, dokonca pri varení večere. Žiadna monotónnosť, či chabé scény. V tejto dramatizácií boli tie naj scény z knihy, s hudobnými vložkami a takou správnou ruskou atmosférou. Akoby som sa zrazu ocitla v Petrohrade pri neskutočnej dráme.

Netvrdím, že audioknihy sú lepšie ako knihy. Nie to v žiadnom prípade. Knihy sú len knihy a tie sa nedajú ničím prekonať. No audiokniha je dobrým riešením, keď chcete príbeh pri žehlení, pri behaní či v preplnenom autobuse. Proste vtedy, keď sa kniha v rukách nedá držať a aj keby ste veľmi chceli, v tom momente sa nedá čítať. A hlavne, doteraz som ani len netušila koľko kníh je takto spracovaných. Fuj hanba mi - ja viem. Ale sami sa pozrite koľké audioknihy sú na slovenskom trhu. Nie nebojte sa nie sú to len klasiky. Nájdete tam napríklad aj Stiega Larssona či Evitu Urbaníkovú. Ja mám najbližšie v merku Stopařuv pruvodce galaxií.

Za poskytnutie audioknihy ďakujem AUDIOLIBRIXu

SÚŤAŽ 200 followers na Knihománií !!!

Knihománia tento týždeň prekročila 200 nasledovateľov. Som veľmi rada za každého nového nasledovateľa a veľmi si vážim, že môj blog čítate. Chcem Vám povedať, že Vám veľmi pekne ďakujem, no a samozrejme Vás chcem potešiť SÚŤAŽOU.

A o čo sa bude súťažiť?

+ diárik na rok 2013

Ceny do súťaže poskytlo vydavateľstvo Slovart a Albatrosmedia a samozrejme moja maličkosť. Vydavateľstvám veľmi pekne ďakujem. 

1. výherca - Mechanický anjel + Črepiny duší
2. výherca - Mechanický anjel + Nadpozemská
3. výherca - Mechanický anjel + Diárik na rok 2013
4. výherca - cena útechy Mrazivé leto

Teraz k pravidlám súťaže :

• musíš byť zo Slovenska alebo z Čiech
• súťaž trvá od 26.1.2013 do 9.2.2013 ( do 16.2.2013 vyhlásim výhercov za pomoci random.org )
• vyplň formulár ale len raz

Formulár pozostáva z dvoch prieskumných otázok a 5  súťažných otázok. Nechajte mozgové závity pracovať a keď vyplníte celý formulár, ste zaradení do súťaže. Všetkým držím palce a bavte sa !!!

FORMULÁR 

RECENZIA : Delírium Lauren Oliver

• originálny názov : Delirium (Delirium #1)
• počet strán : 360
• vydané na SK : 2012
• kúpiť

anotácia : Láska je nákaza, príčina vážnej choroby, ktorou sa nesmieme nakaziť. Lena, hlavná hrdinka úvodnej časti trilógie s názvom Delírium, si užíva „posledné“ leto pred svojimi osemnástymi narodeninami. To by nebolo nič neobvyklé, avšak pre ňu to znamená zásadnú zmenu. Deň, kedy podstúpi zákrok, ktorý ju má uchrániť pred nakazením deliria amor nervosou – tá znemožňuje jasne myslieť a oslabuje schopnosť robiť správne úsudky. Presne určená budúcnosť, manžel, práca – nalinkovaný život bez bolesti, na ktorý sa roky predtým tešila. No len dovtedy, kým nestretne Alexa. Ten otočí jej život naruby a Lena si uvedomí, že všetko, čo ju doposiaľ obklopovalo, bolo len dômyselnou spleťou lží…

Moje pocity :

Od Lauren Oliver som už čítala jednu knihu pod slovenským názvom Kým dopadnem. Bola veľmi emocionálne pojatá a Lauren v nej ukázala ako vie narábať so slovíčkami a ako dokáže čitateľa doslova pritlačiť k deju. Kým dopadnem bola kniha bez pokračovaní a tak ma zaujímalo s čím ďalším dokáže prísť. Delírium je prvá časť trilógie a to podotýkam dystopickej, čo je naozaj niečo úplne iné než kniha Kým dopadnem.

Klasická dystópia začína úplne rovnako ako ostatné knihy z tohto žánru. Spoločnosť oddelená od ostatku sveta. Zmena nastáva iba v mene mesta. Mesto Portland a to je oddelené od divočiny elektrickým plotom. A tým všetky spojitosti s inými dystopickými knihami končia. Lauren totiž svet a jeho pravidlá postavila úplne inak. 

Ona spravila z lásky chorobu. Dokázala ukázať aké má láska symptómy prenesené v tom najhoršom slova zmysle, aby to vyznelo ako naozaj reálne riešenie, prečo by Amor deliria nervosa mala byť choroba. Vedci prišli na to, že práve láska zabíja a nielenže sa pred ňou treba chrániť, oni ju aj liečia. Lena čaká na zákrok ako na spasenie. Ten jej má zabezpečiť aby sa nenakazila touto chorobu, kvôli ktorej zomrela aj jej matka.

Celý príbeh je založený práve na láske a vzťahoch. Ako by človek dokázal žiť bez lásky? Či sa chce obetovať a žiť ako stroj, alebo vo vlastnom záujme svojich pocitov opustiť túto zvrátenosť. Začiatok knihy je jemný a naivný ako celá hlavná hrdinka. Robí to, čo sa jej nakáže a jediný svetlý bod jej života je jej kamarátka Hana, ktorá akosi nie je až také neviniatko. Hana je takým humorným a odvážnejším spestrením knihy. Tak to bolo do polovice knihy. Potom to bolo úplne naopak. Práve Lena otvorila oči a práve ona bola viac než odvážna. Čo by to bola za kniha, keby sa niekto nevzpriečil tomuto divnému postoju krajiny? Takže na scénu sa dostáva Alex. Ideálny chlapský hrdina,ktorý nielenže mrknutím dokáže omráčiť polovicu ľudstva :D on je milý, láskavý ale aj poriadne priebojný, vtipný a nakoniec - prieči sa systému. A nemôžem nespomenúť malú Grace, ktorá mala potenciál hneď od začiatku a v podstate až na konci zisťujete jej charakter, prečo robí to čo robí. Aj keď je kniha o tom, že láska je choroba paradoxne je tam lásky až na prasknutie. Delírium je jedna z najromantickejších dystópií, aké som kedy čítala. Myslím, že takýto prívlastok som ešte dystopickej knihe hádam ani nedala. Akciu nájdeme iba na konci knihy a aj tá je zakončená veľmi emocionálne. Lauren Oliver opäť raz dokázala, ako vie narábať s citmi čitateľov. Nemyslím si, že je najlepšia z dystópií, ale jednoducho to, ako je jemne podaná a ten štýl autorkinho písania je príťažlivý. Je to ten typ príbehu, kedy sa potrebujete rýchlo, rýchlo dostať ku koncu a ste zvedaví ako to celé dopadne.

Delírium má veľmi jemnú a vkusnú obálku a veľmi sa páči jej rozloženie strán, pričom každá kapitola začína vetou, citáciou, alebo sprievodnými znakmi amor delirie nervosy. Navodzuje to pri deji taký lepší pocit a rýchlejšie pochopíte jadro veci. Páčil sa mi aj mladistvý preklad a ak aj bol sem tam nejaký preklep skôr som ho prehliadala, akoby som sa mala nad tým zamýšľať.  Druhý diel je čo chvíľa na scéna a bude sa volať Pandemónium. Ja sa naň skutočne veľmi teším. Toto bola vlastne prvá kniha, ktorou som začala rok 2013. Skutočne som lepšie nemohla začať.

RECENZIA : Atlas mraků David Mitchell

• originálny názov : Cloud Atlas
• počet strán : 504
• vydané v CZ : Mladá fronta 2012
• kúpiť

anotácia :

Atlas mraků získal nominace na Booker Prize, James Tait Black Memorial Prize, Arthur C. Clarke Award a Nebula.

David Mitchell ve svém rozsáhlém románu Atlas mraků maže hranice mezi styly, žánry i časovými rovinami a poutavým způsobem se zamýšlí nad nebezpečím lidské touhy po moci i jejími možnými důsledky.

Nedobrovolný cestovatel plavící se v roce 1850 přes Tichý oceán, vyděděný skladatel obstarávající si nejisté živobytí v Belgii mezi 1. a 2. světovou válkou, ambiciózní novinářka píšící v Kalifornii v dobách, kdy tam byl guvernérem Ronald Reagan, ješitný nakladatel ukrývající se před věřiteli ze zločineckého podsvětí, geneticky modifikovaná jídlonoška čekající na smrt a Zachry, mladý ostrovan zažívající soumrak vědy a civilizace – to jsou vypravěči Atlasu mraků, kteří odkudsi z potemnělých chodeb dějin slyší dozvuky ostatních příběhů. Každý záchvěv ozvěny více či méně pozměňuje jejich vlastní osudy.

Moje pocity :

Atlas mraků bol vydaný vydavateľstvom BB/art už v roku 2006, no vtedy nebol záujem až tak veľký ako práve teraz, kedy na nás z každého kina vytŕča úžasný plagát k filmu. Takže druhé vydanie v podaní vydavateľstva Mladá fronta, nemohlo prísť v lepšom čase. Priznám sa, že aj ja som sa dala ovplyvniť a nedávno som si túto skvelú knihu kúpila. David Mitchell nie je ani zďaleka v písaní nijaký nováčik a že je majster slova som sa presvedčila sama, pri čítaní tejto bichle s 504 stranami, s maličkým písmom.

Atlas mrakov začína zápiskami do denníka Adama Ewinga, neskôr dopismi nadaného Roberta Frosbishera, detektívkou v podaní novinárky Luisy Reyovej, mojimi obľúbenými vtipnými scénami pána Cavendisha, ktorý si toho chudák užil viac než dosť, sci-fi v podaní vypočúvania Orison Sonmi a nakoniec dystopické rozprávanie Zachryho " že jo ". A keby sa Vám to zdalo málo, potom si to dáme od druhej polovice knihy opačným smerom. David Mitchell napísal do jednej knihy šesť príbehov a ak sa niekomu zdá, že sú totálne ale TOTÁLNE odlišné je to úplne normálne, pretože oni naozaj sú odlišné :D. Ale čo ten pán autor dokázal? On ich spojil a ešte ako! To bolo totálne nepravdepodobné, neskutočne dômyselné a nápadité.

Kniha Atlas mrakov nie je zrovna ľahké čítanie. Prvý príbeh sa mi čítal dosť ťažko, kým som si navykla na autorov štýl a popravde, celý prvý príbeh mi pripadal nesmierne nudný. Polovicu času sme totiž na palube lodi a kým som sa dostala k nejakej pointe, veľmi obsiahlo autor opisoval pomocou Ewingovho denníka všetko naokolo. Potom však prišiel na rad príbeh o nádejnom skladateľovi a už to išlo. Pokiaľ som všetky jeho dopisy neprečítala, knihu som nezavrela. Nehovoriac, že už v tomto príbehu bol súvis s tým prvým a bola som strašne zvedavá ako sa to vlastne VŠETKO bude spájať. Každý príbeh, vlastne všetko spolu nadväzovalo a ja som sa nestíhala čudovať.

Na knihu Atlas mrakov si musíte spraviť čas, pretože musíte nad všetkým premýšľať aby ste si ju dokonale vychutnali.
Autor nielen posúval príbehy od jednej doby k druhej, ale tak používal v príbehoch aj vyjadrovanie postáv. Páčilo sa mi to, ako sa vyhral so slovnými spojeniami  a kým som na začiatku čítala opisy posádky v staromódnom slovoslede s archaizmami, každým ďalším dejom sa autor vsunul do danej doby a daným zvyklostiam v rozprávaní. Fakt myslel na všetko. Sledovať osudy všetkých hrdinov bolo reálnejšie a namiesto nudy som sa uchechtávala vo výrazoch aké sa v skutočnosti používali a aké sa "možno" budú. Viac som sa vedela do prostredia deja vcítiť.

Áno David Mitchell myslel naozaj na všetko. Myslel hlavne na svojich čitateľov, pretože každému sa páči niečo iné. Kým jeden preferuje históriu, druhý zasa detektívku a ja dystópiu :D. Takže zhrňme si to. Jedna kniha, 6 príbehov, 6 žánrov a 6 rôznych štýlov písania. Každý si určite v tejto knihe nájde to svoje. To garantujem.

Je to tak zvláštne, že som sa upla na hrdinov knihy jednotlivo, avšak ako celok je to úplne o inom. Takú rozpoltenosť pri knihe som už dávno nezažila. Teraz si už môžem s kľudným svedomím pozrieť aj filmové spracovanie, aj keď vážne netuším ako toto dokázali sfilmovať. Tlieskam Atlasu mrakov, že si ma získal ! A vy sa ponáhľajte s kúpou, lebo ako tak pozerám vo väčšine obchodov, je kniha vypredaná. To k téme, čo urobí jedno filmové spracovanie.

Rok 2012 s Knihomániou

Rok 2012 ubehol ako voda. Ani by som nepovedala, ako tento rok všetko v mojom živote naštartuje a budúci rok? To bude beh na rýchlu trať... Aj keď som tento rok pocítila maximálnu možnú vyťaženosť pracujúcich ľudí na vlastnej koži, kníh a blogovaniu som sa nemienila vzdať. Držím sa zubami nechtami, aj keď si uvedomujem, že moje táranie o možných aj nemožných veciach na blogu redne ako vlasy 65-ročného dedka. Sem tam to bolo naozaj biedne, keď  moje príspevky za mesiac nepresiahli ani 5 prstov jednej ruky :O. Vášeň v knihách som ale nedokázala len tak od seba odtrhnúť a viete čo? Ja som to zvládla! Že čo? 

2012 Reading Challenge, v ktorom som si na začiatku roka 2012 dala záväzok prečítať 50 kníh. Tadá..... zmákla som to!!! A ktoré knihy to dnešný rok boli?

Tou najdlhšou knihou bola Strach múdreho muža od Patricka Rothfussa ( 837  strán) a ak rátame po stranách, tento rok som prečítala dokopy 19 338 strán. No nie je to tak horibilné číslo ako minulý rok, ale hrdá som ja dievka :D.

A teraz by mal nastať čas, kedy Vám prezradím tie naj knihy z tohoto roka. Rozhodla som sa tento rok nečíslovať, nešuflíkovať ich podľa takej či onakej obľúbenosti. Každá kniha proste mala niečo do seba, každá mala iný dej a každá by vyhrala vo svojej podkategórií. Takže toto sú moje srdcovky na tento rok :

ISKRIVÁ

REZISTENCIA 

 STRACH MÚDREHO MUŽA

POLIBEK PRO ANNU

POD VRAŽEDNOU OBLOHOU

BEHEMÓT

MILIÓN SLUNCÍ

CHARLIEHO MALÉ TAJOMSTVÁ

UBER MIR DER HIMMEL

KATASTROFA

Ďalšia vec čo sa udiala v tomto roku, doslova v slovenských končinách nevídaná, je projekt Blogeri 2012: Ocenenia tak trochu inak! . No páni už nás je v tom blogerskom svete toľko, že sa môžeme aj oceňovať.  Ďakujem všetkým, ktorí ma posunuli do nominácií PÁV ROKA a OPIČIAK ROKA. Cením si to ozaj a ďakujem. Tak pekne hlasujte a bavte sa ďalej, o to v tomto projekte predsa ide.

A čo na záver? Chcela by som všetkým čitateľom popriať to najlepšie do NOVÉHO ROKA a nech sa splnia všetky Vaše predsavzatia a túžby. A neprestávajte čítať... 

Dobré knihy, ak sú skutočne dobre a múdro napísané, sú cibrením ducha, pilníkom súdnosti, masťou na oči, lievikom múdrosti, zrkadlom cudzích myšlienok a činov, našich vlastných potom vodidlom.
Jan Amos Komenský

RECENZIA : Finále Becca Fitzpatrick

• originálny názov : Finale (Hush, Hush, #4)
• počet strán : 440
• vyšlo v CZ : Egmont 2012
• kúpiť

anotácia : Poslední díl ságy.... Nora si je jistá jako nikdy, že miluje Patche. On je pro ni ten pravý, navzdory tomu, že patří k padlým andělům. Přestože její původ a osud je předurčuje k tomu, aby byli nepřáteli, Nora se k Patchovi nedokáže otočit zády.
Nyní však v sobě oba musejí najít sílu a podstoupit poslední zkoušku. Staří nepřátelé se vracejí, noví se objevují a nečekaná zrada přítele ohrožuje mír, po kterém Nora a Patch tak zoufale touží. Bojující strany jsou jasně – ale na které z nich vlastně oni dva stojí? A existují překážky, které nezdolá ani láska?

Moje pocity :

Posledný diel série Zavrhnutý. Hm... rozmýšľam, či len ja som taký magor do tejto série. A viete čo? Séria Zavrhnutý je skrátka dobrá a keď už nie kvôli deju, ktorý bol v treťom diele trošku umelo natiahnutý, tak to berte z hľadiska celkom ješitného a to ženského. Teda môjho... Patch. To je podľa mňa hlavný záchytný bod, ktorým si ma táto séria prisahámvačku omotala okolo prsta.

V knihe Finále je to všetko trošku zamotanejšie. Nora rieši celkom slušnú patáliu. Stala sa nechcene vodkyňou Nefilimov a tým pádom sa má stať nepriateľkou padlých anjelov. Myslíte, že je to jediný problém? To je práveže ten najmenší. Je zaviazaná krvavou prísahou a ohrozená je nielen jej láska k Patchovi, ale aj jej najbližší. Všetko sa skomplikovalo a je potrebné premyslieť dômyselný plán, ako všetkých a všetko prekabátiť. Blíži sa vojna medzi Nefilmi a padlými anjelmi a im zostáva až príliš málo času...

Dej začína žalostne pomaly. Ak ste nečítali knihu Ticho, mám pocit, že ju môžete preskočiť a vrhnúť sa na Finále. Dôvod je prostý. Vo Finále je pomedzi dej popreplietané všetko, čo sa udialo v predchádzajúcom diele. Takže pomedzi to nové sa dozviete všetky podstatné veci z Ticha. A teraz som vlastne pochopila, že kniha Ticho bola úplne zbytočná. ( Aj keď sa mi páčila, bola naozaj NAOZAJ zbytočná )

Do štvrťky knihy som sa celkom slušne nudila a jediný dôvod toho, že som knihu nezavrela bol tajomný Patch. No potom to nabralo spád. Páčilo sa mi ako Becca nútila svoje postavy uvažovať, spriadať plány a dejovú zápletku posunula o stupienok vyššie. Pripadalo mi to menej detinské, viac sa snažila upútať čitateľa a neustále vyvíjala na Noru aktivitu. Čo jej nevyšlo, bola záporná postava, alebo povedzme to jasne - zradca. Prvé mínus hneď na počiatku. Od začiatku bolo jasné kto ním bude a tým pádom, bol koniec o niečo menej atraktívny. Toľko sa postavu snažila od začiatku skrývať a už len to bolo strašne podozrivé. Musím jej však uznať, že aj napriek tomuto nedostatku napísala koniec veľmi akčne, emotívne a s nečakaným rozuzlením. Asi v strede knihy sa vyskytla scéna celkom pre mňa vtipná, kedy z Nory urobila autorka závisláčku a nie, nebolo to závislosťou od Patcha. Takže ďalšie mínus. Myslím si, že po tejto divnej záležitosti, to bolo v celku napínavé a naozaj dobre prepracované. Nora sa musela naučiť pretvarovať, cvičiť aby bola silná, logicky uvažovať a pripravovať sa na veľkú úlohu vodkyne. Sem tam som k nej mala výhrady, ale bola asi najrozumnejšia zo všetkých kníh Zavrhnutý. Patch bol proste Patch. Idol ženských sŕdc, dokonalý až mu všetky okvetné lístky závidia jeho krásu, správne tajomný a vždy tam kde ho treba. Páčilo sa mi, že aj ostatné postavy neostali fádne. Svoju zmenu mala v príbehu aj Vee a to celkom pre mňa nečakanú a Marcie ( stále zlá do morku kosti ), ktorá zamiešala karty veľmi zaujímavým spôsobom. Páčilo sa mi to. Keby autorka začala hneď od začiatku tak dobre aké to bolo na konci, poviem aj klobúk dole.

RECENZIA : Rezistencia Veronica Roth

• originálny názov : Insurgent (Divergent #2)
• počet strán : 424
• vydané v SK : Slovart 2012
• kúpiť

anotácia : Jedno rozhodnutie ťa môže zmeniť alebo zničiť. Každé rozhodnutie má však svoje dôsledky a po napätí, ktoré vzniklo medzi frakciami, sa Tris Priorová snaží zachrániť seba a tých, ktorých miluje. Zápasí s ničivými otázkami o smútku a odpustení, identite a oddanosti, politike a láske. Iniciačná ceremónia Neohrozenosti mala byť pre Tris dňom osláv a radosti, no skončila sa krvavými bojmi. V mysliach a dušiach frakcií sa rozhostil nepokoj, napätie každým dňom narastá. Tris stojí pred výzvou. Aby pomohla sebe a ostatným, musí naplno rozvinúť svoju divergenciu, aj keď nevie, čo všetko tým môže stratiť.

Moje pocity :

Kniha Rezistencia bola jednou z najočakávanejších kníh tohto roka. Teda aby som to uviedla na pravú mieru, každý kto čítal Divergenciu sa nevedel dočkať pokračovania. Mimochodom Veronica Roth už po druhý krát vyhrala v oceňovaní Goodreads, tentoraz ako najlepší autor na Goodreads roku 2012. Takže ja som stála v rade, ktorá čakala na pokračovanie a čakala a dočkala som sa. A tak som zrazu knihu so symbolom Harmónie držala v rukách a obdivovala ten nádherný cover, kým som ju otvorila.

Príbeh nadväzuje na prvý diel a ja som urobila chybu, že som si neurobila najskôr re-reading Divergencie, pretože som bola na začiatku celkom zmätená. Predsa len po tak dlhej dobe som si nepamätala všetky tie postavy a trošku sa mi miešali. Veronica Roth ale vmiesila do deja aj nejaké útržky z predchádzajúcej knihy a postupne som sa rozpamätávala a všetko mi pekne zapadalo. Takže menšie opakovanie a hor sa do knihy.  Ak mám byť úprimná začiatok knihy mi pripadal trošku nudnejší, vôbec som sa nechytila ani na prvú akciu a nerobilo mi problém knihu zavrieť. Už som hádzala flintu do žita, keď tu v polovici ma to chytilo natoľko, že som Rezistenciu zavrela až keď prešla posledná strana a poďakovanie.

Kniha je zaujímavá tým, že tentoraz sa neocitáme len v jednej frakcií, ale beháme spolu s postavami po Chicagu aj do ostatných frakcií. Okrem frakcií, ktoré sa nám viac v príbehu otvárajú, postupne zisťujeme ako je to s divergentnými a dozvedáme sa viac o bezprizorných. Kto s kým a aké spojenectvo? A je vôbec spojenectvo možné? Len jedno rozhodnutie a všetko sa zmení...

Autorka opäť ako styčný bod deja nasmerovala na sérum, ktorým dokážu ľudí ovplyvňovať. Samozrejme musela to trošku obmeniť, pretože "opakovanie matka múdrosti" je síce pekné príslovie, ale ak mala udržať čitateľa, musela do toho vmiesiť niečo nové. No ak chcela dosiahnuť to, že by som mala z tejto informácie otvorené ústa a nemohla som uveriť čo Informovanosť vymyslela, nevyšlo jej to, pretože to bolo predvídateľné od prvého momentu, ako sa to stalo. Čo ale musím vyzdvihnúť je koniec. Pri tom som naozaj otvorené ústa mala a toto ani predvídateľné jednoducho nemohlo byť.Toto je Veronica, ktorú poznáme z knihy Divergencie. Strašný zvrat na konci knihy a nikto nechápe, kde zmizli ďalšie strany, či kde je pokračovanie a kto to má tak dlho vydržať kým to pokračovanie vôbec vyjde.

Páčil sa mi aj vzťah Tobiasa a Tris. Nebolo tam až tak veľa strán s ťuťuli muťuli, ale práve v ich povahách je tajomstvo úspechu. Tris bola v tomto príbehu až príliš obetavá, Tobias zasa ju potreboval ochraňovať. Nevedeli si navzájom povedať pravdu, aj keď viac viny by som hádzala na Tris. Bolo to až neskutočne reálne. Ich vzťah bol raz hore, raz dolu a presne tak to v živote chodí. Nič nie je ako v rozprávke. 

Ak to mám zhodnotiť ako celok, nebolo to tak dobré ako prvá časť, ale úspešne k takému hodnoteniu siaha. Bolo tam dosť zvratov, ale neoslovilo ma to ako v Divergencií, samozrejme až na ten koniec, ktorý ma zrazil na kolená. Páni to bolo fakt fest dobré!

Za poskytnutie recenzného výtlačku ďakujem vydavateľstvu Slovart.

 a pol