Niekedy netreba hľadať v kníhkupectve bichľu, aby ste ulahodili svojej čitateľskej duši. Stáva sa, že útla knižka s pár stranami vo vás zanechá oveľa viac, ako by ste vôbec tušili.
To sa stalo mne, keď som dostala do rúk Šťastnú sedmičku, od ktorej som očakávala detský príbeh. Avšak zdanie občas tak strašne klame a ja mám v poličke príbeh, ktorý je krásne jemný, dojímavý, sem tam vtipný a o tom, čo si väčšina z vás možno nevšíma. Všíma si to však hlavná hrdinka knihy Willow Chanceová. Taký malý génius.
Willow má dvanásť rokov a hoci ostatné dievčatá v jej veku radi chodia do nákupných centier kupovať handry, ona tam chodí skúmať kožné choroby náhodných okoloidúcich. Na záhrade pri dome pestuje bambusy a jej obľúbená číslovka sedem, ju sprevádza, od momentu, kedy ju siedmy deň, v siedmom mesiaci adoptovali tí najlepší rodičia na svete. Od vtedy všetko čo má, ale aj nemá zmysel pripisuje ( sčítava, odčítava, násobí a delí ) práve tomuto, pre ňu, magickému číslu. Ale čo ak sa jej šťastné sedmičky proste vyčerpali? Autonehoda jej berie milovaných rodičov a domov nadobúda v jej očiach úplne iný rozmer.
Dospela som k názoru, že realita je ako mixér, v ktorom sa miešajú nádeje a sny spolu som strachom a zúfalstvom.
Len v kreslených seriáloch, rozprávkach a na pohľadniciach majú konce pozlátka.
Šťastná sedmička je veľmi zvláštna kniha. Hlavná hrdinka je vykreslená ako nepochopené dievča, ktoré nevychádza s inými ľuďmi, kvôli jej nadpriemernej inteligencií. Iróniou je, že čitateľovi práve pre jej všímavosť a inteligenciu ihneď prirastie k srdcu. Autorka dala Willow do vienka výrečnosť nie ako takej, skôr za pomoci jej myšlienok, Tie boli doslova DO-KO-NA-LÉ. Zamýšľanie sa nad svetom, ľudskými vzťahmi, šťastím a nešťastím, láskou či múdrosťou. To ako dokázala meniť resp. ako dokázala v iných postavách niečo zmeniť. Kniha bola nabitá emóciami, vtipom, iróniou a pritom prestretá čítateľovi nenásilne, úplne jemným autorkiným štýlom. Každá myšlienka, slovo, veta boli písané s precítením a verím, že mi niektoré myšlienky budú ešte dlho rezonovať v hlave.
Autorka píše návykovo a jej prepojenia citových väzieb medzi postavami boli perfektné. Všetko bolo na svojom mieste. Kým pri jednej postave som sa rehotala nad smiešnymi až prehnanými reakciami, pri druhej som plakala nad obyčajným súcitom.
Myslím si, že autorka písala o medziľudských vzťahoch v tejto knihe, o nejaký ten level vyššie. Bolo to proste úplne obyčajné, ľudské a skutočné. Tým docielila aj to, že som sa dokázala do postáv a hlavne do hlavnej hrdinky vcítiť.
Kniha je mnoho krát spestrená vtipnými pasážami, pretože to ako si Willow inteligentne všetko spájala, vyznelo mnohokrát humorne a pritom to boli všetko holé fakty. Páčilo sa mi, že hneď spočiatku dala autorka tomuto dievčaťu doslova do úst slovník cudzích slov a to, aký význam dala sedmičke v príbehu.
Sú ľudia "málo nadaní"?
Alebo "stredne nadaní"?
Alebo len "nadaní"? Je možné, že všetky nálepky sú nešťastím. Pokiaľ sa nenachádzajú na čistiacich prostriedkoch.
Až teraz, keď si listujem knihu opäť si všímam, ako absentujú v niektorých častiach dialógy. Mám však pocit, že práve v tejto knihe to vôbec nie je chyba, práve naopak. Tento príbeh to akoby pozdvihuje. Cez myšlienky Willow ukazuje, čo všetko bežný človek vo svojom živote prehliada, berie ako samozrejmosť a pritom tá samozrejmosť to vôbec nie je...
Šťastná sedmička nemá podľa mňa vyčlenenú vekovú kategóriu, pre koho je vhodná. Z môjho pohľadu je to kniha určená akémukoľvek čitateľovi. Či si to prečíta stará mama, či suseda od vedľa, znudený ujo pátrajúci po novom sci-fi, alebo pätnásťročná slečna, ktorou plieska puberta. Kašlite na predsudky a berte tú knihu do rúk ľudia. Stojí to za to...
Za recenzný výtlačok ďakujem vydavateľstvu IKAR.
