RECENZIA : Nekonečná láska Scott Spencer

• originálny názov : Endless Love 
• počet strán : 432
• vydané na SK : 2014 Ikar
• kúpiť

anotácia : Mladučká Jade, dievča z vyššej spoločnosti, sa bezhlavo zamiluje do charizmatického Davida. Mladík s poškvrnenou minulosťou sa stáva tŕňom v oku Jadinho otca. Vonkoncom sa mu nepáči, s kým sa jeho dcéra zahadzuje. Keď otec zistí, že ich vzťah pokročil oveľa ďalej ako len k nevinným bozkom, zakáže Davidovi sa k ich domu čo i len priblížiť. Vášnivú lásku dvoch zaľúbencov zachvátených sexuálnou túžbou však nič nezastaví. Ich city sú nekontrolovateľné, hrozí, že ich celkom prevalcujú. Keby sa Davidovi podarilo docieliť, aby ho Jadin otec vnímal ako hrdinu a záchrancu, určite by zmenil názor. A tak nešťastne zaľúbený chlapec založí v honosnom rodinnom sídle „bezpečný“ požiar... Nekonečná láska sa už pri prvom vydaní v roku 1979 stala jedným z najslávnejších románov svojich čias a jednou z najpôsobivejších kníh o mladej láske, aká bola kedy napísaná.

Moje pocity :

Kniha Nekonečná láska ako blesk z jasného neba, spadla pred premiérou filmu do kníhkupectiev. V skutočnosti však nie je žiadnou novinkou a sfilmovaná už raz bola. Táto kniha putuje svetom už od roku 1979, kedy bola prvý krát vydaná. Nekonečná láska sľubuje jednu z najpôsobivejších romancí všetkých čias. Čo sa v nej ale skrýva v skutočnosti?

Ako už z anotácie vyplýva, mladý David v návale zamilovanosti a neskutočnej túžbe opäť sa stretnúť s Jade a jej rodinou, vymyslí nie práve ideálny plán "záchrany". Podpáli dom svojej milej a potom ju a celú jej rodinu zachraňuje ako superman. David je presvedčený, že práve takýto spôsob mu prinavráti Jedin svet a znovu sa bude môcť vrátiť k jej rodine. Nakoniec to však vypáli úplne iným smerom. David sa ocitá v nápravno-výchovnom oddelení a až po troch rokoch sa ocitá na slobode. No čo myslíte, že bude jeho ďalší krok?

Správne - keďže je to NEKONEČNÁ LÁSKA, David bude Jade akýmkoľvek spôsobom hľadať.

Scott Spencer vystaval príbeh z pohľadu chlapca a neskôr chlapa. Davida od začiatku pomaly odkrýval. Ukázal jeho psychiku, vzťahy a všetko toto docielil z väčšej časti opisom jeho myšlienok. Páčilo sa mi, že celý ten požiar zasadil autor do príbehu hneď na začiatku, pretože potom mal autor dostatok miesta na vysvetlenie Davidového činu. Dej je rozprávaný v prítomnosti, avšak je prelínaný Davidovými myšlienkami na minulosť. Tá minulosť sa vzťahovala väčšinu príbehu na Jade, ale aj ostatok jej rodiny. Ukazuje Davidovu rodinu a aj napriek tomu, že si David možno želá, aby bola jeho rodina fádna a nudná, ani zďaleka nie je. V knihe je obrovské množstvo myšlienok, rozpísaných na niekoľkých desiatkach strán a sem tam som sa aj pozabudla, že mám chcieť aj dialóg medzi postavami. Proste mi vyhovovalo čítať len Davidove myšlienky. Dokonca aj dialógy oživili až medzi-myšlienkové pochody Davida.

Autor v knihe ukazuje čitateľovi množstvo pohľadov na lásku. To je vlastne hlavná myšlienka celej tejto knihy. Čo človek všetko dokáže spraviť pre to, keď niekoho miluje. Zo zamilovaného teanegera, doslova psychopatického chlapa. Čo všetko pre lásku dokáže človek obetovať a kam až zájsť. Scott Spencer si rozhodne servítku pred ústa nebral a jednotlivé scény boli krásne romantické, jednoduché ale zároveň zvrátené, schizofrenické a nepochopené.  Prečo nepochopené? Autor to trošku s tým zveličením prehnal a hlavne ku koncu už hlavný hrdina čerpal nie z ozajstnej lásky, ale prerastalo to už k psychickej chorobe. 

Uvedomujem si, že je veľmi tenká hranica medzi zamilovanosťou a pomätením mysle, avšak tento stav som absolútne nečakala. Absurdity, hnev, smrť ...a to všetko mala prevážiť Davidova nekonečná láska. Možno som to nečakala preto, že som jednoducho pred čítaním pozerala trailer na film, avšak to vyzeralo pomaly na úplne iný príbeh.

Po dočítaní knihy som sa snažila hlavného hrdinu pochopiť, čo všetko podstúpil v mene jeho lásky a tiež prečo nekonal v niektorých situáciách inak a prečo ho vlastne takto slabošsky autor opísal. No a práve to chcel autor docieliť. Aby čitateľ premýšľal aký tenký je ľad medzi láskou a jej závislosťou, čoho všetkého je človek schopný pre jeden cit. Kniha je rozhodne pre staršie ročníky a nieje práve dielom, ktoré sa označuje ako ľahké čítanie. Ako som už písala vyššie, autor viac opisoval myšlienky, miesta a situácie, ako písal dialógy. Nie každý možno túto knihu prečíta bez predsudkov, pretože tá kniha je iná. Pravdupovediac podobnú knihu som ešte nečítala. Knihu, ktorá je doslova miestami zvrátená a nechutná. A aj napriek tejto skutočnosti je táto kniha o láske a všetkých jej stránkach a o tom, či je človek dostatočne silný aby ju ustál.

Za recenzný výtlačok ďakujem vydavateľstvu Ikar.

RECENZIA : Lov Andrew Fukuda

• originálny názov : The Hunt (The Hunt #1)

• počet strán : 256
• vydané na SK : Fragment 2014
• kúpiť

anotácia : Ako zostať nažive vo svete, kde sú ľudia považovaní za potravu a všetci túžia len po ich krvi?
Sedemnásťročný Gene je nútený bojovať o prežitie v spoločnosti, kde je ľudská rasa odsúdená na zánik.
Je vybraný do Vládcom vyhláseného lovu na posledných ľudí – glupanov. Musí sa naučiť umeniu lovu. Musí dokázať utajiť svoju ľudskú podstatu pred svojimi krvilačnými kolegami, ktorých podozrenie každým dňom narastá. Ako však dokáže skryť to, že nedokáže bežať rýchlosťou blesku, že ho slnečné svetlo nezabije a že nemá neukojiteľnú túžbu po krvi?

A čo sa stane v okamihu, keď do jeho života vstúpi dievča, ktoré v ňom prebudí city, aké do tej doby nepoznal?

Moje pocity :

Upírčinu som už dávnejšie nečítala a nejako ma ani nezaujímala. Všetky knihy už boli príliš podobné a nejak ma nelákalo sa k tomuto žánru vracať. Andrew Fukuda však napísal knihu, ktorá sa vymyká všetkým tuctovým upírskym knihám. Napísal niečo nové, vymyslel postapokalyptický svet v ktorom si upíri hovoria ľudia a paradoxne ľudia sú nazývaní glupani. Glupani už z väčšej časti pomreli, alebo ich požrali, či ich chovajú ako zvery v klietke pre lov ( neskutočná súťaž pre upírov - budem dosť ironická, keď napíšem, že je to pre upírov ako LOTO ), alebo posledná kategória do ktorej spadá aj hlavný hrdina, " tvárim sa, že som upír a začlením sa a keď budem dodržovať prísne pravidlá, nikto si nič nevšimne".

Autor dôkladne premyslel a opísal správanie ľudí ( upírov ), kde hlavný hrdina Gene vyrastal. Čo všetko musel Gene každú noc robiť, aby nebol podozrivý a nezožrali ho priamo pred skrinkou v škole, ako dokonale sa musel tváriť, nesmel sa potiť, musel si holiť chlpy na každom kúsku tela a zimomriavky by boli tiež dosť veľkým problémom. Utiahnutý chlapec je ale razom vylosovaný na LOV, z ktorého sa všetci študeto-upíri idú zblázniť. A čo teraz? Niektoré veci nedokáže skryť a bude veľmi obtiažne prežiť.

Autor si nebral servítku pred ústa a niektoré scény opisoval dosť brutálne. Bolo to hlavne ku koncu plné krvi, akčnosti a desivých scén. Kým si čitateľa na začiatku pomalým tempom pripravoval a oboznamoval s prostredím, vo finále nešetril svojim talentom a naozaj masakroval čo sa dalo. Totálne bezvýchodisková situácia, strach, hrôza a neušetril ani citovú stránku hlavného hrdinu. 

Niektoré veci ale Fukuda nedotiahol úplne. Niekedy som mala pocit, že situácie, kedy Genemu už prihorievalo za zadkom, mohol vyriešiť inak. Na to, že upíri boli takí citliví, mali Geneho dosť možností odhaliť. Autor toto divadielko zahral do autu a hlavného hrdinu, len zdanlivo na chvíľu odpratal z miestnosti. Sem tam to pôsobilo ako päsť na oko.

Bolo jasné, že ku koncu musí autor odhaliť ešte jednu postavu podobnú hlavnému hrdinovi, aby sa to čitateľovi rátalo. Tak sa aj stalo. Nebolo to zbytočne vnútené do deja a postupne pomaly sa tento vzťah otváral. Jediné čo by som vytkla bolo, že tá informácia o danej osobe bola dosť čitateľná a kým možno 50% ľudí čo si túto knihu prečíta, nezistí dopredu čo sa stane, ja som to odhalila veľmi skoro.  

Celkový dobrý dojem dotvára a autorovými prednosťami sú opisy. Vie veľmi dobre opísať nielen postavy ako také, ale priestorovo, je to viac než dobré. Som známa tým, že nemám rada nejaké veľmi dlhé opisy, ale v tejto knihe bolo úžasné čítať o pocitoch Geneho, ako sa cíti, keď sa cíti osamelý, ako sa musí vysporiadať so životom a kuť plány vo svojej hlave, aby unikol z bezvýchodiskovej situácie. A samozrejme miesta, ktoré som si vedela veľmi dobre pri čítaní predstaviť.

Aj napriek niekoľkým chybičkám si myslím, že táto séria bude mať úspech a veľmi dobre si autor pripravil pôdu do nasledujúcich častí.

Za recenzný výtlačok ďakujem vydavateľstvu Fragment.

RECENZIA : Zákerná hra Rebecca Jamesová

• originálny názov : Sweet Damage
• počet strán : 352
• vydané na SK : 2014 Ikar
• kúpiť

anotácia : Tim si zúfalo hľadá nový podnájom. Jeho bývalá priateľka Lilla ho vyhodila z bytu a život sa mu od základov zmenil. Keď sa mu pritrafí výhodné ubytovanie vo vychytenej štvrti Sydney, považuje to za veľké šťastie. Zo starodávneho sídla však behá mráz po chrbte, čudácky pôsobí aj majiteľka, mladá Anna, trpiaca agorafóbiou. Už pol roka nevyšla na denné svetlo. Tima jej psychická porucha neodradí, no keď sa v dome začnú diať zvláštne, hrôzu naháňajúce javy, pochytí ho oprávnený strach. Žeby sa Anna predsa len pomiatla? Alebo si má radšej posvietiť na bývalú lásku, ktorá sa mu opäť pripletie do života? Postupne sa ozývajú temné tiene minulosti a Tim sa znenazdajky ocitá uprostred zákernej hry bez šance na únik.

Moje pocity :

Rebecca Jamesová je čitateľom známa hlavne prvou knihou Krásna beštia, ktorý vyšla vo vydavateľstve Ikar už pred dlhším časom. Myslím, že to boli štyri roky dozadu. Knihu som si požičala z knižnice a autorkin štýl ma veľmi zaujal. Nepamätám si ju úplne do detailu, ale isto vo mne zanechala niečo, prečo som si chcela prečítať aj jej druhú knihu. 

Zákerná hra je triler plný záhadností. Je to typ knihy, kedy neviete čo očakávať, neviete ako sa príbeh vyvinie, neviete kto je v príbehu vyšinutý, neviete čo je skutočnosť čo realita, alebo je to zvrátená hra, pretože vás všetko dookola mätie. 

Autorka písala knihu hneď z niekoľkých pohľadov a striedali sa postupne v kapitolách, pričom je Zákerná hra rozdelená do dvoch častí. Nielenže sa menia pohľady postáv, menia sa aj časy. Aby čitateľ precítil príbeh a nechal sa prekvapiť, autorka pomaly po kapitolách ukazuje aj minulosť postáv. Na základe minulosti sa potom zliepajú skladačky v prítomnosti. Zákerná hra sa doslova tajomstvami vysmieva čitateľom, pretože nie je šanca všetko uhádnuť dopredu.

Hlavný hrdina Tim je klasický austrálsky šuhaj so surfom v pravej ruke, s vlnou pod nohami, vie neskutočne variť a jeho bývalá ho obháňa nie kvôli tomu, že by ho milovala, ale aby si zdvihla svoje ego. Keďže s ňou býva pod jednou strechou, nebolo by od veci, keby si našiel podnájom s niekým buď perspektívnejším, alebo aspoň nech je na 100 kilometrov od nej. No a tu nastáva bod zlomu, kedy Timovi doslova spadne k nohám ponuka, ktorá sa neodmieta. Veľmi lacný podnájom vo vychytenej štvrti a dom je doslova palác. Je v tom však určite háčik. Tým háčikom je Anna- plaché, pekné dievča so strašnou minulosťou, s divným odmeraným správaním a ešte divnejšou diagnózou.V dome začína byť dusno, niečo sa deje a Tim nevie čo si má myslieť.
Anna bola v deji tak krásne vykreslená, že si čitateľ na ňu nemôže urobiť názor ani na začiatku, ani v strede knihy. Annu pochopíte skoro až pri konci a vtedy sa plesnete do čela, ako to všetko zapadalo. Páčilo sa mi ako jej minulosť prebiehala v deji - postupne. Autorka ju neotvorila hneď, jej minulosť otvárala tak pomaličky ako sa len dalo a to dômyselne kvôli ostatnému deju, aby sa čitateľ cítil bezradne a nevedel čo si myslieť. Dokonalo to miatlo. Anna ako psychopatka.... Anna ako nežné žieňa... Anna ako kto? 
Rebecca James sa pohrala nielen s touto postavou. Všetky boli veľmi dobre prepracované na čele s Lillou. Tá si držala celý čas knihy svoju drzosť a žiadnu empatiu. Jedine hlavná postava Tim bol v knihe otvorený a od úvodu sa aj plynule niesla jeho minulosť. Kniha zákerná hra je prešpikovaná tajomstvami. Z tajomstiev prichádzalo nebezpečné napätie a keď už prišla akcia, skoro som spadla na zadok. Bolo to veľmi dobré. Možno by som pridala viac strach-faktoru, ale inak bola kniha bez chybičky. Okrem všetkého má autorka veľmi dobrý a chytľavý štýl písania. Knihu som zlupla za dva večery a pri konci som už nasadila vražedné tempo. Keď sa do nej pustíte, budete proste potrebovať zistiť, ako to celé dopadne. Zákerná hra má všetko to, čo má kniha pre mladých mať.

Za recenzný výtlačok ďakujem vydavateľstvu IKAR.

Hosťujúca recenzia by Zuzana : Nájdem si ťa v Ríme Tatiana Čuperková

Kniha Nájdem si ťa v Ríme od Tatiany Čuperkovej je ľahký príbeh o láske Slovenky a Taliana vo Večnom meste. Eva, mladá a atraktívna žena, vlastní malý obchodík v Trnave, v ktorom predáva talianske potraviny. Jej inšpirácia je láska k Taliansku, ktoré pravidelne navštevuje nielen z pracovných, ale aj osobných dôvodov. Počas pracovných ciest jej v Ríme robí spoločnosť zaujímavý muž, nie Talian, v ktorom nachádza oporu a zároveň si s ním kráti voľné chvíle. Pre oboch je to spojenie príjemného s užitočným. Eva však nečakala, že tá pravá láska si ju v Ríme ešte len nájde. Taliansko má veľa čarovných miest stvorených pre lásku a to jej miesto bolo v kaviarni pri Španielskych schodoch. Práve tam spoznáva nečakanú, ohromujúcu a spaľujúcu lásku Taliana. Eva nepotrebovala veľa k tomu, aby pochopila, že je to ten pravý. Cítila sa ako v rozprávke, keď navštevovala všetky magické miesta v Taliansku. No ako v každom vzťahu prišli komplikácie, ktoré ich vzťah mierne naštrbili. Je láska Evy a jej Taliana natoľko silná, aby dokázala prekonať všetky životné prekážky?


O autorke

Tatiana Čuperková, najskôr športová novinárka, dnes autorka príbehov, ktoré chytia za srdce. Vyštudovala Fakultu masmediálnej komunikácie UCM v Trnave. K písaniu kníh sa dostala jednoducho, keďže vyštudovala odbor, ktorý úzko súvisí so žurnalistikou, vždy mala k slovám (hovoreným, písaným) veľmi blízko. Desať rokov v športovej žurnalistike bolo zaujímavých a splnením jej prvého sna. Tým ďalším bolo písanie kníh. A tak napísala, poslala rukopis a už to išlo.

Moje pocity z knihy Nájdem si ťa v Ríme boli hneď zo začiatku čítania veľmi pozitívne. Nakoľko som aj ja sama milovníčka Talianska, naplno som sa vžila do deja a prečítala knihu takmer na jeden dych. Autorka v knihe krásne vystihuje podstatu lásky a dnešných zamotaných vzťahov. Veľké plus by som dala za to, ako opísala Taliansko a všetky jeho zákutia úplne do detailov. Pravdou je, že Rím je magické miesto priam stvorené pre lásku, veď nie nadarmo sa mu hovorí Večné Mesto. Veľmi oceňujem výber miesta, kde sa odohráva hlavná časť deja. Premýšľala som nad zápormi tejto knihy a žiadne som nenašla. Táto kniha má všetko podstatné, čo sa v nej nachádzať má, od opisu miesta, vzťahov, romantiky až po charaktery hlavných postáv. Odporúčala by som čítanie tejto knihy pre všetky vekové kategórie, keďže je to príbeh o láske, nájde sa v ňom nejedna žena.

Charaktery hlavných postáv
Hlavné postavy, Eva, Madou a Luka sú od seba úplne odlišní. Najmä čo sa týka chlapských postáv.

Madou, pouličný predavač pri famóznej fontáne Di Trevi, sa živil maľovaním obrazov. Nemal nič nazvyš, ale aj to málo čo mal,mu stačilo na to, aby dokázal v Ríme prežiť.

Luka, zámožný právnik, nemal v Taliansku len dobré meno a kariéru, ale mal aj dobré a láskavé srdce. Aj napriek tomu, že sa o Talianoch hovorí nie ako o verných mužoch, Luka sa do Evy zamiloval hlbokou a vernou láskou. Vážil si ju a každé jej slovo.

Eva, mladá, inteligentná, šarmantná žena plná ambícií celý život túžila po láske. Nikdy ju však nenapadlo, že tá pravá láska si ju nájde priamo tam, kde to najviac milovala. V Ríme. Po všetkom, čím si v minulosti prešla, si to naozaj zaslúžila.

Recenziu napísala Zuzana Janečková.

RECENZIA : Mesto padlých anjelov Cassandra Clare

• originálny názov : City of Fallen Angels (The Mortal Instruments, #4)
• počet strán : 400
• vydané na SK : 2014 Slovart
• kúpiť

anotácia : Valentine je porazený a vojna sa skončila. Clary Frayová sa vracia späť do New Yorku k novému životu. Chce sa stať plnohodnotnou Tieňolovkyňou a zároveň sa učí používať svoju špeciálnu silu. Jej mama je zasnúbená so svojou celoživotnou láskou a Dolnosveťania a Tieňolovci si nažívajú v pokoji. A čo je najdôležitejšie: s Jaceom sú konečne spolu.
Nič však netrvá večne. Niekto vyvražďuje Tieňolovcov, rozdúchava napätie medzi Dolnosveťanmi, a to môže viesť len k ďalšej vojne. Clary nedokáže pomôcť ani jej najlepší priateľ Simon. Jeho mama totiž zistila, že je upír, a vyhodila ho z domu. A aby toho nebolo málo, randí naraz s dvoma krásnymi a nebezpečnými babami. Clary napokon zisťuje, že nešťastnou náhodou dala do pohybu sled hrozivých udalostí, ktoré môžu zapríčiniť, že stratí všetkých, ktorých miluje.

Moje pocity :

Mesta padlých anjelov som sa trošku obávala. Celé to pramenilo z toho, že sa všetko rozuzlilo v tretej knihe a ja som ani len netušila, čo Cassandra Clare môže ešte vymyslieť, aby príbeh potiahla a nenechala ma nudiť. Po tomto diele však musím uznať, že táto autorka dokáže z niečoho, čo už zdanlivo nemôže pokračovať, urobiť ďalšiu napínavú knihu, ktorá čitateľa vtiahne naspäť k Tieňolovcom. Otvorila v tomto jej svete úplne nový príbeh, ale zároveň som mala pocit poznania.

Úvod knihy patrí Simonovi, ktorého Clare rozobrala do hĺbky. Páčilo sa mi dostať sa k nemu bližšie, čítať jeho myšlienky, ako sa vyrovnáva s tým, že je upír a jeho vzťahy-nevzťahy s ostatnými postavami. Myslím, že v tejto knihe bolo Simona viac ako v iných knihách a veľmi to pomohlo. K tejto postave som sa totiž nevedela nejako dostať a v predchádzajúcich dieloch mi dosť vadil. Tu bol záchytným bodom, v konečnom dôsledku bol vlastne jeden z hlavných aktérov k rozuzleniu deja. Clary mi pripadala vyzretejšia a vzhľadom na podivné správanie Jacea, zbytočne netlačila na pílu. Jace bol zase veľmi hĺbavý a menil sa každou ďalšou stranou. Ako vždy city držal v sebe, ale keď ich už vypustil von, stálo to zato. 

A spomenul si na Valentina. Na Valentina, ktorý mučil a väznil jedinú ženu, ktorú kedy miloval, a ktorý učil svojho syna-obidvoch synov-, že milovať niečo znamená navždy to zničiť.

Táto časť bola akoby prepracovanejšia, viac nútila čitateľa premýšľať a spájať si súvisiace kúsky. Autorka si počiatočným Simonovým rozprávaním chystala pôdu, pre slušne nadbiehajúci napínavý dej. A potom čo v knihe predviedla, vie predviesť iba Clare. Vie podržať dej taký napínavý, až čitateľ jednoducho musí prečítať celé pasáže naraz a nekúskovať. 

V tejto knihe boli postavy také akoby známejšie. Užívala som si ich akoby viac, keď že som ich poznala z predchádzajúcich častí. Je zaujímavé, že v knihách kde sa nachádzajú viaceré vedľajšie postavy, si ich veľa krát neviem zapamätať, alebo aj keď sa tak stane, po čase jednoducho na ne zabudnem a spomínam si len na tie hlavné postavy. V týchto knihách sú vedľajšie postavy tak dobre napísané, tak dôverne sa dostávajú pod kožu, že je jednoducho každá dôležitá a vryje sa do pamäti, presne tak ako Clary s Jaceom. Neviem si predstaviť príbeh bez Magnusa, bez Isabelle,Maie, Aleca, Simona a ostatných. Len toho jediného sa bojím, čo z Cassandry vyvstane a čo do konca série ešte s tými postavami dokáže urobiť.

Obálka knihy je veľmi pekná. Ono ja som si to ani tak neuvedomovala ako dobre vyzerá. Prišla som na to až vtedy, keď som ju uložila k prvým trom knihám v polici. Fakt to dobre ladí a je to také, iné a zaujímavé. Bonbónik ku koncu knihy tiež pohladí nejedno čitateľské srdiečko, verné Nástrojom smrteľníkov psssssssssst... je to list. Čo na záver? Som fascinovaná, že táto autorka dokáže udržať čitateľa. Som prekvapená, aký opäť otvorený koniec tomu dala a že sa nebála, ako to budú brať fanúšikovia. Ona si vie príbeh naplánovať dopredu, ale tak že je nemožné niečo predvídať.

Za recenzný výtlačok ďakujem vydavateľstvu Slovart.

RECENZIA : Etiketa & špionáž Gail Carrigerová

• originálny názov : Etiquette & Espionage (Finishing School #1)
• počet strán : 304
• vydané na SK : CooBoo 2014
• kúpiť 

anotácia : Štrnásťročnú Sophroniu zapíše jej mama do akadémie pre mladé dámy, aby sa naučila náležite sa správať v spoločnosti. Sophronia však čoskoro príde na to, že Prípravná akadémia mademoiselle Geraldine pre mladé dámy uhladených mravov je výnimočná: dievčatá sa učia tancovať, správne sa obliekať, dokonale ovládať etiketu a popritom si osvojujú aj základy špionáže! Sophroniu a jej kamarátov čaká strhujúci prvý rok na novej škole.

Moje pocity :

Keď som dostala do rúk knihu Etiketu a špionáž vedela som len jedno. Bude to steampunk a tento žáner som si už obľúbila pri sérií kníh od Scotta Wsterfelda - Leviatan. Uvediem vás do prostredia. Predstavte si 19. storočie. Dámy oblečené do korzetov, spodničiek a dosť rozšafných šiat a páni preferujúci cilindre a paličky, zamiešame nejaké technoloógie, ktoré by mali byť logicky o niečo neskôr, v lepšom prípade neboli vymyslené ešte vôbec a máme tu dokonalý STEAMPUNK. Pripravte sa na lietajúcu školu, mechanopsa so super menom Pufiňuf, mechanické slúžky a lietajúcich banditov.

Príbeh sa odohráva v roku 1851, kedy je Sophronia odvedená do Prípravnej akadémie mademoiselle Geraldine pre mladé dámy uhladených mravov. Autorka má evidentne záľubu v nezvyčajných menách a vymýšľaniu super dlhých názvov. Ako je už z anotácie a názvu knihy zrejmé, táto škola nebude len tak hocijaká škola pre slečny, ktoré sa učia správne sa chovať. Tu sa popri tom správnom chovaní učia, prečo musia bezpodmienečne nosiť vreckovku či nožnice, ako správne odpadnúť tak, aby ste strhla pozornosť len jedného muža, alebo správe klipkanie mihalnicami. V tejto škole sa dejú iné veci dámy. Tu vás nevylúčia, keď sa "náhodou" vlámete do miestnosti, kde majú štundenti vstup zakázaný. Tu vás za to ešte aj odmenia, keď nezanecháte žiadne stopy. Okrem mechanickej paráde tu však nájdete aj upírov a vlkolakov. 

Dimity sa opýtala : " Pane, nie sú nože náhodou pre mužov?"

"Vynikajúca otázka. Odpoveď je nie. Nože môžu byť pre dámu uhladených mravov dosť užitočné. Meče sú pre mužov, veľmi ľahko sa zamotávajú v sukniach. Zaobchádzanie s nožom je pre dámy vo vašom postavení omnoho vyberanejšie. Vzhľadom na štýl, ktorý diktuje súčasná móda, existuje pre elegantnú dámu vždy nejaký spôsob, ako so sebou niekam prepašovať nôž. Počas niekoľkých nasledujúcich mesiacov si povieme, kde všade sa dá skryť a ako ho vytiahnuť bez toho, aby ste si pokrčili šaty."

Táto kniha má až príliš veľa plusov. Mladá hlavná hrdinka, veľmi ale veľmi čudná škola, originálny a jednoduchý dej bez zbytočných odbočiek, v tomto žánri veľmi dôležitý opis prostredia a humor. Pri tejto knihe som sa naozaj zabávala. Mala som z nej pocit, akoby som čítala Harryho Pottera v ženskom prevedení, akurát školy boli pozmenené. Z čarodejníckej sa stala špionážna. Autorka zbytočne nenaťahovala dej do extrémov. Mala danú v podstate len jednu zápletku a tej sa držala, pričom predstavovala po kúskoch Sophroniu, jej priateľov, učiteľov a školu, ktorá nemá nikdy pevný bod. Bolo to naozaj plné originality. Sophronia je mladé nebojácne dievčisko. No a čo, že má len 14 rokov. Jej odhaľovanie tajomstiev bolo dokonalé. K jej dokonalosti prispieval aj správne podrezaný jazyk, to ako sa vrhala do nebezpečenstva a bavili ma jej priateľstvá. Bolo to naozaj veľmi príjemné a milé čítaníčko.  No a keďže séria ešte iba začala, tipujem že nasledujúce časti bude samozrejme Sophronia rásť a to sa ešte len budú diať veci. Etiketa a špionáž je výborným začiatkom pre sériu kníh o Sophroniných dobrodružstvách v Akadémií pre mladé dámy.

Za recenzný výtlačok ďakujem vydavateľstvu ALBATROS MEDIA.

Keď sa už knihy nevmestia do jednej knižnice alias keď MT-nábytok číta myšlienky

Marec mesiac knihy sa niesol úžasnou správou, hneď pre niekoľkých blogerov. MT-nábytok totiž niekoľkým z nás ponúkol KNIŽNICU!!! Chápete? 

Táto úžasná novinka myslím všetkých obdarovaných, totálne odrovnala. Keďže si každý mohol vybrať tú svoju vysnívanú, ja som si vybrala túto :

Volá sa Filip III. Ako vidíte má ešte aj urodzené meno, aby mohol skrášľovať našu obývačku. Knižnica mi prišla totálne vhod, keďže moja stará knižnica už praskala doslova vo švíkoch. Táto je v odtieni sonoma dub a perfektne ladí s ostatným nábytkom v izbe. Tento odtieň totiž teraz strašne frčí. Keď pôjdete do nábytku, schválne pozerajte čo všetko v tomto odtieni nájdete. 

Filipa sme skladali včera asi hodinku a skrutkovala som veru aj ja. Išlo to celkom hladko aj napriek štyrom šuflíkom / pozn. zatiaľ s každým nábytkom sme pri šuflíkoch maturovali :D /. Knižnica je pevná a kým starú knižnicu sme museli kotviť do steny, táto si stojí v pohodičke aj s nákladom bez toho, aby som sa bála, že ju do rána budem vidieť prevrátenú na zemi. Inak mi ju doviezla česká špedička a to just v ten deň vo vchode trhali starú gumu a vylievali penetrák, aby vyrovnali podlahu, takže milí špedičkári sa museli trepať okolo celej bytovky, aby mi to vyniesli do bytu. Ale ani necekli a napriek tej váhe to s úsmevom priniesli. Čo z toho v konečnom dôsledku vzniklo? No tadá :

Ako vidíte do knižnice som dala posledné obľúbené knihy a tú druhú fotku som urobila hlavne preto, aby bolo vidieť, aká je to asi výška proti ostatnému nábytku.

Filipa som vybrala aj kvôli tým spomínaným šuflíkom, pretože som vždy rozmýšľala kde si dám všetky notesy a čítačku, ktoré sa väčšinou povaľovali kade tade po byte a muž potom len frfľal, aby som si našla pre tie veci konečne miesto. No našla som si :D. A ešte jedna výhoda tých šuflíkov. Každú vec so šuflíkmi sme zatiaľ mali na kolajničkách s kolieskom. Určite to máte doma aj vy. Tieto koľajničky sú také špeci nevyskakovacie, takže mi šuflík zaiste nezostane  rukách, keď aj viac potiahnem. Takže od dnes môj Filipko bude čoraz plnší a plnší. Skúšala som čo unesie a teda klobúk dole. Zaplnila som ho úplne do popuku a zniesol to. Takže už len hurá do kníhkupectva a spraviť nájazd na knihy.

Ešte raz veľmi pekne ďakujem MT-nábytok za úžasný darček. Je super, že to pre nás robíte a určite tento nábytok odporúčam :).