- originálny názov : Panic
- počet strán : 304
- vydané na SK : 2014 CooBoo
- kúpiť
anotácia : Panika začala v Carpe, nudnom zapadákove uprostred ničoho. Pravidlá sú celkom jednoduché – hlavne nemať strach. Heather by nikdy predtým nenapadlo, že by sa do Paniky púšťala. Pretože sa nikdy nepovažovala za nebojácnu a ani nebola ten typ dievčaťa, ktoré by na seba pútalo pozornosť. Dodge sa Paniky nikdy nebál. Vpred ho poháňa tajomstvo, vďaka ktorému prechádza každým ďalším kolom s pocitom sebaistoty a je presvedčený, že vyhrá. Heather a Dodgeovi prinesie hra prekvapivé odhalenia...
Moje pocity :
Od Lauren Oliverovej mám prečítané všetko, čo doposiaľ v preklade vyšlo. Kniha Kým dopadnem a tak isto trilógia Delírium ma nadchli. Autorkin štýl mi padol a naozaj mám jej knihy rada. Bolo teda len logické, že som sa na Paniku tešila.
Panika je hra. Pravidlo hry je nebáť sa a víťaz dostáva veľmi lákavú peňažnú odmenu, na ktorú sa zbiera každý na škole. Vypadnúť z totálneho zapadákova, ako je Carp a ešte s kopou prachov, je sen každého. No nie každý dokáže prekonať svoj strach ...
Kapitoly v príbehu sú rozdelené časovo a samozrejme hit, ktorý u spisovateľov nevymiera, dvoma postavami. Menia sa teda uhly pohľadu a príbeh je možné vidieť cez bojazlivú Heather a naopak Dodga, ktorý sa hry nikdy nebál a v hlave má zafixovanú pomstu. Tu by som Oliverovú pochválila, že dokázala postavy nezaláskovať a nechať im aj napriek striedavým pohľadom svoje životy, bez ohľadu na to, aby ich dala ako väčšina autorov dokopy, v zmysle akéhokoľvek citového či fyzického splynutia.
Oliverová sa hrala. Musím jej uznať, že príbeh ako taký naozaj premyslela a hlavne, chcela vymyslieť niečo nové a neokukané. Sčasti sa jej to podarilo, no ako dobre to začalo, niekde v strede to už začínalo nudiť a nezachránil to ani koniec. Dej prebiehal ako na húsenkovej dráhe. Striedali sa časti, kedy to bolo napínavé a vzápätí bolo dlho ticho a tak stále dookola.
Hlavné aj vedľašie postavy mali výborne spracované životy a autorka nenásilne opísala ich osudy, akými sa majú pobrať a čo ich v živote postretlo, kým sa zapojili do Paniky. Postavám dala hĺbku, ale nemôžem sa ubrániť pocitu, že dej nasilu a zbytočne v niektorých pasážach naťahovala. No a koniec je tiež dosť polemizovateľný, nakoľko som čakala niečo epické, čo by ma nútilo premýšľať. Bol to však úplný opak a dokonca by som povedala, že to bolo dosť nereálne. Možno som len priveľa očakávala, možno už kniha nespadala do mojej vekovej kategórie a možno som ju len nečítala v správnom čase. Tento príbeh však vo mne nezanechal nič, prečo by som knihu mala zobrať do ruky znova. Nebránim sa ďalšej knihe od tejto autorky avšak táto nespadá do kategórie " moje najobľúbenejšie ".
Za recenzný výtlačok ďakujem vydavateľstvu ALBATROS MEDIA
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára