RECENZIA : Stratená nádej Colleen Hooverová

• originálny názov : Losing Hope (Hopeless #2)
• počet strán : 304
• vydané na SK : Ikar 2014
• kúpiť

anotácia : Holdera celý život prenasleduje predstava dievčaťa, ktorému v detstve nedokázal pomôcť. Bola to Sky, ktorú ako malé dievča uniesla neznáma žena rovno spred domu a Holder tomu nemohol zabrániť. Preto je jeho život naplnený smútkom a výčitkami, preto Sky nikdy neprestal hľadať. Život mu pripraví ďalšiu tragédiu súvisiacu s jeho sestrou Les, ale dožičí mu aj radosť, keď v obchode náhodou natrafí na dievča priam neskutočne podobné stratenej Sky. Toto dievča sa však volá Hope a má to uvedené aj vo vodičskom preukaze. Holder v kútiku srdca tuší, že je to jeho priateľka z detstva Sky. Postupne nachádza dôkazy a presvedčí sa, že je to pravda. Chce to prezradiť aj Hope, no zároveň sa obáva, či ju tak navždy nestratí. Jedného dňa Hope u Holdera natrafí na fotografiu z detstva, na ktorej je aj dievča, čo sa na ňu nápadne podobá. V tej chvíli ju zaplavia pochybnosti. Zabudnuté bolestné spomienky sa odrazu vracajú. Netrvá dlho a Hope si spomenie na desivé tajomstvo zo svojej minulosti.

Moje pocity :

V čase, kedy autorky vymýšľajú ako nezastaviť príbeh jednou knihou a naťahujú čitateľa ďalšími a ďalšími nekonečnými dielmi, sa niektoré spisovateľky vyberajú trošku inou cestou. Veľmi moderné je v poslednej dobe napísať príbeh, v jednej knihe z pohľadu jednej postavy a pokračovanie toho istého príbehu, ale z pohľadu postavy druhej. Niektorým autorom sa to podarí a iným nie. Prečo je tomu tak? Jediné heslo, ktoré by mal autor v hlave mať je, že dve postavy v tom istom deji musia mať úplne rozdielne cesty a pritom sa musí príbeh v určitých momentoch spájať a vyplavovať spoločné momenty v oboch knihách obidvomi postavami, aby nejakým spôsobom ten dej dotvorili. V skratke čo treba je : dotvárať situácie v druhej knihe, aby sa čitateľ nenudil čítaním dookola toho istého. Ak sa momenty len opakujú z knihy prechádzajúcej, beriem osobne takú knihu za úplne zbytočnú. Tak ako dopadla Stratená nádej, pokračovanie Beznádejnej?

Stratená nádej je príbeh Beznádejnej očami Holdera, ako je už spomínané na obálke knihy. Hneď začiatok je úplne iný. Autorka nám predstavila Holdera pred tým, ako stretol Sky. Pred tým, než mohol len snívať, že ju vôbec niekedy uvidí. Úvod príbehu bol teda zvládnutý a dokonca plusom bolo vedenie denníka. Písanie mŕtvej sestre bolo dojímavé a opisovanie čo Holder cítil v čase, keď všetko stratil bolo naozaj doplnením prvej knihy. Potom však prišlo hluché miesto, kedy Holder našiel čo hľadal. Situácie so Sky boli úplne rovnaké s predošlou knihou a nemala som potrebu tak rýchlo v čítaní napredovať. Toto miesto som už poznala, žiadne puzzle, nič čo by som mala hľadať medzi riadkami s Beznádejnou. Nič nové... Zachránil to však koniec, kedy sa dozviete niečo viac, čo bolo po Beznádejnej.

Stratenú nádej beriem však ako doplnok. Nejak mi nepriniesla až tak skvelé čítanie, ako pri Beznádejnej. Nechytila ma tak za srdce, pretože som predsa len čítala ten istý príbeh, s iným začiatkom a so spestreným koncom. Obe postavy som spoznala do detailu už v predchádzajúcej knihe a aj situácie v rámci nejakých objasňovaní medzi postavami, som chápala už pred tým. Do detailu sa o tom už raz hovorilo. Takže v podstate jediný plus, prečo táto kniha vlastne mala vyjsť mi vychádza, denník písaný po smrti sestry a koniec, ktorý je viac rozvetvený a pokračuje. Inak by som som skôr túto knihu skrátila len na časť, kedy je len o Holderovi a skôr to vydala ako e-book, ako doplnok. Tento spôsob tiež využíva v danej dobe viac autorov. V knihe sa určite nájdu tí, ktorí z nej budú paf. A jediné prečo to tak bude, je dokonalosť Holdera, jeho oddanosť k Hope, bratská láska k Les a precukríkované pasáže, ktoré veľa žien vyhľadáva ako huby po daždi a sú z mužského, dokonalého pohľadu / písané ženou /.

Za recenzný výtlačok ďakujem vydavateľstvu Ikar.