RECENZIA : Život hore nohami Jo Plattová

„... perfektné miesto, perfektné šaty, perfektné kvety, stoosem hostí – a jeden úplne dokonalý potkan.“

Rosalind všetci poznajú pod nie práve najlepšou historkou. Od vtedy ako jej nastávajúci doslova zdrhol spred oltára, ju každý ľutuje a vypytuje sa, či je v poriadku... Sama Rosalind sa úplne opúšťa, podlieha smútku a okrem práce, rodiny a priateľov obmedzuje ešte aj hygienu a začne ako odmietnutá žena, strácať sebavedomie.

Rosalind sa spolieha, že sa všetko zmení, keď sa presťahuje z Londýna do St. Albansu. Tam sa zoznamuje s novými ľudmi, kde nastúpi ako spolumajiteľka v kníhkupectve Chapters.

A ako bonbónik jej jedného dňa zaklope na dvere chlap zarastený ako opica, menom Daniel, s obrovskou kyticou kvetov, ale s nepríjemnou správou. Je tento deň kedy sa všetko v Ros zlomí a nastane deň zmeny?

Život hore nohami je milá, jednoduchá, romantická kniha. Dej nie je ani veľmi zamotaný, ani neprekypuje veľkým množstvom emócií a nečakajte ani z tej romantiky nejakú extrémnu bombu. Táto kniha je totiž taká pravá oddychovka. Žiadne rozmýšľanie, žiaden plač, sem tam vtipný výrok a zapiť to chutným čajom. Začiatok môže čitateľa dosť nudiť, pretože autorka preťahovala scény, kedy to vôbec nebolo potrebné. No akonáhle v deji nastala zmena, v podobe presťahovania sa hlavnej hrdinky do iného prostredia, začal byť príbeh naozajstnou pohodičkou.

Hlavná hrdinka bola vykreslená ako ohrdnutá ženská, ktorá naozaj nejaví záujem o nič, avšak krásne sa počas príbehu dostávala do popredia, keď zo seba striasala osudný, nepríjemný deň. Autorka vykreslila jej povahu veľmi zvláštne. Podrezaný jazyk, v jej prípade bol dobrou voľbou a aj to, ako sa vedela vo viacerých situáciách krásne vynájsť  a popravde tým pádom som čakala, že bude aj rozumná. Bohužiaľ si nedokázala spájať viaceré veci a tým pádom na mňa nepôsobila práve inteligentným dojmom. Klasicky by som povedala, že to bolo v niektorých scénach dosť umelé a nereálne.

Vedľajšie postavy do polovice knihy tiež neboli veľmi dobre vykreslené, nakoľko som sa nevedela ani na jednu upnúť a premýšľať nad ňou, súcitiť s problémami a neskutočne sa mi plietli mená. V určitej časti deja sa to však ustálilo a mám pocit, že viacero postáv začalo riešiť naraz svoje problémy a vtedy sa mi viac vryli do pamäti. 

Do polovice knihy to teda nebolo nič moc, no potom akoby dostala autorka nejakú vlnu dobrých nápadov a príbeh napredoval rýchlejšie a prestal sa tváriť umelo. Aj to písanie bolo také ľahšie, akoby sa autorka zrazu doslova pri písaní uvoľnila. Niekedy som mala pocit, akoby bola kniha akousi optimálnou zmeskou, všetkých romantických komédií, ktoré som videla. Napadá ma Denník Briget Jonesovej či Sex v meste. Trošku ma mrzí vysvetlenie prečo potkan utiekol a ako to mohla autorka buď ešte rozvinúť, poprípade viac vysvetliť. Ale však dobre, pri romantickej komédií nepotrebujete kopec vysvetľovačiek, ale atmosféru. 

Koniec koncov bola kniha milým rozptýlením a je vynikajúca na čítanie pred spaním. Odporúčam všetkým tým, ktorí majú radi romantické komédie všeho druhu.

Prečo áno?

• jednoduchý dej
• vtipné pasáže
• nenásilná romantická zápletka

Prečo nie?

• ťažko rozbiehajúci sa začiatok knihy
• pamäť na vedľajšie postavy
• nerozvinutá konečná odpoveď na otázku, zo začiatku príbehu

Za recenzný výtlačok ďakujem vydavateľstvu Ikar a knihu si môžete kúpiť na tomto mieste.

RECENZIA : Šťastná sedmička Holly Goldbergová Sloanová

Niekedy netreba hľadať v kníhkupectve bichľu, aby ste ulahodili svojej čitateľskej duši. Stáva sa, že útla knižka s pár stranami vo vás zanechá oveľa viac, ako by ste vôbec tušili.

To sa stalo mne, keď som dostala do rúk Šťastnú sedmičku, od ktorej som očakávala detský príbeh. Avšak zdanie občas tak strašne klame a ja mám v poličke príbeh, ktorý je krásne jemný, dojímavý, sem tam vtipný a o tom, čo si väčšina z vás možno nevšíma. Všíma si to však hlavná hrdinka knihy Willow Chanceová. Taký malý génius.

Willow má dvanásť rokov a hoci ostatné dievčatá v jej veku radi chodia do nákupných centier kupovať handry, ona tam chodí skúmať kožné choroby náhodných okoloidúcich. Na záhrade pri dome pestuje bambusy a jej obľúbená číslovka sedem, ju sprevádza, od momentu, kedy ju siedmy deň, v siedmom mesiaci adoptovali tí najlepší rodičia na svete. Od vtedy všetko čo má, ale aj nemá zmysel pripisuje ( sčítava, odčítava, násobí a delí ) práve tomuto, pre ňu, magickému číslu. Ale čo ak sa jej šťastné sedmičky proste vyčerpali? Autonehoda jej berie milovaných rodičov a domov nadobúda v jej očiach úplne iný rozmer.

Dospela som k názoru, že realita je ako mixér, v ktorom sa miešajú nádeje a sny spolu som strachom a zúfalstvom.

Len v kreslených seriáloch, rozprávkach a na pohľadniciach majú konce pozlátka.

Šťastná sedmička je veľmi zvláštna kniha. Hlavná hrdinka je vykreslená ako nepochopené dievča, ktoré nevychádza s inými ľuďmi, kvôli jej nadpriemernej inteligencií. Iróniou je, že čitateľovi práve pre jej všímavosť a inteligenciu ihneď prirastie k srdcu. Autorka dala Willow do vienka výrečnosť nie ako takej, skôr za pomoci jej myšlienok, Tie boli doslova DO-KO-NA-LÉ. Zamýšľanie sa nad svetom, ľudskými vzťahmi, šťastím a nešťastím, láskou či múdrosťou. To ako dokázala meniť resp. ako dokázala v iných postavách niečo zmeniť. Kniha bola nabitá emóciami, vtipom, iróniou a pritom prestretá čítateľovi nenásilne, úplne jemným autorkiným štýlom. Každá myšlienka, slovo, veta boli písané s precítením a verím, že mi niektoré myšlienky budú ešte dlho rezonovať v hlave.
Autorka píše návykovo a jej prepojenia citových väzieb medzi postavami boli perfektné. Všetko bolo na svojom mieste. Kým pri jednej postave som sa rehotala nad smiešnymi až prehnanými reakciami, pri druhej som plakala nad obyčajným súcitom.
Myslím si, že autorka písala o  medziľudských vzťahoch v tejto knihe, o nejaký ten level vyššie. Bolo to proste úplne obyčajné, ľudské a skutočné. Tým docielila aj to, že som sa dokázala do postáv a hlavne do hlavnej hrdinky vcítiť.
Kniha je mnoho krát spestrená vtipnými pasážami, pretože to ako si Willow inteligentne všetko spájala, vyznelo mnohokrát humorne a pritom to boli všetko holé fakty. Páčilo sa mi, že hneď spočiatku dala autorka tomuto dievčaťu doslova do úst slovník cudzích slov a to, aký význam dala sedmičke v príbehu.

Sú ľudia "málo nadaní"?
Alebo "stredne nadaní"?
Alebo len "nadaní"? Je možné, že všetky nálepky sú nešťastím. Pokiaľ sa nenachádzajú na čistiacich prostriedkoch.

Až teraz, keď si listujem knihu opäť si všímam, ako absentujú v niektorých častiach dialógy. Mám však pocit, že práve v tejto knihe to vôbec nie je chyba, práve naopak. Tento príbeh to akoby pozdvihuje. Cez myšlienky Willow ukazuje, čo všetko bežný človek vo svojom živote prehliada, berie ako samozrejmosť a pritom tá samozrejmosť to vôbec nie je...

Šťastná sedmička nemá podľa mňa vyčlenenú vekovú kategóriu, pre koho je vhodná. Z môjho pohľadu je to kniha určená akémukoľvek čitateľovi. Či si to prečíta stará mama, či suseda od vedľa, znudený ujo pátrajúci po novom sci-fi, alebo pätnásťročná slečna, ktorou plieska puberta. Kašlite na predsudky a berte tú knihu do rúk ľudia. Stojí to za to...

Za recenzný výtlačok ďakujem vydavateľstvu IKAR.

Knihu si môžete kúpiť tu

RECENZIA : Dôvod dýchať Rebecca Donovan

• originálny názov : Reason to Breathe (Breathing, #1) 
• vydané na SK : 2014 Noxi 
• kúpiť

Týranie nespoznáte len modrinami na tele. Zbadáte ho aj na správaní a akejsi vyhýbavosti od ostatných ľudí. Na Emmu by to nikto nepovedal. Je krásna, je inteligentná, venuje sa mimoškolským aktivitám, je najlepšia hráčka futbalu, jej priemer je 1 a vysoké školy sa idú o ňu potrhať. To čo sa však odohráva za zatvorenými dverami jej izby, by nikto nečakal.

Po smrti otca a maminej alkoholovej depresie, kedy sa o ňu nezvládala postarať, je Emma zverená do opatery strýka a tety. Snaží sa byť nezaujímavá a nedostupná, pretože sa bojí, aby nikto nevidel čo má na tele. Jej jediná kamarátka Sara, ktorá je jej úplným opakom niečo tuší, ale ani zďaleka nevie aké zlé to je. Aký taký kolobeh jej života však nabúra nový študent Evan. A kým ona sa snaží predstierať ako ním opovrhuje, on sa snaží preniknúť cez jej bariéru. Emma pociťuje, že potrebuje zmenu a chce naplno žiť a preto hľadá obkľuky, ako dosiahnuť svoje šťastie. So zmenami vypláva na povrch aj jej tajomstvo a je len na Emme či sa mu postaví zoči voči.

Kniha od Rebeccy Donovanovej vychádza onedlho vo vydavateľstve Noxi a pri príležitosti dozvedieť sa o nej viac, som dostala recenzný výtlačok tejto knihy. Samozrejme som vedela, že existuje, ale nejak som jej neprikladala toľký záujem. Aj napriek výborným hodnoteniam, som bola voči nej dosť skeptická. Možno to bolo obálkou a verte, že tá slovenská je oproti originálnej naozaj pekná, alebo anotáciou, ktorá až príliš vypovedá o nie práve najpríjemnejšej téme. 

Autorka zabrdla do týrania v rodine a mám pocit, že v určitých zlomoch knihy to nezvládla. Neviem čím to je, ale na trh začínajú vo veľkom pribúdať knihy s ťažkou tématikou. Rebecca Donovanová vystavala príbeh, ktorý mal byť silný, mal vypovedať o tom, aké je dôležité neschovávať sa do seba a dôverovať aj iným ľuďom, aj vtedy keď tí najbližší, sú práve tými obávanými. Hlavná myšlienka bola zrejmá už od začiatku knihy a žiaľ ničím iným ma kniha nezaujala. Hlavnú hrdinku totiž vykreslila až príliš dokonalú, aby prežívala z psychologického hľadiska takú traumu. Jednoducho si neviem predstaviť, ako pri tých všetkých aktivitách, ktoré Emma mala, dokázala skrývať týranie. Tak isto aj jej najlepšia kamarátka Sara, ktorá sa na ňu pozerala každý deň a už len z hľadiska toho kamarátstva, ju napriek všetkému mala podržať / nie v zmysle tajenia / a konať. Situácie boli príliš nereálne a nie som si istá, či autorka čerpala z nejakých psychologických štúdií. Neviem si totiž predstaviť, aby sa jedno dievča nedokázalo vzoprieť, hlavne keď nemalo žiaden racionálny dôvod, prečo by sa nemala ozvať. Myslím, že ak už autorka chcela hlavnú hrdinku ťahať do situácie, z ktorej nemôže von, mala tam vtesnať niečo vážnejšie, kedy by naozaj nemala na výber a MUSELA to tajiť.
Je zaujímavé, že som dosť krútila nosom nad viacerými podnetmi v knihe a aj napriek tomu, sa stránky akoby obracali sami. Štýl autorkinho písania je sám o sebe výborný, pretože som knihu prečítala naozaj v rekordnom čase. Skvelé boli aj konverzácie, hlavne tie sarkastické medzi Emmou a Evanom. Keď sa doťahovali mala kniha zrazu šmrnc. Apropo Evan. Je možné, že autorky majú nejakú zázračnú schopnosť, zakryť hlavnú hrdinku mužskou postavou? Pretože jediná postava, ktorá mi v knihe naozaj pasovala bol Evan. Bol drsný, mal ako vždy tie najlepšie proporcie a vždy povedal to, po čom ženské srdce piští. Správne romantické momentky, boli v niektorých situáciách také úžasné a autorka to schladí tým, ako celú tú atmosféru hlavná hrdinka zabije jedným odmietavým gestom za druhým. Chápem, že aj love story chcela nejak zaujímavo do príbehu vtesnať a zamotať ho, avšak vyznelo to zbytočne umelo a príliš rovnako ako iné knihy z tohto žánru. Všetko na tej knihe pritom mohlo byť oveľa lepšie, keby z toho vyťažila viac.
Neviem či majú autorky v osnove pred písaním body, ktoré musia v knihe použiť a ja sa ich naozaj vo veľa knihách snažím prehliadať, alebo sa chcú podobať, či nebodaj sa boja vyjsť s niečím novým. Tu bolo veľa podobností. Dôvod dýchať si určite čitateľov nájde. Ak máte radi knihy typu Beznádejná, Easy či Tahle píseň ti změní život, možno si tú knihu užijete. Nájdete v nej presne podobný osudya povahu hlavnej hrdinky a tak isto aj prostredie, do ktorého je dej zakomponovaný.

KLADY

• téma, pri ktorej budete premýšľať čo by ste robili v koži hlavnej hrdinky
• rýchle čítanie
• skvelá mužská postava v deji
• nečakaný záver na navnadenie k prečítaniu ďalšej časti

ZÁPORY

• príliš krehká a umelá hrdinka
• tajenie týrania, kvôli nezmyslu
• veľa podobností s inými knihami

 a pol mesiačika

Za recenzný výtlačok ďakujem vydavateľstvu Ikar. Knihu si môžete zakúpiť tu.

O tom, ako vymierajú silné hlavné hrdinky

Katniss, Tatiana, Clary, Tris, Mia a Aria.... To je len niekoľko mien hlavných hrdiniek, z momentálne najpopulárnejších kníh pre mladých. Čo majú tieto dievčence spoločné, je nepochybne silná osobnosť. Nekonajú práve tak, ako by sa správala drvivá väčšina ľudí v ich situáciách. Sú mladé, pekné, disponujú dostatkom rozumu a neboja sa prvého problému, ktorý na nich vyskočí spoza rohu. A keď sa už niečoho obávajú, aj tak zatnú zuby a prekonajú to.

Knihy, ktoré sú moderné, majú v poslednej dobe hlavné hrdinky úplne odlišné od tých, o ktorých som písala vyššie. Sú mladé aj pekné. Čo im ale chýba? Niekedy rozum a niekedy bojovnosť. Väčšina je utrápená, nevedia racionálne riešiť problémy, utápajú sa vo vlastných myšlienkach ( samé " ako sa to nedá ", " ja už takto nevládzem"...), niektoré mali ťažké detstvo a niektoré majú dokonca aj samovražedné sklony !!! Načo je preboha toto dobré? Chýba mi originalita a chýba mi to zatnutie a buchnutie nohou o zem (" že sa všetko dá, keď sa chce a zmením aj horu, keď po nej prejdem ").

Skoro stále príbeh začína utiahnutou hlavnou hrdinkou - nazvime ju Žaneta. Žaneta mala strašné detstvo a stratila rodičov. Nevychádza dobre s rodičmi v adoptívnej rodine a ani so svojimi vrstovníkmi. A tak premýšľa, aký je jej život na nič a utápa sa v predstave, že sa to zlepší niekedy o XY rokov. Až raz kde sa vzal, tu sa vzal  zakopne Žaneta o najlepšieho, najkrajšieho a pravdepodobne najmúdrejšieho chalana, ktorý je o 100% lepšie v knihe opísaný, než práve ona. Má isto iste lepšie povahové črty, je záchranca na bielom koni, prikrášlený tetovaniami, niekedy nezákonnými činmi a všetky babenky sú z neho roztečené, ako nanuky na ostrom slnku. Tohto rozumného chlapca, po ktorom túži každá, nazvime ho Vladimír, je okúzlený divnou Žanetou. Vladimírovi nevadí, že ho Žaneta odmieta, že sa mu vyhýba, pretože on presne vie na čom je. A potom : BUM BUM BUM BUM BUM Žaneta + Vladimír = veľká láska až pod nimi zem praská.
V príbehu nasleduje roztržka večnej lásky, kedy si Vladimír dovolí Žanete vysvetliť, že so svojím životom musí niečo robiť. Zdutá Žaneta ho už NIKDY NIKDY NIKDY nechce vidieť, lebo nepripustí aby aj on trpel. Toľko sa utápa, že si vlastne sama zlomila srdce, až pochopí aká bola divná. * Práve v tomto okamihu autorka nalieva mozog hlavnej hrdinke naspäť na svoje miesto a príbeh pokračuje * Žaneta ochutnala rozum a je spokojná, lebo je so svojím potetovaným princom Vladimírom a končí to veľkolepým finále, kedy sa hrdinovia pobozkajú ( niektoré autorky sa neboja použiť intimity ) a THE END.
Vyriešila Žaneta nakoniec celý problém, alebo sa vyskytlo niečo ďalšie a temnejšie? Dozviete sa v pokračovaní úspešného bestselleru, ktorý vyjde o rok.

No trošku som to asi zveličila, ale potrebovala som vypichnúť občasnú absurdnosť v deji a tú práve v menovaných knihách, spôsobuje hlavná hrdinka. A pritom sa to toľkým ľuďom páči. Ja som tiež prvé knihy hltala a koniec koncov, tie autorky majú strašne chytľavý štýl písania. Aj keď ma to nebaví a ohŕňam nos, jednoducho to strašne rýchlo odsýpa. Potom to vyzerá tak, že aj keď ma to nejak nenadchlo, predsa si len prečítam ešte to pokračovanie. Koľká irónia....
Keď tieto typy kníh začali stúpať v rebríčkoch čítanosti, bolo to nové, ešte neokukané s dobrým nápadom. A keďže všetko moderné určuje smer, začalo sa tomuto žánru venovať viac autoriek. Zrazu sa v ňom všetky našli a vypisovali beznádejné romance pre mladých. A keďže je ich už toľko a autorky prebrali všetky problémy mladých do špiku, začínajú to spájať a prepletať a nakoniec z toho vznikne niečo také, ako je to s Vladimírom a Žanetou. Nechcem aby logika a rozumnosť hlavných hrdiniek takto upadala. Dajte mi sem silnú ženskú, ktorá urobí poriadny bengál, keď si to situácia žiada!
Tak čo? Našli ste v príbehu knihu, ktorá sa podobá Žanete a Vladimírovi? Nezdá sa vám, že hlavné hrdinky, ktoré svojou povahou vytŕčajú z davu nejak miznú?


PS : Pripravujem recenziu práve na knihu, ktorá ma prinútila napísať tento článok. Ak sa pošťastí, ešte tento týždeň ju postnem.

RECENZIA : Trojica Sarah Lotzová

• originálny názov : The Three
• počet strán : 472
• vydané na SK : Ikar 7/2014
• kúpiť

anotácia : Štyri letecké havárie za jeden deň. Prežili tri deti. Náboženský fanatik v nich vidí zvestovateľov apokalypsy. Čo ak má pravdu?
Celý svet šokuje správa, že v priebehu niekoľkých hodín sa na štyroch svetadieloch zrútili štyri lietadlá. Vyšetrovatelia musia čo najrýchlejšie odhaliť príčinu nešťastí, aby predišli panike. Vylúčia teroristický útok aj nepriaznivé poveternostné podmienky. Zdá sa, že katastrofy nespája nič okrem troch detí, ktoré sa našli živé na miestach dopadu. Novinári ich pomenujú Trojica.
U detí sa prejavujú poruchy správania, pravdepodobne zapríčinené otrasným zážitkom a neutíchajúcim záujmom médií. Pozornosť verejnosti ešte väčšmi priťahuje fanatický kazateľ. Je skalopevne presvedčený, že deti sú traja zo štyroch zvestovateľov apokalypsy. Jeho znepokojivé vyhlásenia priťahujú húfy záujemcov o vstup do sekty pripravujúcej sa na koniec sveta. Deti z Trojice sa musia skrývať, ale čoraz zvláštnejším správaním zasievajú semienko pochybností o zázračnom prežití aj do duše svojich opatrovateľov.

Moje pocity :

Čierny štvrtok, deň kedy sa zrútili na zem štyri lietadlá. Na tom by nebolo vôbec nič čudné, však v poslednej dobe padajú lietadlá skoro stále. ALE v troch zo štyroch spadnutých lietadiel prežijú tri deti, tie lietadlá dopadli každé na inom svetadiele. To už znie dosť čudne. A kto sa takého niečoho chytí? No samozrejme že náboženský fanatici, médiá, ufológovia a  podobné zgerby. Ľudia sa predsa chytia hocičoho a dokážu spraviť z komára somára. Všade na svete je toto informácia číslo jeden, všetci sa o tom bavia, prichádzajú stále nové a nové teórie. Všetci sú zvedaví na tri deti, ktoré ako jediné prežili katastrofy.

Kniha Trojica je zmesou apokalypsy, trileru a dobre mrazivého hororového prostredia. Hneď na začiatku ma upútal štýl, akým je kniha písaná. Určite ste už videli také tie dokumenty, kde si pozývajú ľudí ako svedkov nehôd, zliepajú skladačku pomocou úryvkov článkov z novín, či osobnej korešpondencie. Presne tak som sa cítila, keď som knihu začala čítať. Kapitoly totiž prebiehajú úplne inak, ako v iných knihách. Rozhovory s rodinnými príslušníkmi, novinové články, rozhovory cez skype či cez e-maily. Je to ako kniha v knihe. Bol to naozaj dobrý nápad, no keďže autorka sa snažila dej viac prehlbovať, aby mohla do finále prísť s niečím pompéznym, čítanie bolo pre mňa dosť demotivujúce. Stále som knihu odkladala a nevedela sa začítať. Popravde do polovice knihy som to chcela vzdať. Dej sa točil stále dookola a to čo bolo povedané na začiatku, to sa stále opakovalo z pohľadu niekoľkých postáv a pretože to bolo ako kvázi dokument, nevedela som sa poriadne vcítiť do postáv. Takže polovicu knihy som čítala týždeň. No a potom prišlo niečo, po čom som dokázala druhú polovicu dočítať za deň. 
Trojica detí bola zrazu aktívna a hneď z viacerých uhlov pohľadu prestretá čitateľovi  takým mrazivým spôsobom, že som mala veľa krát husiu kožu. Toto autorke neskutočne vyšlo. To, že sa v deji rozvinula akási mysterióznosť, keď som už bola zmierená s tým, ako chce autorka knihou povedať, že ľudia masovo dokážu uveriť totálnym blábolom, ma prebralo a už som nevedela prestať, kým som knihu nedočítala. Tým, že autorka začala odkrývať trojicu, nabral príbeh správne grády, pretože do tej polovice knihy im ani nedala šancu. Všetko od začiatku boli len špekulácie ostatných postáv, ktorých bolo naozaj požehnane a čitateľ sa môže v tomto dosť strácať.
 Avšak tie postavy, ktoré do príbehu mali zasahovať najviac boli veľmi dobre spracované. Tiež ma celkom ohúrilo, že na základe komunikácie medzi nimi, dokázala autorka  opísať ich konanie tak dokonale odlišne. Vôbec som nemala pocit, že čítam tri postavy s rovnakým vyjadrovaním. Krásne charaktery odlíšila. Trošku ma zarazil koniec, pretože nemám pocit, že by som dostala absolútny koniec. Potrebujem ešte mnoho odpovedí na otázky. Preto predpokladám, že sa autorka ešte k tomuto príbehu nejakým spôsobom vráti, možno v inej knihe.
Inak trošku mi Trojica pripomenula AKTY X v tom nevysvetliteľnou a záhadou popretkávanou trojicou detí. Sadlo mi čítanie o nevysvetliteľných javoch a osudoch rodín, ktoré sa starali o preživšie deti a veľmi dobré opísanie ako sa správajú ľudia po katastrofách. Aký boom dokáže celosvetovo nastať a ako sa všetci dokážu doslova zmagoriť nad niečím tak do očí bijúcim, divným a zvráteným aj keď do danej udalosti majú úplne inú vieru. Ako dokáže dobrý rečník stiahnuť toľko ľudí a všetci ako zhypnotizovaní za ním idú. Toto dokázala Lotzová vierohodne vykresliť.
Celkovo príbeh nie je pre každého. Ak sa však prelúskate tou polovicou príbehu, kde to dosť stagnuje, budete milo prekvapení, akým smerom sa dokáže kniha ubrať.

Za recenzný výtlačok ďakujem vydavateľstvu Ikar a knihu si môžete kúpiť na tejto adrese.

RECENZIA : Stratená nádej Colleen Hooverová

• originálny názov : Losing Hope (Hopeless #2)
• počet strán : 304
• vydané na SK : Ikar 2014
• kúpiť

anotácia : Holdera celý život prenasleduje predstava dievčaťa, ktorému v detstve nedokázal pomôcť. Bola to Sky, ktorú ako malé dievča uniesla neznáma žena rovno spred domu a Holder tomu nemohol zabrániť. Preto je jeho život naplnený smútkom a výčitkami, preto Sky nikdy neprestal hľadať. Život mu pripraví ďalšiu tragédiu súvisiacu s jeho sestrou Les, ale dožičí mu aj radosť, keď v obchode náhodou natrafí na dievča priam neskutočne podobné stratenej Sky. Toto dievča sa však volá Hope a má to uvedené aj vo vodičskom preukaze. Holder v kútiku srdca tuší, že je to jeho priateľka z detstva Sky. Postupne nachádza dôkazy a presvedčí sa, že je to pravda. Chce to prezradiť aj Hope, no zároveň sa obáva, či ju tak navždy nestratí. Jedného dňa Hope u Holdera natrafí na fotografiu z detstva, na ktorej je aj dievča, čo sa na ňu nápadne podobá. V tej chvíli ju zaplavia pochybnosti. Zabudnuté bolestné spomienky sa odrazu vracajú. Netrvá dlho a Hope si spomenie na desivé tajomstvo zo svojej minulosti.

Moje pocity :

V čase, kedy autorky vymýšľajú ako nezastaviť príbeh jednou knihou a naťahujú čitateľa ďalšími a ďalšími nekonečnými dielmi, sa niektoré spisovateľky vyberajú trošku inou cestou. Veľmi moderné je v poslednej dobe napísať príbeh, v jednej knihe z pohľadu jednej postavy a pokračovanie toho istého príbehu, ale z pohľadu postavy druhej. Niektorým autorom sa to podarí a iným nie. Prečo je tomu tak? Jediné heslo, ktoré by mal autor v hlave mať je, že dve postavy v tom istom deji musia mať úplne rozdielne cesty a pritom sa musí príbeh v určitých momentoch spájať a vyplavovať spoločné momenty v oboch knihách obidvomi postavami, aby nejakým spôsobom ten dej dotvorili. V skratke čo treba je : dotvárať situácie v druhej knihe, aby sa čitateľ nenudil čítaním dookola toho istého. Ak sa momenty len opakujú z knihy prechádzajúcej, beriem osobne takú knihu za úplne zbytočnú. Tak ako dopadla Stratená nádej, pokračovanie Beznádejnej?

Stratená nádej je príbeh Beznádejnej očami Holdera, ako je už spomínané na obálke knihy. Hneď začiatok je úplne iný. Autorka nám predstavila Holdera pred tým, ako stretol Sky. Pred tým, než mohol len snívať, že ju vôbec niekedy uvidí. Úvod príbehu bol teda zvládnutý a dokonca plusom bolo vedenie denníka. Písanie mŕtvej sestre bolo dojímavé a opisovanie čo Holder cítil v čase, keď všetko stratil bolo naozaj doplnením prvej knihy. Potom však prišlo hluché miesto, kedy Holder našiel čo hľadal. Situácie so Sky boli úplne rovnaké s predošlou knihou a nemala som potrebu tak rýchlo v čítaní napredovať. Toto miesto som už poznala, žiadne puzzle, nič čo by som mala hľadať medzi riadkami s Beznádejnou. Nič nové... Zachránil to však koniec, kedy sa dozviete niečo viac, čo bolo po Beznádejnej.

Stratenú nádej beriem však ako doplnok. Nejak mi nepriniesla až tak skvelé čítanie, ako pri Beznádejnej. Nechytila ma tak za srdce, pretože som predsa len čítala ten istý príbeh, s iným začiatkom a so spestreným koncom. Obe postavy som spoznala do detailu už v predchádzajúcej knihe a aj situácie v rámci nejakých objasňovaní medzi postavami, som chápala už pred tým. Do detailu sa o tom už raz hovorilo. Takže v podstate jediný plus, prečo táto kniha vlastne mala vyjsť mi vychádza, denník písaný po smrti sestry a koniec, ktorý je viac rozvetvený a pokračuje. Inak by som som skôr túto knihu skrátila len na časť, kedy je len o Holderovi a skôr to vydala ako e-book, ako doplnok. Tento spôsob tiež využíva v danej dobe viac autorov. V knihe sa určite nájdu tí, ktorí z nej budú paf. A jediné prečo to tak bude, je dokonalosť Holdera, jeho oddanosť k Hope, bratská láska k Les a precukríkované pasáže, ktoré veľa žien vyhľadáva ako huby po daždi a sú z mužského, dokonalého pohľadu / písané ženou /.

Za recenzný výtlačok ďakujem vydavateľstvu Ikar.

Čo si prečítať po knihe, ktorá sa mi páčila...?!?

Mali ste aj vy  po prečítaní úžasnej knihy problém, čo čítať ďalej? Páčil sa vám žáner, páčila sa vám postava, alebo dej a chcete prečítať niečo podobné? Ja mám túto dilemu skoro stále. Natrafím na dokonalú knihu a hneď sa chcem vrhnúť na podobnú. Iŕonia, že ma iritujú autorky, ktoré sa snažia napodobniť štýl nejakého iného autora :D. Ale čo ak prečítam knihu a niečo podobné s ešte lepším nápadom, prepracovanejším dejom, nájdem niekde inde? A nájsť knihu podobnú, ale zároveň odlišnú, je niekedy fakt ťažké. Vtedy nastáva u mňa doslova abstinenčný príznak a neviem sa do nijakej knihy poriadne zahryznúť. Neužívam si žiadnu, zaspávam na každej tretej knihe a blúdim po recenziách, či ma niečo nové zaujme. Preto prinášam zopár dobrých tipov ( nielen na leto ), na ktoré by ste si mali nájsť čas :).

Čítali ste Les kostí, Pobrežie hrôzy a Temné diery a ste nadšení ako ja? Hľadáte zombie-príbeh, ale bojíte sa pustiť do niečoho, čo bude vyzerať ako séria Krásni mŕtvi? Tak ja vám predstavím novinku od Jamie McGuaire a Ranč na Červenom vrchu.

Vydavateľstvo Fortuna Libri totiž vyšlo s peckou. Neverila som, že autorka dokáže napísať tak pútavo jeden post-apokalyptický príbeh. Všetko odštartuje vírus, ktorý sa začal šíriť nezvratne rýchlo a osudy hneď niekoľkých postáv, ktoré zhodou okolností spája jeden ranč, ktorý je vhodným útočiskom pred zlými, škaredými zombiami. Ak sa chcete báť, ak vám nevadí, že v najbližšej kapitole možno zomrie jedna z vašich obľúbených postáv, ste na správnej adrese. K tomu zopár romantických a zaláskovaných chvíľ, ktoré sa prelínajú s beznádejou a bojom o holý život, a je ruka v rukáve....


Máte radi dystopické príbehy? Po Divergencií Vás nič nechytilo? Siahnite po Piatej vlne. Keď sa prehryziete zdĺhavým opisným začiatkom, budete ju milovať... Niečo na štýl Hostiteľa a zároveň ničivá katastrofa. Svet, ľudia, všetko sa mení nastupujúcimi vlnami. " Ako zbavíte Zem pozemšťanov? Zbavte ich ľudskosti."
Cassie po po boku záhadného Evana, ide naprieč smrti hľadať svojho bračeka. Žiadna šanca, mimozemšťania sú všade a ako to vlastne s nimi je? Hneď niekoľko príbehov postáv v tomto svete, opísaných podľa môjho názoru, geniálnym spôsobom. Nádherne prelínané osudy postáv, brutálny spád a proste bolo to FAKT DOBRÉ!!! A Tatran sa pohral nielen s obálkou knihy, výborne dotvoril začiatky kapitol. Okrem toho bude táto kniha sfilmovaná, takže prečo nie?

Potrebujete kus romatiky? Niečo slovenské so štipkou sĺz, zamiesené so zakázaným ovocím? Mirka Varáčková a jej Láska z ulice je tým pravým, orechovým. Máte radí knihu Beznádejná či Na vine sú hviezdy? Čaká vás zakázaná láska s veľmi dojemným a pravdivým koncom. Táto kniha vo vás zanechá emócie a aj napriek ľahkému konceptu, ktorý mala kniha mať, sa to celé zvrtne do fakt ťažkej témy. O tom, aká dôležitá je láska, o tom  aké dôležité je odpúšťať a priznania, ktoré bolia a ako sa dajú preklenúť. Iskrenie, prvý bozk, láska sprevádzaná ťažkým rozhodnutím. Je hlavná hrdinka dosť silná?