RECENZIA : Dôvod dýchať Rebecca Donovan

• originálny názov : Reason to Breathe (Breathing, #1) 
• vydané na SK : 2014 Noxi 
• kúpiť

Týranie nespoznáte len modrinami na tele. Zbadáte ho aj na správaní a akejsi vyhýbavosti od ostatných ľudí. Na Emmu by to nikto nepovedal. Je krásna, je inteligentná, venuje sa mimoškolským aktivitám, je najlepšia hráčka futbalu, jej priemer je 1 a vysoké školy sa idú o ňu potrhať. To čo sa však odohráva za zatvorenými dverami jej izby, by nikto nečakal.

Po smrti otca a maminej alkoholovej depresie, kedy sa o ňu nezvládala postarať, je Emma zverená do opatery strýka a tety. Snaží sa byť nezaujímavá a nedostupná, pretože sa bojí, aby nikto nevidel čo má na tele. Jej jediná kamarátka Sara, ktorá je jej úplným opakom niečo tuší, ale ani zďaleka nevie aké zlé to je. Aký taký kolobeh jej života však nabúra nový študent Evan. A kým ona sa snaží predstierať ako ním opovrhuje, on sa snaží preniknúť cez jej bariéru. Emma pociťuje, že potrebuje zmenu a chce naplno žiť a preto hľadá obkľuky, ako dosiahnuť svoje šťastie. So zmenami vypláva na povrch aj jej tajomstvo a je len na Emme či sa mu postaví zoči voči.

Kniha od Rebeccy Donovanovej vychádza onedlho vo vydavateľstve Noxi a pri príležitosti dozvedieť sa o nej viac, som dostala recenzný výtlačok tejto knihy. Samozrejme som vedela, že existuje, ale nejak som jej neprikladala toľký záujem. Aj napriek výborným hodnoteniam, som bola voči nej dosť skeptická. Možno to bolo obálkou a verte, že tá slovenská je oproti originálnej naozaj pekná, alebo anotáciou, ktorá až príliš vypovedá o nie práve najpríjemnejšej téme. 

Autorka zabrdla do týrania v rodine a mám pocit, že v určitých zlomoch knihy to nezvládla. Neviem čím to je, ale na trh začínajú vo veľkom pribúdať knihy s ťažkou tématikou. Rebecca Donovanová vystavala príbeh, ktorý mal byť silný, mal vypovedať o tom, aké je dôležité neschovávať sa do seba a dôverovať aj iným ľuďom, aj vtedy keď tí najbližší, sú práve tými obávanými. Hlavná myšlienka bola zrejmá už od začiatku knihy a žiaľ ničím iným ma kniha nezaujala. Hlavnú hrdinku totiž vykreslila až príliš dokonalú, aby prežívala z psychologického hľadiska takú traumu. Jednoducho si neviem predstaviť, ako pri tých všetkých aktivitách, ktoré Emma mala, dokázala skrývať týranie. Tak isto aj jej najlepšia kamarátka Sara, ktorá sa na ňu pozerala každý deň a už len z hľadiska toho kamarátstva, ju napriek všetkému mala podržať / nie v zmysle tajenia / a konať. Situácie boli príliš nereálne a nie som si istá, či autorka čerpala z nejakých psychologických štúdií. Neviem si totiž predstaviť, aby sa jedno dievča nedokázalo vzoprieť, hlavne keď nemalo žiaden racionálny dôvod, prečo by sa nemala ozvať. Myslím, že ak už autorka chcela hlavnú hrdinku ťahať do situácie, z ktorej nemôže von, mala tam vtesnať niečo vážnejšie, kedy by naozaj nemala na výber a MUSELA to tajiť.
Je zaujímavé, že som dosť krútila nosom nad viacerými podnetmi v knihe a aj napriek tomu, sa stránky akoby obracali sami. Štýl autorkinho písania je sám o sebe výborný, pretože som knihu prečítala naozaj v rekordnom čase. Skvelé boli aj konverzácie, hlavne tie sarkastické medzi Emmou a Evanom. Keď sa doťahovali mala kniha zrazu šmrnc. Apropo Evan. Je možné, že autorky majú nejakú zázračnú schopnosť, zakryť hlavnú hrdinku mužskou postavou? Pretože jediná postava, ktorá mi v knihe naozaj pasovala bol Evan. Bol drsný, mal ako vždy tie najlepšie proporcie a vždy povedal to, po čom ženské srdce piští. Správne romantické momentky, boli v niektorých situáciách také úžasné a autorka to schladí tým, ako celú tú atmosféru hlavná hrdinka zabije jedným odmietavým gestom za druhým. Chápem, že aj love story chcela nejak zaujímavo do príbehu vtesnať a zamotať ho, avšak vyznelo to zbytočne umelo a príliš rovnako ako iné knihy z tohto žánru. Všetko na tej knihe pritom mohlo byť oveľa lepšie, keby z toho vyťažila viac.
Neviem či majú autorky v osnove pred písaním body, ktoré musia v knihe použiť a ja sa ich naozaj vo veľa knihách snažím prehliadať, alebo sa chcú podobať, či nebodaj sa boja vyjsť s niečím novým. Tu bolo veľa podobností. Dôvod dýchať si určite čitateľov nájde. Ak máte radi knihy typu Beznádejná, Easy či Tahle píseň ti změní život, možno si tú knihu užijete. Nájdete v nej presne podobný osudya povahu hlavnej hrdinky a tak isto aj prostredie, do ktorého je dej zakomponovaný.

KLADY

• téma, pri ktorej budete premýšľať čo by ste robili v koži hlavnej hrdinky
• rýchle čítanie
• skvelá mužská postava v deji
• nečakaný záver na navnadenie k prečítaniu ďalšej časti

ZÁPORY

• príliš krehká a umelá hrdinka
• tajenie týrania, kvôli nezmyslu
• veľa podobností s inými knihami

 a pol mesiačika

Za recenzný výtlačok ďakujem vydavateľstvu Ikar. Knihu si môžete zakúpiť tu.

O tom, ako vymierajú silné hlavné hrdinky

Katniss, Tatiana, Clary, Tris, Mia a Aria.... To je len niekoľko mien hlavných hrdiniek, z momentálne najpopulárnejších kníh pre mladých. Čo majú tieto dievčence spoločné, je nepochybne silná osobnosť. Nekonajú práve tak, ako by sa správala drvivá väčšina ľudí v ich situáciách. Sú mladé, pekné, disponujú dostatkom rozumu a neboja sa prvého problému, ktorý na nich vyskočí spoza rohu. A keď sa už niečoho obávajú, aj tak zatnú zuby a prekonajú to.

Knihy, ktoré sú moderné, majú v poslednej dobe hlavné hrdinky úplne odlišné od tých, o ktorých som písala vyššie. Sú mladé aj pekné. Čo im ale chýba? Niekedy rozum a niekedy bojovnosť. Väčšina je utrápená, nevedia racionálne riešiť problémy, utápajú sa vo vlastných myšlienkach ( samé " ako sa to nedá ", " ja už takto nevládzem"...), niektoré mali ťažké detstvo a niektoré majú dokonca aj samovražedné sklony !!! Načo je preboha toto dobré? Chýba mi originalita a chýba mi to zatnutie a buchnutie nohou o zem (" že sa všetko dá, keď sa chce a zmením aj horu, keď po nej prejdem ").

Skoro stále príbeh začína utiahnutou hlavnou hrdinkou - nazvime ju Žaneta. Žaneta mala strašné detstvo a stratila rodičov. Nevychádza dobre s rodičmi v adoptívnej rodine a ani so svojimi vrstovníkmi. A tak premýšľa, aký je jej život na nič a utápa sa v predstave, že sa to zlepší niekedy o XY rokov. Až raz kde sa vzal, tu sa vzal  zakopne Žaneta o najlepšieho, najkrajšieho a pravdepodobne najmúdrejšieho chalana, ktorý je o 100% lepšie v knihe opísaný, než práve ona. Má isto iste lepšie povahové črty, je záchranca na bielom koni, prikrášlený tetovaniami, niekedy nezákonnými činmi a všetky babenky sú z neho roztečené, ako nanuky na ostrom slnku. Tohto rozumného chlapca, po ktorom túži každá, nazvime ho Vladimír, je okúzlený divnou Žanetou. Vladimírovi nevadí, že ho Žaneta odmieta, že sa mu vyhýba, pretože on presne vie na čom je. A potom : BUM BUM BUM BUM BUM Žaneta + Vladimír = veľká láska až pod nimi zem praská.
V príbehu nasleduje roztržka večnej lásky, kedy si Vladimír dovolí Žanete vysvetliť, že so svojím životom musí niečo robiť. Zdutá Žaneta ho už NIKDY NIKDY NIKDY nechce vidieť, lebo nepripustí aby aj on trpel. Toľko sa utápa, že si vlastne sama zlomila srdce, až pochopí aká bola divná. * Práve v tomto okamihu autorka nalieva mozog hlavnej hrdinke naspäť na svoje miesto a príbeh pokračuje * Žaneta ochutnala rozum a je spokojná, lebo je so svojím potetovaným princom Vladimírom a končí to veľkolepým finále, kedy sa hrdinovia pobozkajú ( niektoré autorky sa neboja použiť intimity ) a THE END.
Vyriešila Žaneta nakoniec celý problém, alebo sa vyskytlo niečo ďalšie a temnejšie? Dozviete sa v pokračovaní úspešného bestselleru, ktorý vyjde o rok.

No trošku som to asi zveličila, ale potrebovala som vypichnúť občasnú absurdnosť v deji a tú práve v menovaných knihách, spôsobuje hlavná hrdinka. A pritom sa to toľkým ľuďom páči. Ja som tiež prvé knihy hltala a koniec koncov, tie autorky majú strašne chytľavý štýl písania. Aj keď ma to nebaví a ohŕňam nos, jednoducho to strašne rýchlo odsýpa. Potom to vyzerá tak, že aj keď ma to nejak nenadchlo, predsa si len prečítam ešte to pokračovanie. Koľká irónia....
Keď tieto typy kníh začali stúpať v rebríčkoch čítanosti, bolo to nové, ešte neokukané s dobrým nápadom. A keďže všetko moderné určuje smer, začalo sa tomuto žánru venovať viac autoriek. Zrazu sa v ňom všetky našli a vypisovali beznádejné romance pre mladých. A keďže je ich už toľko a autorky prebrali všetky problémy mladých do špiku, začínajú to spájať a prepletať a nakoniec z toho vznikne niečo také, ako je to s Vladimírom a Žanetou. Nechcem aby logika a rozumnosť hlavných hrdiniek takto upadala. Dajte mi sem silnú ženskú, ktorá urobí poriadny bengál, keď si to situácia žiada!
Tak čo? Našli ste v príbehu knihu, ktorá sa podobá Žanete a Vladimírovi? Nezdá sa vám, že hlavné hrdinky, ktoré svojou povahou vytŕčajú z davu nejak miznú?


PS : Pripravujem recenziu práve na knihu, ktorá ma prinútila napísať tento článok. Ak sa pošťastí, ešte tento týždeň ju postnem.

RECENZIA : Trojica Sarah Lotzová

• originálny názov : The Three
• počet strán : 472
• vydané na SK : Ikar 7/2014
• kúpiť

anotácia : Štyri letecké havárie za jeden deň. Prežili tri deti. Náboženský fanatik v nich vidí zvestovateľov apokalypsy. Čo ak má pravdu?
Celý svet šokuje správa, že v priebehu niekoľkých hodín sa na štyroch svetadieloch zrútili štyri lietadlá. Vyšetrovatelia musia čo najrýchlejšie odhaliť príčinu nešťastí, aby predišli panike. Vylúčia teroristický útok aj nepriaznivé poveternostné podmienky. Zdá sa, že katastrofy nespája nič okrem troch detí, ktoré sa našli živé na miestach dopadu. Novinári ich pomenujú Trojica.
U detí sa prejavujú poruchy správania, pravdepodobne zapríčinené otrasným zážitkom a neutíchajúcim záujmom médií. Pozornosť verejnosti ešte väčšmi priťahuje fanatický kazateľ. Je skalopevne presvedčený, že deti sú traja zo štyroch zvestovateľov apokalypsy. Jeho znepokojivé vyhlásenia priťahujú húfy záujemcov o vstup do sekty pripravujúcej sa na koniec sveta. Deti z Trojice sa musia skrývať, ale čoraz zvláštnejším správaním zasievajú semienko pochybností o zázračnom prežití aj do duše svojich opatrovateľov.

Moje pocity :

Čierny štvrtok, deň kedy sa zrútili na zem štyri lietadlá. Na tom by nebolo vôbec nič čudné, však v poslednej dobe padajú lietadlá skoro stále. ALE v troch zo štyroch spadnutých lietadiel prežijú tri deti, tie lietadlá dopadli každé na inom svetadiele. To už znie dosť čudne. A kto sa takého niečoho chytí? No samozrejme že náboženský fanatici, médiá, ufológovia a  podobné zgerby. Ľudia sa predsa chytia hocičoho a dokážu spraviť z komára somára. Všade na svete je toto informácia číslo jeden, všetci sa o tom bavia, prichádzajú stále nové a nové teórie. Všetci sú zvedaví na tri deti, ktoré ako jediné prežili katastrofy.

Kniha Trojica je zmesou apokalypsy, trileru a dobre mrazivého hororového prostredia. Hneď na začiatku ma upútal štýl, akým je kniha písaná. Určite ste už videli také tie dokumenty, kde si pozývajú ľudí ako svedkov nehôd, zliepajú skladačku pomocou úryvkov článkov z novín, či osobnej korešpondencie. Presne tak som sa cítila, keď som knihu začala čítať. Kapitoly totiž prebiehajú úplne inak, ako v iných knihách. Rozhovory s rodinnými príslušníkmi, novinové články, rozhovory cez skype či cez e-maily. Je to ako kniha v knihe. Bol to naozaj dobrý nápad, no keďže autorka sa snažila dej viac prehlbovať, aby mohla do finále prísť s niečím pompéznym, čítanie bolo pre mňa dosť demotivujúce. Stále som knihu odkladala a nevedela sa začítať. Popravde do polovice knihy som to chcela vzdať. Dej sa točil stále dookola a to čo bolo povedané na začiatku, to sa stále opakovalo z pohľadu niekoľkých postáv a pretože to bolo ako kvázi dokument, nevedela som sa poriadne vcítiť do postáv. Takže polovicu knihy som čítala týždeň. No a potom prišlo niečo, po čom som dokázala druhú polovicu dočítať za deň. 
Trojica detí bola zrazu aktívna a hneď z viacerých uhlov pohľadu prestretá čitateľovi  takým mrazivým spôsobom, že som mala veľa krát husiu kožu. Toto autorke neskutočne vyšlo. To, že sa v deji rozvinula akási mysterióznosť, keď som už bola zmierená s tým, ako chce autorka knihou povedať, že ľudia masovo dokážu uveriť totálnym blábolom, ma prebralo a už som nevedela prestať, kým som knihu nedočítala. Tým, že autorka začala odkrývať trojicu, nabral príbeh správne grády, pretože do tej polovice knihy im ani nedala šancu. Všetko od začiatku boli len špekulácie ostatných postáv, ktorých bolo naozaj požehnane a čitateľ sa môže v tomto dosť strácať.
 Avšak tie postavy, ktoré do príbehu mali zasahovať najviac boli veľmi dobre spracované. Tiež ma celkom ohúrilo, že na základe komunikácie medzi nimi, dokázala autorka  opísať ich konanie tak dokonale odlišne. Vôbec som nemala pocit, že čítam tri postavy s rovnakým vyjadrovaním. Krásne charaktery odlíšila. Trošku ma zarazil koniec, pretože nemám pocit, že by som dostala absolútny koniec. Potrebujem ešte mnoho odpovedí na otázky. Preto predpokladám, že sa autorka ešte k tomuto príbehu nejakým spôsobom vráti, možno v inej knihe.
Inak trošku mi Trojica pripomenula AKTY X v tom nevysvetliteľnou a záhadou popretkávanou trojicou detí. Sadlo mi čítanie o nevysvetliteľných javoch a osudoch rodín, ktoré sa starali o preživšie deti a veľmi dobré opísanie ako sa správajú ľudia po katastrofách. Aký boom dokáže celosvetovo nastať a ako sa všetci dokážu doslova zmagoriť nad niečím tak do očí bijúcim, divným a zvráteným aj keď do danej udalosti majú úplne inú vieru. Ako dokáže dobrý rečník stiahnuť toľko ľudí a všetci ako zhypnotizovaní za ním idú. Toto dokázala Lotzová vierohodne vykresliť.
Celkovo príbeh nie je pre každého. Ak sa však prelúskate tou polovicou príbehu, kde to dosť stagnuje, budete milo prekvapení, akým smerom sa dokáže kniha ubrať.

Za recenzný výtlačok ďakujem vydavateľstvu Ikar a knihu si môžete kúpiť na tejto adrese.

RECENZIA : Stratená nádej Colleen Hooverová

• originálny názov : Losing Hope (Hopeless #2)
• počet strán : 304
• vydané na SK : Ikar 2014
• kúpiť

anotácia : Holdera celý život prenasleduje predstava dievčaťa, ktorému v detstve nedokázal pomôcť. Bola to Sky, ktorú ako malé dievča uniesla neznáma žena rovno spred domu a Holder tomu nemohol zabrániť. Preto je jeho život naplnený smútkom a výčitkami, preto Sky nikdy neprestal hľadať. Život mu pripraví ďalšiu tragédiu súvisiacu s jeho sestrou Les, ale dožičí mu aj radosť, keď v obchode náhodou natrafí na dievča priam neskutočne podobné stratenej Sky. Toto dievča sa však volá Hope a má to uvedené aj vo vodičskom preukaze. Holder v kútiku srdca tuší, že je to jeho priateľka z detstva Sky. Postupne nachádza dôkazy a presvedčí sa, že je to pravda. Chce to prezradiť aj Hope, no zároveň sa obáva, či ju tak navždy nestratí. Jedného dňa Hope u Holdera natrafí na fotografiu z detstva, na ktorej je aj dievča, čo sa na ňu nápadne podobá. V tej chvíli ju zaplavia pochybnosti. Zabudnuté bolestné spomienky sa odrazu vracajú. Netrvá dlho a Hope si spomenie na desivé tajomstvo zo svojej minulosti.

Moje pocity :

V čase, kedy autorky vymýšľajú ako nezastaviť príbeh jednou knihou a naťahujú čitateľa ďalšími a ďalšími nekonečnými dielmi, sa niektoré spisovateľky vyberajú trošku inou cestou. Veľmi moderné je v poslednej dobe napísať príbeh, v jednej knihe z pohľadu jednej postavy a pokračovanie toho istého príbehu, ale z pohľadu postavy druhej. Niektorým autorom sa to podarí a iným nie. Prečo je tomu tak? Jediné heslo, ktoré by mal autor v hlave mať je, že dve postavy v tom istom deji musia mať úplne rozdielne cesty a pritom sa musí príbeh v určitých momentoch spájať a vyplavovať spoločné momenty v oboch knihách obidvomi postavami, aby nejakým spôsobom ten dej dotvorili. V skratke čo treba je : dotvárať situácie v druhej knihe, aby sa čitateľ nenudil čítaním dookola toho istého. Ak sa momenty len opakujú z knihy prechádzajúcej, beriem osobne takú knihu za úplne zbytočnú. Tak ako dopadla Stratená nádej, pokračovanie Beznádejnej?

Stratená nádej je príbeh Beznádejnej očami Holdera, ako je už spomínané na obálke knihy. Hneď začiatok je úplne iný. Autorka nám predstavila Holdera pred tým, ako stretol Sky. Pred tým, než mohol len snívať, že ju vôbec niekedy uvidí. Úvod príbehu bol teda zvládnutý a dokonca plusom bolo vedenie denníka. Písanie mŕtvej sestre bolo dojímavé a opisovanie čo Holder cítil v čase, keď všetko stratil bolo naozaj doplnením prvej knihy. Potom však prišlo hluché miesto, kedy Holder našiel čo hľadal. Situácie so Sky boli úplne rovnaké s predošlou knihou a nemala som potrebu tak rýchlo v čítaní napredovať. Toto miesto som už poznala, žiadne puzzle, nič čo by som mala hľadať medzi riadkami s Beznádejnou. Nič nové... Zachránil to však koniec, kedy sa dozviete niečo viac, čo bolo po Beznádejnej.

Stratenú nádej beriem však ako doplnok. Nejak mi nepriniesla až tak skvelé čítanie, ako pri Beznádejnej. Nechytila ma tak za srdce, pretože som predsa len čítala ten istý príbeh, s iným začiatkom a so spestreným koncom. Obe postavy som spoznala do detailu už v predchádzajúcej knihe a aj situácie v rámci nejakých objasňovaní medzi postavami, som chápala už pred tým. Do detailu sa o tom už raz hovorilo. Takže v podstate jediný plus, prečo táto kniha vlastne mala vyjsť mi vychádza, denník písaný po smrti sestry a koniec, ktorý je viac rozvetvený a pokračuje. Inak by som som skôr túto knihu skrátila len na časť, kedy je len o Holderovi a skôr to vydala ako e-book, ako doplnok. Tento spôsob tiež využíva v danej dobe viac autorov. V knihe sa určite nájdu tí, ktorí z nej budú paf. A jediné prečo to tak bude, je dokonalosť Holdera, jeho oddanosť k Hope, bratská láska k Les a precukríkované pasáže, ktoré veľa žien vyhľadáva ako huby po daždi a sú z mužského, dokonalého pohľadu / písané ženou /.

Za recenzný výtlačok ďakujem vydavateľstvu Ikar.

Čo si prečítať po knihe, ktorá sa mi páčila...?!?

Mali ste aj vy  po prečítaní úžasnej knihy problém, čo čítať ďalej? Páčil sa vám žáner, páčila sa vám postava, alebo dej a chcete prečítať niečo podobné? Ja mám túto dilemu skoro stále. Natrafím na dokonalú knihu a hneď sa chcem vrhnúť na podobnú. Iŕonia, že ma iritujú autorky, ktoré sa snažia napodobniť štýl nejakého iného autora :D. Ale čo ak prečítam knihu a niečo podobné s ešte lepším nápadom, prepracovanejším dejom, nájdem niekde inde? A nájsť knihu podobnú, ale zároveň odlišnú, je niekedy fakt ťažké. Vtedy nastáva u mňa doslova abstinenčný príznak a neviem sa do nijakej knihy poriadne zahryznúť. Neužívam si žiadnu, zaspávam na každej tretej knihe a blúdim po recenziách, či ma niečo nové zaujme. Preto prinášam zopár dobrých tipov ( nielen na leto ), na ktoré by ste si mali nájsť čas :).

Čítali ste Les kostí, Pobrežie hrôzy a Temné diery a ste nadšení ako ja? Hľadáte zombie-príbeh, ale bojíte sa pustiť do niečoho, čo bude vyzerať ako séria Krásni mŕtvi? Tak ja vám predstavím novinku od Jamie McGuaire a Ranč na Červenom vrchu.

Vydavateľstvo Fortuna Libri totiž vyšlo s peckou. Neverila som, že autorka dokáže napísať tak pútavo jeden post-apokalyptický príbeh. Všetko odštartuje vírus, ktorý sa začal šíriť nezvratne rýchlo a osudy hneď niekoľkých postáv, ktoré zhodou okolností spája jeden ranč, ktorý je vhodným útočiskom pred zlými, škaredými zombiami. Ak sa chcete báť, ak vám nevadí, že v najbližšej kapitole možno zomrie jedna z vašich obľúbených postáv, ste na správnej adrese. K tomu zopár romantických a zaláskovaných chvíľ, ktoré sa prelínajú s beznádejou a bojom o holý život, a je ruka v rukáve....


Máte radi dystopické príbehy? Po Divergencií Vás nič nechytilo? Siahnite po Piatej vlne. Keď sa prehryziete zdĺhavým opisným začiatkom, budete ju milovať... Niečo na štýl Hostiteľa a zároveň ničivá katastrofa. Svet, ľudia, všetko sa mení nastupujúcimi vlnami. " Ako zbavíte Zem pozemšťanov? Zbavte ich ľudskosti."
Cassie po po boku záhadného Evana, ide naprieč smrti hľadať svojho bračeka. Žiadna šanca, mimozemšťania sú všade a ako to vlastne s nimi je? Hneď niekoľko príbehov postáv v tomto svete, opísaných podľa môjho názoru, geniálnym spôsobom. Nádherne prelínané osudy postáv, brutálny spád a proste bolo to FAKT DOBRÉ!!! A Tatran sa pohral nielen s obálkou knihy, výborne dotvoril začiatky kapitol. Okrem toho bude táto kniha sfilmovaná, takže prečo nie?

Potrebujete kus romatiky? Niečo slovenské so štipkou sĺz, zamiesené so zakázaným ovocím? Mirka Varáčková a jej Láska z ulice je tým pravým, orechovým. Máte radí knihu Beznádejná či Na vine sú hviezdy? Čaká vás zakázaná láska s veľmi dojemným a pravdivým koncom. Táto kniha vo vás zanechá emócie a aj napriek ľahkému konceptu, ktorý mala kniha mať, sa to celé zvrtne do fakt ťažkej témy. O tom, aká dôležitá je láska, o tom  aké dôležité je odpúšťať a priznania, ktoré bolia a ako sa dajú preklenúť. Iskrenie, prvý bozk, láska sprevádzaná ťažkým rozhodnutím. Je hlavná hrdinka dosť silná?

RECENZIA : Panika Lauren Oliver

• originálny názov : Panic
• počet strán : 304
• vydané na SK : 2014 CooBoo
• kúpiť

anotácia : Panika začala v Carpe, nudnom zapadákove uprostred ničoho. Pravidlá sú celkom jednoduché – hlavne nemať strach. Heather by nikdy predtým nenapadlo, že by sa do Paniky púšťala. Pretože sa nikdy nepovažovala za nebojácnu a ani nebola ten typ dievčaťa, ktoré by na seba pútalo pozornosť. Dodge sa Paniky nikdy nebál. Vpred ho poháňa tajomstvo, vďaka ktorému prechádza každým ďalším kolom s pocitom sebaistoty a je presvedčený, že vyhrá. Heather a Dodgeovi prinesie hra prekvapivé odhalenia...

Moje pocity :

Od Lauren Oliverovej mám prečítané všetko, čo doposiaľ v preklade vyšlo. Kniha Kým dopadnem a tak isto trilógia Delírium ma nadchli. Autorkin štýl mi padol a naozaj mám jej knihy rada. Bolo teda len logické, že som sa na Paniku tešila.

Panika je hra. Pravidlo hry je nebáť sa a víťaz dostáva veľmi lákavú peňažnú odmenu, na ktorú sa zbiera každý na škole. Vypadnúť z totálneho zapadákova, ako je Carp a ešte s kopou prachov, je sen každého. No nie každý dokáže prekonať svoj strach ...

Kapitoly v príbehu sú rozdelené časovo a samozrejme hit, ktorý u spisovateľov nevymiera, dvoma postavami. Menia sa teda uhly pohľadu a príbeh je možné vidieť cez bojazlivú Heather a naopak Dodga, ktorý sa hry nikdy nebál a v hlave má zafixovanú pomstu. Tu by som Oliverovú pochválila, že dokázala postavy nezaláskovať a nechať im aj napriek striedavým pohľadom svoje životy, bez ohľadu na to, aby ich dala ako väčšina autorov dokopy, v zmysle akéhokoľvek citového či fyzického splynutia.

Oliverová sa hrala. Musím jej uznať, že príbeh ako taký naozaj premyslela a hlavne, chcela vymyslieť niečo nové a neokukané. Sčasti sa jej to podarilo, no ako dobre to začalo, niekde v strede to už začínalo nudiť a nezachránil to ani koniec. Dej prebiehal ako na húsenkovej dráhe. Striedali sa časti, kedy to bolo napínavé a vzápätí bolo dlho ticho a tak stále dookola. 

Hlavné aj vedľašie postavy mali výborne spracované životy a autorka nenásilne opísala ich osudy, akými sa majú pobrať a čo ich v živote postretlo, kým sa zapojili do Paniky. Postavám dala hĺbku, ale nemôžem sa ubrániť pocitu, že dej nasilu a zbytočne v niektorých pasážach naťahovala. No a koniec je tiež dosť polemizovateľný, nakoľko som čakala niečo epické, čo by ma nútilo premýšľať. Bol to však úplný opak a dokonca by som povedala, že to bolo dosť nereálne. Možno som len priveľa očakávala, možno už kniha nespadala do mojej vekovej kategórie a možno som ju len nečítala v správnom čase. Tento príbeh však vo mne nezanechal nič, prečo by som knihu mala zobrať do ruky znova. Nebránim sa ďalšej knihe od tejto autorky avšak táto nespadá do kategórie " moje najobľúbenejšie ".

Za recenzný výtlačok ďakujem vydavateľstvu ALBATROS MEDIA

RECENZIA : Prozreteľnosť Jamie McGuireová

• originálny názov : Providence (Providence #1)

• počet strán : 424
• vydané na SK : Ikar 2014
• kúpiť

anotácia : Vysokoškoláčka Nina krátko po smrti milovaného otca spoznáva sympatického, trochu tajomného mladíka. Čoskoro sa ukáže, že ich stretnutie na autobusovej zastávke nebolo náhodné. Jared Ryel ju pozná lepšie než najbližší priatelia z internátu. Čoskoro medzi nimi preskočí iskra, lenže Jared akoby sa obával naplno prejaviť svoje city, pretože táto láska je z kategórie zakázaných... Jedného dňa Ninu na ulici osloví neznámy muž a dožaduje sa dokumentov o prevode časti otcovho rozsiahleho majetku. Po vyhrážkach od bývalých otcových spoločníkov sa Nina dozvedá, že otec v skutočnosti žil dvojakým životom. Hoci to znie neuveriteľne, zaplietol sa do nebezpečnej hry so samotným peklom. Temný vojvoda sa dožaduje niečoho, čo im vzal, a Nina spočiatku nemá ani potuchy, o čo ide. Ochrániť ju môže iba Jared, ktorý má neuveriteľné, priam nadľudské schopnosti a s ktorým ju spája viac než priateľstvo.

Moje pocity :

Jamie McGuierová vyštudovaná rádiologická asistentka, sa dala na dráhu písania. Či urobila správne? Jej kniha Krásna katastrofa valcovala rebríčky čítanosti a bola preložená hneď v niekoľkých krajinách. Chválospevy na túto knihu si môžete prečítať na 8 z 10 blogov. A teraz je tu je prvotina Prozreteľnosť.

V poslednom čase sa nechávam knihami prekvapovať. Nečítam predom recenzie a niekedy nenazriem ani do anotácie, aby som sa naozaj nenechala ničím ovplyvniť. Do Prozreteľnosti som išla s tým, že sa mi páčila autorkina predchádzajúca kniha a mala som predstavu o ďalšej new adult-ke. Preto ma kniha dosť prekvapila tým, že okrem new adult sa tu vyskytuje paranormálna romanca, ktorú som naozaj nečakala. Autorka vo svojej knihe predstavuje Ninu, ktorej milovaný otec zomiera. Po jeho smrti sa jej rúca celý svet. Svetlý bod programu je stretnutie s tajomným Jaredom, ktorého čoraz častejšie stretáva akoby "náhodou". Nina postupne zisťuje, že nie všetko v jej živote bolo ružové, ako si doposiaľ myslela a všetky temné stránky života jej rodiny postupne vyplávajú na povrch. Zdá sa, že doteraz žila Nina v akejsi bubline nevedomosti. 

McGuierová píše ľahko, jednoducho a možno preto sú jej knihy pre čitateľov lákadlom. Veľmi príjemne opisuje a niektoré scény v knihe mi doslova ulahodili. Mám pocit, že aj bez nadprirodzena by bola kniha dobrá, ale autorka si s ňou celkom slušne poradila. Ninu vytvorila ako hlavnú hrdinku, ktorá sa nezľakne len tak hocičoho a kvitujem prostredie podsvetia, do ktorej ju vytvorila a to, ako musela odhaľovať pravdu. Vtipné ale aj dojemné pasáže dotvárali vedľajšie postavy a to Nininy spolužiaci, avšak dosť veľa krát boli skrytí do úzadia, hlavne pre romantickú zápletku s Jaredom. 

Najskôr stalker a nakoniec anjel?

Skoro som odpadla, keď vysvitlo, čo to tá McGuierová s Jeredom vyviedla. Spočiatku bol v deji veľmi tajomný a málo otvorený, čo je v tomto žánri veľmi dobré, vzhľadom k tomu, že je to pre čitateľa bodom, kedy sa chce čím skôr dozvedieť viac. Samozrejme mu dala do vienka krásu a osobitý šarm, takže si dosť čitateliek príde na svoje. Prídu si na svoje aj fanúšikovia anjelov i keď, nečakajte krídelká, svätožiaru ani nič podobné. Skôr si predstavte zbrane, sledovacie zariadenia, rýchlosť a obrovskú silu. Príbeh si teda dotvorila, nič nekopírovala a naozaj kvitujem, že vytvorila niečo nové a neokukané. Jediné čo by som preškrtala boli paradoxne zaláskované momenty hlavných hrdinov.Vadilo mi to, že vtedy keď to už začalo byť naozaj zaujímavé, zabíjali to chvíle oboch hrdinov s jemne ladeným eroticko-romantickým podtónom. Pchala toho tam veľmi veľa a tak sa postavy schádzali a rozchádzali ako na bežiacom páse. Kým na jednej kapitole som zaspala s tým, že sú v sebe, na tej druhej som sa prebrala, že už na neho kričí a vykrikuje mu nelogické momenty, ktoré už mali byť dávno zjedené aj s topánkami. Možno som už len týmito scénami prejedená, nakoľko sa momentálne objavujú vo viacerých knihách. Napriek tomu, svojim písaním vie McGuierová nejakým spôsobom udržať čitateľa.
Kvitujem vydavateľstvu mäkký prebal. Je to ten lepší, takže sa vám po prečítaní kniha nerozpadá v rukách.

Prozreteľnosť hodnotím ako lepší priemer. Je to príjemná oddychovka a chybičky krásy ospravedlňujem autorke tým, že si musela vytvoriť priestor pre ďalšie časti. Druhá časť sa bude volať Proroctvo a vyjde v septembri tohto roka.

Za recenzný výtlačok ďakujem vydavateľstvu Ikar. Knihu si môžete zakúpiť tu.