sobota, 19. júla 2014

RECENZIA : Stratená nádej Colleen Hooverová


  • originálny názov : Losing Hope (Hopeless #2)
  • počet strán : 304
  • vydané na SK : Ikar 2014
  • kúpiť
anotácia : Holdera celý život prenasleduje predstava dievčaťa, ktorému v detstve nedokázal pomôcť. Bola to Sky, ktorú ako malé dievča uniesla neznáma žena rovno spred domu a Holder tomu nemohol zabrániť. Preto je jeho život naplnený smútkom a výčitkami, preto Sky nikdy neprestal hľadať. Život mu pripraví ďalšiu tragédiu súvisiacu s jeho sestrou Les, ale dožičí mu aj radosť, keď v obchode náhodou natrafí na dievča priam neskutočne podobné stratenej Sky. Toto dievča sa však volá Hope a má to uvedené aj vo vodičskom preukaze. Holder v kútiku srdca tuší, že je to jeho priateľka z detstva Sky. Postupne nachádza dôkazy a presvedčí sa, že je to pravda. Chce to prezradiť aj Hope, no zároveň sa obáva, či ju tak navždy nestratí. Jedného dňa Hope u Holdera natrafí na fotografiu z detstva, na ktorej je aj dievča, čo sa na ňu nápadne podobá. V tej chvíli ju zaplavia pochybnosti. Zabudnuté bolestné spomienky sa odrazu vracajú. Netrvá dlho a Hope si spomenie na desivé tajomstvo zo svojej minulosti.

Moje pocity :

V čase, kedy autorky vymýšľajú ako nezastaviť príbeh jednou knihou a naťahujú čitateľa ďalšími a ďalšími nekonečnými dielmi, sa niektoré spisovateľky vyberajú trošku inou cestou. Veľmi moderné je v poslednej dobe napísať príbeh, v jednej knihe z pohľadu jednej postavy a pokračovanie toho istého príbehu, ale z pohľadu postavy druhej. Niektorým autorom sa to podarí a iným nie. Prečo je tomu tak? Jediné heslo, ktoré by mal autor v hlave mať je, že dve postavy v tom istom deji musia mať úplne rozdielne cesty a pritom sa musí príbeh v určitých momentoch spájať a vyplavovať spoločné momenty v oboch knihách obidvomi postavami, aby nejakým spôsobom ten dej dotvorili. V skratke čo treba je : dotvárať situácie v druhej knihe, aby sa čitateľ nenudil čítaním dookola toho istého. Ak sa momenty len opakujú z knihy prechádzajúcej, beriem osobne takú knihu za úplne zbytočnú. Tak ako dopadla Stratená nádej, pokračovanie Beznádejnej?

Stratená nádej je príbeh Beznádejnej očami Holdera, ako je už spomínané na obálke knihy. Hneď začiatok je úplne iný. Autorka nám predstavila Holdera pred tým, ako stretol Sky. Pred tým, než mohol len snívať, že ju vôbec niekedy uvidí. Úvod príbehu bol teda zvládnutý a dokonca plusom bolo vedenie denníka. Písanie mŕtvej sestre bolo dojímavé a opisovanie čo Holder cítil v čase, keď všetko stratil bolo naozaj doplnením prvej knihy. Potom však prišlo hluché miesto, kedy Holder našiel čo hľadal. Situácie so Sky boli úplne rovnaké s predošlou knihou a nemala som potrebu tak rýchlo v čítaní napredovať. Toto miesto som už poznala, žiadne puzzle, nič čo by som mala hľadať medzi riadkami s Beznádejnou. Nič nové... Zachránil to však koniec, kedy sa dozviete niečo viac, čo bolo po Beznádejnej.

Stratenú nádej beriem však ako doplnok. Nejak mi nepriniesla až tak skvelé čítanie, ako pri Beznádejnej. Nechytila ma tak za srdce, pretože som predsa len čítala ten istý príbeh, s iným začiatkom a so spestreným koncom. Obe postavy som spoznala do detailu už v predchádzajúcej knihe a aj situácie v rámci nejakých objasňovaní medzi postavami, som chápala už pred tým. Do detailu sa o tom už raz hovorilo. Takže v podstate jediný plus, prečo táto kniha vlastne mala vyjsť mi vychádza, denník písaný po smrti sestry a koniec, ktorý je viac rozvetvený a pokračuje. Inak by som som skôr túto knihu skrátila len na časť, kedy je len o Holderovi a skôr to vydala ako e-book, ako doplnok. Tento spôsob tiež využíva v danej dobe viac autorov. V knihe sa určite nájdu tí, ktorí z nej budú paf. A jediné prečo to tak bude, je dokonalosť Holdera, jeho oddanosť k Hope, bratská láska k Les a precukríkované pasáže, ktoré veľa žien vyhľadáva ako huby po daždi a sú z mužského, dokonalého pohľadu / písané ženou /.



Za recenzný výtlačok ďakujem vydavateľstvu Ikar.


utorok, 1. júla 2014

Čo si prečítať po knihe, ktorá sa mi páčila...?!?

Mali ste aj vy  po prečítaní úžasnej knihy problém, čo čítať ďalej? Páčil sa vám žáner, páčila sa vám postava, alebo dej a chcete prečítať niečo podobné? Ja mám túto dilemu skoro stále. Natrafím na dokonalú knihu a hneď sa chcem vrhnúť na podobnú. Iŕonia, že ma iritujú autorky, ktoré sa snažia napodobniť štýl nejakého iného autora :D. Ale čo ak prečítam knihu a niečo podobné s ešte lepším nápadom, prepracovanejším dejom, nájdem niekde inde? A nájsť knihu podobnú, ale zároveň odlišnú, je niekedy fakt ťažké. Vtedy nastáva u mňa doslova abstinenčný príznak a neviem sa do nijakej knihy poriadne zahryznúť. Neužívam si žiadnu, zaspávam na každej tretej knihe a blúdim po recenziách, či ma niečo nové zaujme. Preto prinášam zopár dobrých tipov ( nielen na leto ), na ktoré by ste si mali nájsť čas :).


Čítali ste Les kostí, Pobrežie hrôzy a Temné diery a ste nadšení ako ja? Hľadáte zombie-príbeh, ale bojíte sa pustiť do niečoho, čo bude vyzerať ako séria Krásni mŕtvi? Tak ja vám predstavím novinku od Jamie McGuaire a Ranč na Červenom vrchu.
Vydavateľstvo Fortuna Libri totiž vyšlo s peckou. Neverila som, že autorka dokáže napísať tak pútavo jeden post-apokalyptický príbeh. Všetko odštartuje vírus, ktorý sa začal šíriť nezvratne rýchlo a osudy hneď niekoľkých postáv, ktoré zhodou okolností spája jeden ranč, ktorý je vhodným útočiskom pred zlými, škaredými zombiami. Ak sa chcete báť, ak vám nevadí, že v najbližšej kapitole možno zomrie jedna z vašich obľúbených postáv, ste na správnej adrese. K tomu zopár romantických a zaláskovaných chvíľ, ktoré sa prelínajú s beznádejou a bojom o holý život, a je ruka v rukáve....


Máte radi dystopické príbehy? Po Divergencií Vás nič nechytilo? Siahnite po Piatej vlne. Keď sa prehryziete zdĺhavým opisným začiatkom, budete ju milovať... Niečo na štýl Hostiteľa a zároveň ničivá katastrofa. Svet, ľudia, všetko sa mení nastupujúcimi vlnami. " Ako zbavíte Zem pozemšťanov? Zbavte ich ľudskosti."
Cassie po po boku záhadného Evana, ide naprieč smrti hľadať svojho bračeka. Žiadna šanca, mimozemšťania sú všade a ako to vlastne s nimi je? Hneď niekoľko príbehov postáv v tomto svete, opísaných podľa môjho názoru, geniálnym spôsobom. Nádherne prelínané osudy postáv, brutálny spád a proste bolo to FAKT DOBRÉ!!! A Tatran sa pohral nielen s obálkou knihy, výborne dotvoril začiatky kapitol. Okrem toho bude táto kniha sfilmovaná, takže prečo nie?

Potrebujete kus romatiky? Niečo slovenské so štipkou sĺz, zamiesené so zakázaným ovocím? Mirka Varáčková a jej Láska z ulice je tým pravým, orechovým. Máte radí knihu Beznádejná či Na vine sú hviezdy? Čaká vás zakázaná láska s veľmi dojemným a pravdivým koncom. Táto kniha vo vás zanechá emócie a aj napriek ľahkému konceptu, ktorý mala kniha mať, sa to celé zvrtne do fakt ťažkej témy. O tom, aká dôležitá je láska, o tom  aké dôležité je odpúšťať a priznania, ktoré bolia a ako sa dajú preklenúť. Iskrenie, prvý bozk, láska sprevádzaná ťažkým rozhodnutím. Je hlavná hrdinka dosť silná?