štvrtok, 27. decembra 2012

Rok 2012 s Knihomániou

Rok 2012 ubehol ako voda. Ani by som nepovedala, ako tento rok všetko v mojom živote naštartuje a budúci rok? To bude beh na rýchlu trať... Aj keď som tento rok pocítila maximálnu možnú vyťaženosť pracujúcich ľudí na vlastnej koži, kníh a blogovaniu som sa nemienila vzdať. Držím sa zubami nechtami, aj keď si uvedomujem, že moje táranie o možných aj nemožných veciach na blogu redne ako vlasy 65-ročného dedka. Sem tam to bolo naozaj biedne, keď  moje príspevky za mesiac nepresiahli ani 5 prstov jednej ruky :O. Vášeň v knihách som ale nedokázala len tak od seba odtrhnúť a viete čo? Ja som to zvládla! Že čo? 
2012 Reading Challenge, v ktorom som si na začiatku roka 2012 dala záväzok prečítať 50 kníh. Tadá..... zmákla som to!!! A ktoré knihy to dnešný rok boli?





Tou najdlhšou knihou bola Strach múdreho muža od Patricka Rothfussa ( 837  strán) a ak rátame po stranách, tento rok som prečítala dokopy 19 338 strán. No nie je to tak horibilné číslo ako minulý rok, ale hrdá som ja dievka :D.

A teraz by mal nastať čas, kedy Vám prezradím tie naj knihy z tohoto roka. Rozhodla som sa tento rok nečíslovať, nešuflíkovať ich podľa takej či onakej obľúbenosti. Každá kniha proste mala niečo do seba, každá mala iný dej a každá by vyhrala vo svojej podkategórií. Takže toto sú moje srdcovky na tento rok :

ISKRIVÁ

REZISTENCIA 

 STRACH MÚDREHO MUŽA

POLIBEK PRO ANNU

POD VRAŽEDNOU OBLOHOU

BEHEMÓT

MILIÓN SLUNCÍ

CHARLIEHO MALÉ TAJOMSTVÁ

UBER MIR DER HIMMEL

KATASTROFA



Ďalšia vec čo sa udiala v tomto roku, doslova v slovenských končinách nevídaná, je projekt Blogeri 2012: Ocenenia tak trochu inak! . No páni už nás je v tom blogerskom svete toľko, že sa môžeme aj oceňovať.  Ďakujem všetkým, ktorí ma posunuli do nominácií PÁV ROKA a OPIČIAK ROKA. Cením si to ozaj a ďakujem. Tak pekne hlasujte a bavte sa ďalej, o to v tomto projekte predsa ide.

A čo na záver? Chcela by som všetkým čitateľom popriať to najlepšie do NOVÉHO ROKA a nech sa splnia všetky Vaše predsavzatia a túžby. A neprestávajte čítať... 


Dobré knihy, ak sú skutočne dobre a múdro napísané, sú cibrením ducha, pilníkom súdnosti, masťou na oči, lievikom múdrosti, zrkadlom cudzích myšlienok a činov, našich vlastných potom vodidlom.
Jan Amos Komenský



nedeľa, 23. decembra 2012

RECENZIA : Finále Becca Fitzpatrick


  • originálny názov : Finale (Hush, Hush, #4)
  • počet strán : 440
  • vyšlo v CZ : Egmont 2012
  • kúpiť
anotácia : Poslední díl ságy.... Nora si je jistá jako nikdy, že miluje Patche. On je pro ni ten pravý, navzdory tomu, že patří k padlým andělům. Přestože její původ a osud je předurčuje k tomu, aby byli nepřáteli, Nora se k Patchovi nedokáže otočit zády.
Nyní však v sobě oba musejí najít sílu a podstoupit poslední zkoušku. Staří nepřátelé se vracejí, noví se objevují a nečekaná zrada přítele ohrožuje mír, po kterém Nora a Patch tak zoufale touží. Bojující strany jsou jasně – ale na které z nich vlastně oni dva stojí? A existují překážky, které nezdolá ani láska?

Moje pocity :

Posledný diel série Zavrhnutý. Hm... rozmýšľam, či len ja som taký magor do tejto série. A viete čo? Séria Zavrhnutý je skrátka dobrá a keď už nie kvôli deju, ktorý bol v treťom diele trošku umelo natiahnutý, tak to berte z hľadiska celkom ješitného a to ženského. Teda môjho... Patch. To je podľa mňa hlavný záchytný bod, ktorým si ma táto séria prisahámvačku omotala okolo prsta.

V knihe Finále je to všetko trošku zamotanejšie. Nora rieši celkom slušnú patáliu. Stala sa nechcene vodkyňou Nefilimov a tým pádom sa má stať nepriateľkou padlých anjelov. Myslíte, že je to jediný problém? To je práveže ten najmenší. Je zaviazaná krvavou prísahou a ohrozená je nielen jej láska k Patchovi, ale aj jej najbližší. Všetko sa skomplikovalo a je potrebné premyslieť dômyselný plán, ako všetkých a všetko prekabátiť. Blíži sa vojna medzi Nefilmi a padlými anjelmi a im zostáva až príliš málo času...

Dej začína žalostne pomaly. Ak ste nečítali knihu Ticho, mám pocit, že ju môžete preskočiť a vrhnúť sa na Finále. Dôvod je prostý. Vo Finále je pomedzi dej popreplietané všetko, čo sa udialo v predchádzajúcom diele. Takže pomedzi to nové sa dozviete všetky podstatné veci z Ticha. A teraz som vlastne pochopila, že kniha Ticho bola úplne zbytočná. ( Aj keď sa mi páčila, bola naozaj NAOZAJ zbytočná )

Do štvrťky knihy som sa celkom slušne nudila a jediný dôvod toho, že som knihu nezavrela bol tajomný Patch. No potom to nabralo spád. Páčilo sa mi ako Becca nútila svoje postavy uvažovať, spriadať plány a dejovú zápletku posunula o stupienok vyššie. Pripadalo mi to menej detinské, viac sa snažila upútať čitateľa a neustále vyvíjala na Noru aktivitu. Čo jej nevyšlo, bola záporná postava, alebo povedzme to jasne - zradca. Prvé mínus hneď na počiatku. Od začiatku bolo jasné kto ním bude a tým pádom, bol koniec o niečo menej atraktívny. Toľko sa postavu snažila od začiatku skrývať a už len to bolo strašne podozrivé. Musím jej však uznať, že aj napriek tomuto nedostatku napísala koniec veľmi akčne, emotívne a s nečakaným rozuzlením. Asi v strede knihy sa vyskytla scéna celkom pre mňa vtipná, kedy z Nory urobila autorka závisláčku a nie, nebolo to závislosťou od Patcha. Takže ďalšie mínus. Myslím si, že po tejto divnej záležitosti, to bolo v celku napínavé a naozaj dobre prepracované. Nora sa musela naučiť pretvarovať, cvičiť aby bola silná, logicky uvažovať a pripravovať sa na veľkú úlohu vodkyne. Sem tam som k nej mala výhrady, ale bola asi najrozumnejšia zo všetkých kníh Zavrhnutý. Patch bol proste Patch. Idol ženských sŕdc, dokonalý až mu všetky okvetné lístky závidia jeho krásu, správne tajomný a vždy tam kde ho treba. Páčilo sa mi, že aj ostatné postavy neostali fádne. Svoju zmenu mala v príbehu aj Vee a to celkom pre mňa nečakanú a Marcie ( stále zlá do morku kosti ), ktorá zamiešala karty veľmi zaujímavým spôsobom. Páčilo sa mi to. Keby autorka začala hneď od začiatku tak dobre aké to bolo na konci, poviem aj klobúk dole.




štvrtok, 13. decembra 2012

RECENZIA : Rezistencia Veronica Roth


  • originálny názov : Insurgent (Divergent #2)
  • počet strán : 424
  • vydané v SK : Slovart 2012
  • kúpiť
anotácia : Jedno rozhodnutie ťa môže zmeniť alebo zničiť. Každé rozhodnutie má však svoje dôsledky a po napätí, ktoré vzniklo medzi frakciami, sa Tris Priorová snaží zachrániť seba a tých, ktorých miluje. Zápasí s ničivými otázkami o smútku a odpustení, identite a oddanosti, politike a láske. Iniciačná ceremónia Neohrozenosti mala byť pre Tris dňom osláv a radosti, no skončila sa krvavými bojmi. V mysliach a dušiach frakcií sa rozhostil nepokoj, napätie každým dňom narastá. Tris stojí pred výzvou. Aby pomohla sebe a ostatným, musí naplno rozvinúť svoju divergenciu, aj keď nevie, čo všetko tým môže stratiť.

Moje pocity :

Kniha Rezistencia bola jednou z najočakávanejších kníh tohto roka. Teda aby som to uviedla na pravú mieru, každý kto čítal Divergenciu sa nevedel dočkať pokračovania. Mimochodom Veronica Roth už po druhý krát vyhrala v oceňovaní Goodreads, tentoraz ako najlepší autor na Goodreads roku 2012. Takže ja som stála v rade, ktorá čakala na pokračovanie a čakala a dočkala som sa. A tak som zrazu knihu so symbolom Harmónie držala v rukách a obdivovala ten nádherný cover, kým som ju otvorila.

Príbeh nadväzuje na prvý diel a ja som urobila chybu, že som si neurobila najskôr re-reading Divergencie, pretože som bola na začiatku celkom zmätená. Predsa len po tak dlhej dobe som si nepamätala všetky tie postavy a trošku sa mi miešali. Veronica Roth ale vmiesila do deja aj nejaké útržky z predchádzajúcej knihy a postupne som sa rozpamätávala a všetko mi pekne zapadalo. Takže menšie opakovanie a hor sa do knihy.  Ak mám byť úprimná začiatok knihy mi pripadal trošku nudnejší, vôbec som sa nechytila ani na prvú akciu a nerobilo mi problém knihu zavrieť. Už som hádzala flintu do žita, keď tu v polovici ma to chytilo natoľko, že som Rezistenciu zavrela až keď prešla posledná strana a poďakovanie.

Kniha je zaujímavá tým, že tentoraz sa neocitáme len v jednej frakcií, ale beháme spolu s postavami po Chicagu aj do ostatných frakcií. Okrem frakcií, ktoré sa nám viac v príbehu otvárajú, postupne zisťujeme ako je to s divergentnými a dozvedáme sa viac o bezprizorných. Kto s kým a aké spojenectvo? A je vôbec spojenectvo možné? Len jedno rozhodnutie a všetko sa zmení...

Autorka opäť ako styčný bod deja nasmerovala na sérum, ktorým dokážu ľudí ovplyvňovať. Samozrejme musela to trošku obmeniť, pretože "opakovanie matka múdrosti" je síce pekné príslovie, ale ak mala udržať čitateľa, musela do toho vmiesiť niečo nové. No ak chcela dosiahnuť to, že by som mala z tejto informácie otvorené ústa a nemohla som uveriť čo Informovanosť vymyslela, nevyšlo jej to, pretože to bolo predvídateľné od prvého momentu, ako sa to stalo. Čo ale musím vyzdvihnúť je koniec. Pri tom som naozaj otvorené ústa mala a toto ani predvídateľné jednoducho nemohlo byť.Toto je Veronica, ktorú poznáme z knihy Divergencie. Strašný zvrat na konci knihy a nikto nechápe, kde zmizli ďalšie strany, či kde je pokračovanie a kto to má tak dlho vydržať kým to pokračovanie vôbec vyjde.

Páčil sa mi aj vzťah Tobiasa a Tris. Nebolo tam až tak veľa strán s ťuťuli muťuli, ale práve v ich povahách je tajomstvo úspechu. Tris bola v tomto príbehu až príliš obetavá, Tobias zasa ju potreboval ochraňovať. Nevedeli si navzájom povedať pravdu, aj keď viac viny by som hádzala na Tris. Bolo to až neskutočne reálne. Ich vzťah bol raz hore, raz dolu a presne tak to v živote chodí. Nič nie je ako v rozprávke. 

Ak to mám zhodnotiť ako celok, nebolo to tak dobré ako prvá časť, ale úspešne k takému hodnoteniu siaha. Bolo tam dosť zvratov, ale neoslovilo ma to ako v Divergencií, samozrejme až na ten koniec, ktorý ma zrazil na kolená. Páni to bolo fakt fest dobré!

Za poskytnutie recenzného výtlačku ďakujem vydavateľstvu Slovart.

 a pol 

pondelok, 19. novembra 2012

RECENZIA : Temné diery Carrie Ryan


  • originálny názov :The Dark and Hollow Places (The Forest of Hands and Teeth, #3)
  • počet strán : 440
  • vydané na SK : Slovart 2012
  • kúpiť
anotácia : 
Posledná časť voľnej trilógie. Annah vie ako prežiť. Odkedy sa Elias pridal k regrútom, žije sama v Temnom Meste. Vlastne skôr prežíva. Protektorát už neexistuje a regrúti predstavujú po Vzbure skôr hrozbu než oporu, a tak je každý deň iba snahou dopracovať sa k ďalšiemu ránu. Annah ťaží minulosť, rany na duši i na tele. Prežiť v tomto meste nie je jednoduché a dni zrazu prinášajú nové a nové prekvapenia. Udalosti naberajú spád. Stretnutie so sestrou strieda zoznámenie s Catcherom a Eliasov návrat. Nakazené potkany, znesvätení či Mudovia už zďaleka nie sú jediným ohrozením života. Annah čoskoro zisťuje, že krutosť regrútov sa vyrovná ohavnostiam, ktoré páchajú znesvätení a Rezervácia nie je žiadnym ostrovom istoty. Podarí sa jej napriek všetkému zbúrať múry, ktoré jej bránia v láske? Zdolá nástrahy, ktoré pre obyvateľov Temného Mesta prichystá horda znesvätených? Prežije, alebo skončí ako večne nenásytný a malátny prízrak?

Moje pocity :

Dočkali sme sa! Z kníhkupectiev sa už na nás díva posledná kniha z obľúbenej hororovej série, od autorky Carrie Ryan. Keďže sa vydavateľstvo Slovart rozhodlo investovať do farebnej oriezky na predchádzajúcich knihách, nebolo tomu inak ani pri záverečnom diely. V poličke vyzerá táto trojka kníh naozaj veľmi dobre. Temné diery už len vzhľadovo navodzujú temnú až hrôzostrašnú atmosféru. Po ospevovaní vonkajšieho vzhľadu knihy idem k jej vnútornej kráse.

Autorka v každej z tejto kníh zvolila inú hlavnú postavu, no zároveň životy týchto postáv prepojila. Temné diery mali podľa mňa najlepšiu hlavnú hrdinku. Annah prežívala dlhý čas sama, žila zo spomienok a autorke sa podarilo vykresliť jej samotu veľmi reálne. Ako sa snažila splynúť s davom a jej jediná úloha bola PREŽIŤ. Až stret s Eliasom, Gabry a Catcherom jej otvorí oči a vzťahy sa otvárajú. Aj v tejto fatálnej skaze dokáže ešte naplno pracovať láska. Carrie Ryan opäť bravúrne zvládla opísať svet plný hrôzy a tak nenásytne, že mi behali zimomriavky pri jej opisoch po chrbáte. Vyžívala sa v opisovaní spustošeného sveta a vykreslovaním krvilačných zombií. Tak ako opísala svet, tak sa vcítila aj do postáv. Bolo to strašidelné, desivé, napínavé a vždy sa tam niečo dialo. Opäť zahrnula do deja románik medzi dvoma postavami a opäť sa autorke podarilo tento vzťah vybudovať aj napriek zvrátenému svetu a všetkých prekážok naokolo.

Čo sa mi však nepáčilo bol zvrat v knihe. Každá z týchto kníh totiž ako hlavný zdroj zvratu využíva útek postáv. No a kým v Lese kostí to bolo niečo nové, bolo to skvelé a pri Pobreží hrôzy to bolo tak dokonalo premyslené ( nemali ste tušenie čo ešte autorka vymyslí a každá strana bola ďalší a ďalší zvrat ), v knihe Temné diery mi to prišlo narýchlo, na kolene zbuchnuté.  Autorka vždy vedela vyťažiť z bezvýchodiskovej situácie, ale v tomto prípade to nedávalo zmysel a bolo to strašne nereálne, v jednom momente aj komické. Na druhej strane viem čo tým autorka chcela dosiahnuť a to, že chcela hlavnú hrdinku opäť nechať samotnú a natiahnuť dej do maximálnych obrátok. To sa jej ku koncu aj podarilo. Už sa mi dávno nestalo, že som bola z nejakej situácie nervózna. Neskutočné napätie.

Tiež som si myslela, že autorka na konci trilógie objasní aj zombie a všetok ten svet. Čakala som, že napíše nejakú situáciu v knihe o niekoľko rokov neskôr, ako postavy dopadli po rokoch... Čokoľvek... Tu však len uzavrela kapitolu o Annah a jej priateľoch a láske. Uzavrela životy postáv a tým to haslo. 

Temné diery, nie sú tak dobré ako Pobrežie hrôzy a o čosi horšie ako Les kostí. To však neznamená, že bola kniha zlá. Užijete si ju tak či tak. Budete totiž chcieť vedieť ako to skončí a možno to znie morbídne a zvrátene, ale tých zombií sa nebudete chcieť vzdať. No kto dokáže lepšie opísať zombie než Carrie Ryan?Trilógia aj napriek niekoľkým nedostatkom patrí medzi moje obľúbené a budem sa k nej rada vracať.


Za poskytnutie recenzného výtlačku opäť ďakujem úžasnému vydavateľstvu Slovart.




streda, 14. novembra 2012

Cukrú Cukrú alebo kedy je romantika skrátka skvelá

Dnes som sa tak zamýšľala nad nesmrteľnosťou chrústa a zistila som ( prekvapivo ), že vo mne drieme niekde strašne hlboko romantická duša. A keďže si tam len drieme a nejako nechce vyskočiť, kompenzujem to z času na čas prečítaním si niečoho romantického. Nehovorím o príbehoch pri ktorých je všetko strašne presladené, kde sa hlavná hrdinka polovicu deja cukruje so svojou celoživotnou láskou, potom sa štvrťku deja rozchádzajú a dávajú dokopy a zavŕšia to obrovským Happy Endom a povedia si svoje ÁNO. Mám na mysli niečo zo života, niečo skutočné a pritom sladké ale sladké tak, aby ma neboleli pritom zuby. Potrebujem sa vcítiť nielen do vzťahu medzi dvoma hrdinami, ale do situácií či už šťastných, alebo tých smutných, ktoré prežívajú.
Akú scénu teda kniha nesmie mať, aby som bola s dejom spokojná?

  • lúka posiata kvetmi a dvaja oproti sebe utekajúci milenci... narazia do seba a už je ruka v rukáve
  • práve začalo pršať a on ma pobozkal.... bolo to ako z románu
  • on hádže kamienky do jej okna...ona sa postaví k oknu a začne hystérčiť čo tam robí no zároveň sa roztápa, že za ňou prišiel
  • " sme spolu len pol dňa a ja cítim, akoby sme sa poznali už celý život "
Klišé? Strašné...vtedy mám chuť jednoducho v momente zavrieť knihu tam, kde sa scéna začala. Čo je ale zvláštne, niektoré autorky vedia podobnú z týchto scénu oživiť v príbehu natoľko, že aj zabudnem aké klišé to bolo. 
A čo sa teda páči mne?

Ty proti mne - Jenny Downham
Na jednej strane stojí chlapec Mikey, na ktorom visí celá domácnosť. On sa musí starať aby mali čo jesť, on musí malú sestričku vodiť do školy, on sa musí pozerať na svoju nemožnú večne opitú matku. A hlavne musí sa pozerať na to, ako trpí jeho druhá sestra, pretože bola znásilnená. Nenávidí toho, kto jej zničil život.
Na druhej strane stojí dievča Ellie z výborných pomerov, ktorá nemusí ani brvou pohnúť a má všetko čo jej na um príde. No to dievča sa trápi, pretože jej brat bol obvinený zo znásilnenia a ona vie ako to celé bolo.
Týchto dvoch spája viac než tá osudná noc... A v tomto humbuku sa dievča a chlapec do seba zaľúbia...

klišé scéna - Mickeyho hádzanie kamienka do okna, okorenená hláškou Ellinej matky, či vie že existuje aj telefón... myslím, že bolo aj bozkávanie v daždi

The Sky is Everywhere - Jandy Nelson
Len mala úžasnú sestru. Sestru, ktorá bola pre ňu všetkým, jej Slnkom na nebi. Bailey však zomrela a Lenin svet sa zrútil. Teraz nosí v sebe obrovský smútok. Ventiluje ho však písaním básní na hocaký zdrap papiera či bonboniérový papier a nechá ho hocikde po meste. Lennie hľadá niekoho o koho by sa oprela a svoj žiaľ dala bokom, no paradoxne tých, ktorí by jej s tým naozaj pomohli zavrhuje. Na scéne sa objavuje Baileyin priateľ Toby a šarmantný, krásny Joe. Je správne začať si so sestriným priateľom, alebo preklenúť bolesť s Joeom?  S Tobym ju spája prázdno po svojej sestre no nie je to láska a Joe jej sestru nikdy nepoznal a nemá jej ju ako pripomínať ....

klišé scéna - bozkávanie v daždi s bonbónikom, papierik so zamilovanou piesňou ....plus prichytenie pri bozkávaní

Ak zostanem - Gayle Forman
Mia mala všetko po čom túžila a zmenilo sa to jednou vážnou nehodou. Keď sa zobudí vidí len miesto, kde havarovalo ich auto s rodičmi a malým bratom... Stojí tam a vidí seba ako jedinú, ktorá prežila. Vidí všetko čo sa okolo nej deje, no pri tom leží v kóme napojená na prístrojoch. Vidí všetko krásne čo prežila so svojimi rodičmi a bratom, s kamarátkou a ADAMOM. Chce sa vôbec prebrať a žiť len so spomienkami na svoju rodinu, alebo odísť a nikdy neuvidieť Adamovu tvár?

klišé scéna - nespomínam si, ale myslím že tam určite nejaká bola ( a tu to máme čierne na bielom, že niektoré scény sú proste v knihách prehliadnuteľné, pretože nám vďaka deju neprídu 100 krát omieľané )

A čo vy? Viete o nejakej scéne ktorá vám príde až smiešna keď ju v knihe vidíte? Niečo čo sa nachádza minimálne v 75% románoch? Sem s nimi...




nedeľa, 11. novembra 2012

RECENZIA : Obchodníci s nádejou Miroslava Varáčková


anotácia : Musela som si zmeniť meno, presťahovať sa a zabudnúť na predchádzajúci život. Musela som padnúť pod ťarchou kríža a nanovo sa postaviť. Musela som sa vzoprieť vlastnej identite. A to všetko len kvôli nim!Jediné, čo mi zostalo, bola nádej, že človek, ktorého tak zúfalo milujem, prežije.

Život maturantky Júlie sa od základov zmenil potom, čo jej zahynuli rodičia, a ona sa musí vyrovnať s novou situáciou. V ťažkom období spoznáva Matúša, vybuduje si s ním vzťah a pokúša sa myslieť pozitívne. Je tu však niečo, čo jej nedovoľuje poriadne dýchať. Desivé predtuchy, zvláštne znamenia a akési pomyselné čierne mračno, čo sa nad ňou vznáša, sú predzvesťou nezvratných udalostí.
Začína sa vypĺňať temné proroctvo kráľovnej zo Sáby?
Júlia si až neskoro uvedomí, že svojím vzťahom vystavila riziku smrti nielen seba, ale i ľudí naokolo. Ešte stále však ani len netuší, akú obrovskú moc môže mať náboženská sekta so sídlom v Taliansku...
Príbeh je čiastočne inšpirovaný skutočnými udalosťami.

Moje pocity :

Mirka Varáčková má už medzi autormi na Slovensku urobené dobré meno. Svedčí o tom fakt, že každou jej vydanou knihou narastá aj okruh jej čitateľov, ktorí doslova bažia po jej knihách. A veru nestalo sa raz, že bola v rebríčku najpredávanejších či najželanejších kníh na SK.

Obchodníci s nádejou je v poradí tretia kniha, ktorú som od tejto autorky čítala. Kým z knihy Anjeli noci som bola nadšená a kniha Prežila som svet nemohla byť lepšia slovenská dystópia, po knihe Obchodníci s nádejou som zmätená.
Námet bol skvelý a aj keď som vedela podľa anotácie, že sa to bude uberať zápletkou sekty, ani by ma nenapadlo, ako ju tam chce zakomponovať. Júlia, Džul alebo Juli hlavná hrdinka knihy je stelesnením utrpenia. V poslednom období to nemala naozaj ľahké a od smrti jej rodičov, nástupom do novej školy, zažívala v knihe jeden šok za druhým. Páčilo sa mi ako sa autorka vyhrala s víziami budúcnosti, celá tá história ako kráľovnej zo Sáby a indície, ktoré boli niekoľko krát v knihe umiestnené v podobe napr. uspávanky na dobrú noc v podaní Júliinej mamy. To bolo tak pekné... Dokonca už viem, aké knihy autorka uprednostňuje a viem, že jej obľúbené knihy sú Zlodejka kníh a Peter a Lucia. Tlačila ich do príbehu a do zmieňovaných indícií ako sa len dalo a to sa jednoducho nedalo nevšimnúť si.
Ďalším plusom knihy bol tajomný Matúš, od ktorého som od začiatku knihy naozaj nevedela čo vlastne čakať a jemná romantika v príbehu to len utvrdila. Bolo to nenásilné a pekné a jemné. No a teraz k veciam, čo mi na knihe vadili.
Príliš depresívne opisy myšlienok hlavnej postavy dej zbytočne naťahovali. Dovolím si tvrdiť, že bez niektorých predĺžených schyzofrenických Júliiných myšlienok, by bola kniha o štvrťku kratšia. Ja som potrebovala vedieť ako sa to bude v príbehu ďalej odohrávať, no kým som sa dopracovala k akým takým informáciám, musela som sa prehrýzť cez niekoľko depresívnych opisov Júliinho rozpoloženia. Pritom to bolo stále o tom istom ( komu dôverovať, ako to bolo pred časom, má ju rád, čo od nej chcú ???....). Bohužiaľ tak som to z tejto knihy cítila. Naopak keď hrdinka uvažovala dopredu a v deji boli hádanky, ktoré bolo za potreby rozlúštiť, bolo to úplne skvelé. Preto tvrdím, že som z knihy zmätená. Kým v jednom momente mi kniha pripadala úplne skvelá v druhom momente, akoby sa autorka pozabudla a nechala až príliš prúdiť negatívne myšlienky. Menej je niekedy viac.
Posledných 50 strán všetko zachránilo. Akcia akcia a znova akcia. Konečné rozuzlenie bolo veľmi napínavé a žrala som každú stranu. Toto mi asi chýbalo v ostatku knihy, kde tej akcie bolo žalostne málo. V niektorých scénach som jednoducho potrebovala vidieť viac pohybu. Netvrdím, že je kniha zlá, ale od Mirky som zvyknutá na inú kávu. Obchodníkov s nádejou by som odporučila nielen milovníkom Mirkiných kníh, ale tým ktorí bažia po tajomne a hádankách.



 pol mesiačika
 

piatok, 9. novembra 2012

RECENZIA : Mrazivé leto Manuela Martini


  • originálny názov :Sommerfrost: Arena Thriller
  • počet strán : 176
  • vydané na SK : Fragment 2012
  • kúpiť
anotácia : Triler, ktorý vám nedovolí spať...
V mestečku Marbella, na juhu Španielska si pätnásťročná Lyra pripadá ako v raji. Až do chvíle, keď zmizne jej spolužiačka Pia. Onedlho Piu nájdu mŕtvu a tak sa z letnej idylky stáva zlý sen...
Lyre a jej kamarátom sa zdá, že polícia nekoná dosť pružne, chcú preto prísť vražde na kĺb. Aj keď Lyrina mama netuší, čo jej dcéra podniká, Lyre sa zdá, že sa správa divne: odmieta hovoriť o minulosti, keď Lyrina staršia sestra zomrela pri autonehode. Lenže Lyra je presvedčená, že jej sestra žije. Čo jej matka tají? Aké desivé tajomstvá mali zostať navždy skryté?

Moje pocity :

Autorka Manuela Martini je známa svojimi detektívkami a románmi pre dospelých. V Nemecku je však známa aj u mladých. Píše totiž trilery pre mladých a práve kniha Mrazivé leto je jedna z edície Arena - Thriller, ktorá už má nielen v Nemecku, urobené slušné meno.

Z môjho pohľadu bola kniha priemerná, až svojou priemernosťou vôbec nevytŕčala z davu. Šedá myška vo svojej kategórií. To čo by som v knihe Mrazivé leto kvitovala, to v ďalších stranách znovu upadlo. Neviem čím to je, ale tak isto ako si v istých momentoch zaslúži 5 hviezdičiek, v istých momentoch len jednu. 

Dej začal ako už anotácia uvádza, vraždou Lyrinej spolužiačky. Lyra si chce užívať prázdniny, no akosi ju práve vražda začína vyvádzať z konceptu a chce sa dozvedieť, ako to s tou Piou vlastne bolo. A tu je bod úrazu. Zahráme sa na detektívov a budeme celé prázdniny sledovať muža, ktorý vyzerá absolútne nevinne, no z akéhosi dôvodu ho potrebujeme obviniť. 
Takže prvá zápletka nič moc, no autorka sa nedala odradiť a hneď ku nej nadviazala druhú, ale o to zaujímavejšiu zápletku, Lyrinu sestru. Celé by to bolo zaujímavé aj napriek tomu, že to bolo celé príliš čitateľné ale .... je tu skrátka ALE. Čo mi v tomto prípade vadilo nebolo paradoxne správanie sa hlavnej hrdinky, ale jej mamy. Kým autorka u hlavnej postavy Lyre absolútne vystihla správanie dospievajúcej dievčiny, rolu matky teda jej charakter, nezvládla. Postavou Lyrinej mamy bol celý príbeh zbytočne naťahovaný a naozaj som nerozumela prečo nemohla svojej vlastnej dcére objasniť, ako to s tou jej sestrou bolo. Je predsa normálne, že o takých veciach sa doma bežne nerozprávame, ale ak sa v rodine stalo niečo strašné, prečo by sme to mali tajiť?!?  No toto bolo absolútne nereálne a smiešne, zavádzajúce a divné. Každopádne bez tejto banality by asi padla aj celkovo druhá záplatka. Takže sme v tomto prípade mali aspoň niečo. Naproti tomu bolo správanie hlavnej hrdinky a jej kamarátov úplne šialene, super, dobre opísané. Boli naivný, hlavu v oblakoch, verili všetkým ostatným len nie tým, na ktorých sa dalo spoľahnúť. Presne toto robia teanegeri. V iných knihách sú niektoré postavy príliš uvedomelé na svoj vek, tu to bolo také reálne - ako to proste v živote chodí. 
Kniha sa rýchlo čítala a vlastne mala som ju zhltnutú za jeden večer. Na toto sme už vo vydavateľstve Fragment celkom zvyknutí. Čo sa týka prekladu, bol super zvládnutý a mala ho na svedomí Agáta Chrenovská. Slová svieže, žiadne archaizmy a podobne :D. Nenašla som v texte nič čo by ma vyrušovalo.
Takže čo k tejto knihe dodať? 15-roční to je presne tá cieľová skupina ľudí, ktorým sa bude táto kniha páčiť. Pre mňa to bol trošku lepší priemer, nenáročné čítanie pri čaji v mrazivom počasí.

Za poskytnutie recenzného výtlačku ďakujem vydavateľstvu Fragment.


 a pol mesiačika

utorok, 6. novembra 2012

RECENZIA : Crowfieldska kliatba Pat Walsh


  • originálny názov : The Crowfield Curse (Crowfield Abbey, #1)
  • počet strán : 300
  • vydané na SK : Slovart 2012
  • kúpiť
anotácia : Will vie o tajomstve. Ďaleko v lese, niekde za opátstvom, v ktorom žije, je hrob. A pod snehom leží niečo, čo malo žiť naveky. Ale Will nie je jediný, kto o tom vie. Niekto ďalší ho pozoruje... Vo Willovom svete ožíva stredoveká mágia, lesní ľudia, zvláštni svätci, aj kliatby a povery dávnoveku. Chcete vedieť, čo sa stane, keď pochováte anjela? Radšej však nečítajte potme.

Moje pocity :

Zažili ste v detstve čítanie rozprávky od mamy, vy schúlení pod paplónom a za oknom padal sneh? Pretože presne taký pocit som z knihy Crowfieldska kliatba mala ja. Pre tejto knihe som mala pocit, že si jednoducho musím navodiť tú správnu atmosféru, aby som ju mohla pokojne otvoriť a začať čítať. Z Crowfiledskej kliatby totiž čaro akýmsi spôsobom sála a ja som si to užívala.

Celý príbeh sa nesie v duchu tajomna, mágie a čarov. Sprevádza nás plynule Crowfieldskym opátstvom a skromným Willom, ktorého mnísi prichílili  pod svoje " ochranné krídla ", pretože celá jeho rodina zahynula v strašnom požiari. Onedlho sa začínujú diať čudné veci. Najprv narazí  Will na zvláštne stvorenie ( Hob ), ktoré zachráni a to ešte nevie, že o niekoľko dní bude mať opátstvo čudnú tajomnú návštevu. Jacobus Bone a Schadlok...prišli hľadať hrob a nie hocijaký. V každej správnej rozprávke je samozrejme aj obraz dobra bojujúceho proti zlu a autorka ho cielene ťahala dejom tak, aby čitateľ chcel vedieť NAOZAJ CHCEL VEDIEŤ čo zvíťazí.

Autorkine opisy boli také uveriteľné. Tie opisy chladu, zimy a lesa prikrytého snehom, som si užívala a ešte viac som sa zakutrala do deky, lebo mi prišlo že tú zimu mám hádam aj za nechtami. Tak isto boli opísané aj postavy v príbehu. Jednoduché opisy nič zložitého, ale za to veľmi predstaviteľného. Postáv v príbehu síce nebolo veľa ale ich prepracovanosť a jedinečnosť každej jednej dodali tomuto príbehu šmrnc. A kto by to bol povedal, že taký hob, či prasnica Mária Magdaléna mi prirastú k srdcu ? :D

Povedala by som, že kniha Crowfieldska kliatba nie je len pre deti, pretože sa nájde aj nejeden dospelák, ktorý sa nechá strhnúť čarovnou atmosférou tejto knihy. Ak máte radi čary, škriatkov a takú tú rozprávku, ktorú máte vyhradenú na zimné večery, toto je tá pravá kniha pre Vás.


Za poskytnutie recenzného výtlačku ďakujem vydavateľstvu Slovart.

pondelok, 5. novembra 2012

Úryvok z pripravovanej knihy Dedička od Amandy Hockingovej

Už dávnejšie som avizovala na FB stránke Knihománie, že na Slovensku vyjde kniha od Amandy Hockingovej Dedička. A už je to skoro tu. 14. novembra si ju môžete kúpiť už aj vo vašom kníhkupectve. Pokochajte sa nádhernou obálkou, prečítajte anotáciu a v neposlednom rade máte aj úryvok z tejto knihy. Sama som zvedavá aká bude, pretože som po nej až tak veľmi nepoškuľovala, no pravdu povediac teraz, keď bude ten náš preklad, veľmi rada si ju prečítam.

anotácia :

Keď mala Wendy Everlyová šesť rokov, jej matka sa ju pokúsila zabiť, lebo bola presvedčená, že je obluda. O jedenásť rokov Wendy zistí, že mama možno mala pravdu. Nie je tá, za koho sa považovala, a celý život sa jej rozpadá – a to všetko spôsobil Finn Holmes.

Finn je tajomný chlapec, ktorý ju ustavične sleduje. Po každom stretnutí s ním je Wendy vykoľajená, a nesúvisí to iba s jeho príťažlivosťou, ktorú si nechce pripustiť. Onedlho sa však Wendy dozvie pravdu o svojom pôvode: je podhodenec. Hneď po narodení ju vymenili za iné dieťa a Finn ju prišiel odviesť do jej skutočného domova – do kráľovstva Trylov hlboko v horách. Wendy sa vyberie na cestu do čarovného sveta, o existencii ktorého ani netušila. Je krásny i desivý zároveň a Wendy sa preň musí vzdať starého života a vyrovnať sa s tým, čo ju čaká.


Dedicka_s. 269-274

streda, 24. októbra 2012

Čas trochu sa báť...

Tma v telke horor a ja schúlená v deke, sama v celom byte. Bojím sa čo len vykročiť spod prikrývky, keby na mňa náhodou vybehlo z tmavej kuchyne nejaké čudo, tváriace sa ako zombia, alebo krvilačný upír. Rýchlo prepínam kanál, aby som sa zbavila strachu a v mylnom domnení prepínam na nejakú čudnú komédiu, ktorá je naozaj ale naozaj zlá. Nakoniec prepnem naspäť na ten horor, však sa predsa nebudem nudiť pri nejakom trápnom programe no nie? A to som nemala robiť. Idem si ľahnúť a dúfam, že sa mi budú snívať nádherné sny. Unavená zaspávam ako jezuľa. No to čo sa mi sníva, to očividne nebude už také ružové ako som si mylne myslela. Strieda sa strach a hrôza. Naháňajú ma a ja neutekám dosť rýchlo, až ma chytí nejaká zvráskavená ruka a ja...... V momente sa prepotená zobúdzam. Fuj to bol ale sen....

Stalo sa vám niečo také? Trúfam si povedať, že niečo obdobné sa drvivej väčšine z vás už stalo. To čo som opísala bol však len pocit po filme. Po hrôzostrašnom hororovom filme. Ale čo ak sedíte doma sami a v telke žiaden horor a vy máte nutkanie na niečo strašidelné, mrazivé??? Tak si dáme nejakú dobre mrazivú knihu s hororovou prímesou. Zaručujem, že vo vás zanechá hororovejšiu atmosféru ako akýkoľvek film.

Prečo píšem vlastne tento článok? Už onedlho totiž vyjde na pulty kníhkupectiev kniha, na ktorú sa nesmierne teším. Aj keď som bojko do špiku kosti, občas sa mi jednoducho žiada tak správne sa báť.

Ide predsa Halloween a v tento deň sa predsa máme báť či? Tak si dáme nejakú inšpiráciu? Pred tým, než vám predstavím sériu, ktorú radím medzi moje obľúbené hororovo ladené, ukážem vám knihu, ktorou som si krátila čas kým som na spomínanú knihu ( ktorá čo chvíľa vychádza ) čakala. Myslela som, že to nebude nič moc a neočakávala veľa. No sny som mala od prečítania tej inkriminovanej knihy " kvalitné " ešte aj tejto noci ! Ja sa naozaj rada bojím :D.

Madigan mine - Kirstyn McDermott

Bežný smrteľník o tejto knihe hádam ani nevie. Bežný smrteľník sa pri hodnotení tejto knihe usmeje a radšej hodí do čítačky nie čo iné. Ale ja nie som bežný smrteľník... Ja som si preklikla knihu a pri 45 ratingoch s priemerným hodnotením 4,04 hviezdičky som si povedala : " A prečo nie? To naozaj viac ľudí nehodnotilo? Žeby kravina na kvadrát? Juch hlavný hrdina je chlap....Idem to skúsiť! " A tak som otvorila túto knihu v nemeckej verzií a hneď v štvrtej kapitole som ju musela na chvíľu odložiť, pretože to bolo... riadne psycho!!!  No konečný dojem bol nečakane dobrý... Psycho triler = riadne mrazenie a to ja naozaj teraz môžem



V hĺbke duše, si Alex Madiganinu smrť prial. Až vtedy, keď zistí, že jeho egocentrická ex-priateľka spáchala samovraždu si uvedomuje, že stratil lásku svojho života. Zrazu začína vo svojej hlave počuť Madiganin hlas a navyše má podivné výpadky, pri ktorých si nepamätá čo robil a alkoholom to rozhodne nebude.  Prečo Madigan spáchala samovraždu? A čo to má spoločné s ním? Alex zisťuje, čo sa tej noci udialo, keď ho Madigan jeho veľká láska takmer zabila. A svitá mu, že od tej doby už vo svojom tele nie je sám...

Les Kostí, Pobrežie hrôzy a TEMNÉ DIERY Carrie Ryan



Les Kostí a Pobrežie hrôzy mám už za sebou a pred nosom čo chvíľa Temné diery, na ktoré sa teším od vtedy, čo som otočila poslednú stránku so zelenou oriezkou. Táto séria je dokonalá na to, aby vás mrazilo následné zimomriavky aj na miestach o ktorých ste si ani nemysleli, že tam zimomriavky vôbec môžete mať :D. Brutálne zombie..wáááááááááááááááááááá.... útek..... šialene rýchle zombie................ boj o život o lásku a ....................... uhryzla ma = stanem sa jednou z nich. Pobrežie hrôzy bolo tak fenomenálne napísané a dej tak úžasne napínavý a zvraty tak neuveriteľné, že som si tú zombiovskú knihu zamilovala. Aj keď som naozaj nikdy netušila že sa mi nejaká zombiovská kniha páčiť bude.

Pripravte sa na Temné diery... sú hlboké a vstúpiť môže len ten, kto sa nebojí do lesa !!!

Posledná časť voľnej trilógie. Annah vie ako prežiť. Odkedy sa Elias pridal k regrútom, žije sama v Temnom Meste. Vlastne skôr prežíva. Protektorát už neexistuje a regrúti predstavujú po Vzbure skôr hrozbu než oporu, a tak je každý deň iba snahou dopracovať sa k ďalšiemu ránu. Annah ťaží minulosť, rany na duši i na tele. Prežiť v tomto meste nie je jednoduché a dni zrazu prinášajú nové a nové prekvapenia. Udalosti naberajú spád. Stretnutie so sestrou strieda zoznámenie s Catcherom a Eliasov návrat. Nakazené potkany, znesvätení či Mudovia už zďaleka nie sú jediným ohrozením života. Annah čoskoro zisťuje, že krutosť regrútov sa vyrovná ohavnostiam, ktoré páchajú znesvätení a Rezervácia nie je žiadnym ostrovom istoty. Podarí sa jej napriek všetkému zbúrať múry, ktoré jej bránia v láske?
Zdolá nástrahy, ktoré pre obyvateľov Temného Mesta prichystá horda znesvätených? Prežije, alebo skončí ako večne nenásytný a malátny prízrak? ( 29.20.2012 )

Vhodné pre čitateľov od 12 rokov.

Ten dovetok na Martinus.sk ma dostal :D....

Tak ako? Aj vy sa tešíte? Máte hororové knihy radi, alebo sa im vyhýbate?





nedeľa, 21. októbra 2012

RECENZIA : Krásni a mŕtvi 4 Pheonix Eden Maguire


  • originálny názov : Phoenix (Beautiful Dead #4)
  • počet strán : 280 
  • vydané na SK : 2012 Fragment
  • kúpiť
anotácia : Jonas , Arizona, Summer - všetkým trom mŕtvym spolužiakom pomohla Darina vyriešiť tajomstvo ich smrti, aby ich duše mohli odísť na večnosť v pokoji.Teraz je na rade ten posledný a najdôležitejší: Krásny mŕtvy Phoenix, Darinin chlapec, jej najväčšia láska. Bol dobodaný v bitke na benzínke. Kto je jeho vrah?
Darina vie, že mu musí pomôcť. Ale tiež vie, že tentoraz sa s ním rozlúči navždy. Čas beží, Darinu opúšťajú sily, nenachádza u nikoho pomoc, dokonca samotný Phoenix akoby nechcel spoznať pravdu.
Porazí láska smrť?

Moje pocity :

Prečítala som tri časti Krásnych mŕtvych a bola som naozaj zvedavá ako to celé dopadne. Vyšla posledná časť série a riešime posledný prípad - Pheonixa. Teda omyl... nie my, ale Darina.

Autorka sa celou sériou zlepšovala a od prvého dielu, kedy bol dej naozaj chabý a charaktery nedomyslené, bol následne diel od dielu lepší. No stalo sa niečo zvláštne. Posledný diel autorke z môjho pohľadu nevyšiel. V prvom rade sa hlavná postava Darina, akoby znova vrátila k divným myšlienkovým pochodom- čo dosť  vyrušovalo. Pheonix bol utláčaný od začiatku a nedostal tam veľa miesta až približne v polovici knihy. Jedine Hunter dostal v tejto knihe akýsi lepší príbeh, všetko sa pri ňom vyriešilo a to čo bolo v prvých troch dieloch načrtnuté, sa vyjasnilo. Dokonca na povrch vyplával aj zvrat, ktorý som naozaj nečakala. Čo majú naozaj spoločné Darina a Hunter? Aj to sa dozviete v poslednom diely série.

Zápletka. Ja som tušila už od začiatku série, že to bude asi takto, že budem vedieť ktože to zabil Pheonixa. V konečnom dôsledku to však bolo nečakané, pretože to, akým spôsobom vlastne Pheonix zomrel, bolo síce dobre premyslené, ale málo rozpísané, bolo tam málo pocitov viny,  málo sĺz, málo toho ako na to zareagujú iní-čakala som viac emócií... To, že to autorka nevie poriadne podať sa mi ale vonkoncom nepáči. Všetko iné vie rozpísať na dosť dlhú dobu, ale veci, na ktoré sa čitateľ doslova teší a prahne po informáciách, zbuchne na dvoch mini stránkach a toto nám má stačiť? Taktiež som čakala, že konečne Darina vyrieši všetko sama, ale opäť sa premiestňujeme v čase spolu s Krásnymi mŕtvymi. Toto mi nedávalo zmysel ani pri jednej z kníh, pretože v tom prípade nemusí Darina v podstate nič zisťovať dopredu. V tom prípade predsa môžu takéto premiestnenie na miesto vraždy, urobiť hneď na začiatku.

Autorka to ukončila strašne divne. Čakala som všetko iné ale toto bolo jednoducho divné a rýchle a šup bol koniec. Epilóg by som tiež zvolila trošku iný. Ja chcem vedieť ako žila Darina ďalej, nie bezprostredne po celej tej veci okolo Pheonixa. Chcem vedieť ako sa s tým vyrovnala, ako žila ďalej... Čakala som, že tie konečné scény budú akési srdcervúcejšie a nie napísané na dvoch stránkach. Akoby to už chcela mať autorka za sebou a zbuchla to v rýchlom manévri. Najlepšia z celej série teda u mňa zostáva kniha Summer. Prvý a posledný diel sú pre mňa kvalitovo úplne rovnaké, čo je strašná škoda.

Ak ste čítali predchádzajúce diely, odporúčam to prečítať už len z hľadiska toho, aby ste si boli na jasnom, ako celá tá lásko-kauza Paheonix Darina dopadne. Nečakajte však slzy, plač a vyvrcholenie typu " WAW TO SOM TEDA NEČAKALA". Čakajte rýchle čítanie fragmentovky s neukojeným zakončením. :). Jeden mesiačik dávam za Huntera a jeho príbeh a súvis s Darinou a druhú za písanie autorky, ktoré je jednoduché a má potenciál, bohužiaľ nevyužitý v dostatočnej miere.


Za poskytnutie recenzného výtlačku opäť ďakujem vydavateľstvu Fragment



streda, 3. októbra 2012

RECENZIA : Nástroje smrteľníkov #1 Mesto kostí - Cassandra Clare


  • originálny názov : City of Bones (The Mortal Instruments #1)
  • počet strán : 440
  • vydané na SK : 2012 Slovart
  • kúpiť
anotácia : Pätnásťročná Clary Freyová sa v nočnom klube stane svedkom vraždy – vraždy, ktorú spáchali traja tínedžeri so zvláštnymi tetovaniami na tele a s prapodivnými zbraňami. Stačí len okamih a všetky telá jej zrazu zmiznú pred očami. Potom je naozaj ťažké zavolať policajtov, aby vyšetrili vraždu neviditeľnej obete neviditeľnými tínedžermi. Tak sa Clary prvýkrát stretla s Jaceom, Tieňolovcom, ktorý zbavuje náš svet démonov. Clary je vtiahnutá do Jaceovho sveta, jej mama zmizne a ju napadne démon. Ale prečo majú démoni záujem o Clary a jej mamu? A prečo Clary ako jediná vidí Tieňolovcov a svet démonov?


Moje pocity :

Nástroje smrteľníkov je bezpochyby jednou z najlepších YA sérií. A teraz sa aj Slovensko môže vrhnúť do mánií Tieňolovcov. Knihu som čítala už po druhý raz a musím povedať, že u mňa nestratila šmrnc. Práve naopak. Užívala som si ju o trošku viac ako po prvý raz. Vydavateľstvo Slovart stavilo na vlastnú obálku a naozaj sa im vydarila. Podľa mňa vystihuje dej, takú tmavú a tajomnú atmosféru.

Cassandra Clare začala písať príbeh trošku lenivo. Kým neprišla klapka, akcia a potom už len grády a tie sa ešte dokázali neuveriteľne stupňovať. Svet Tieňolovcov autorka vykreslila pekne do detailu a pohrala sa so scénami tak, aby čitateľa nútila prevracať stránku za stránkou čoraz rýchlejšie, len aby sa toho dozvedel čo najviac. Je zmesou fantasy, akcie a výborného humoru. Mesto kostí je ten typ knihy, kedy emócie prúdia v rýchlom slede. Kým v jednej kapitole sa smejete, v druhej si už obhrýzate nechty a v tretej máte chuť plakať. Cassandra má talent a do každého náznaku nudy, ktorý by mohol nastať dá vsuvku, po ktorej dokáže túto situáciu úplne zmeniť. Prudká čitateľnosť.

Kniha je popretkávaná príbehom nielen Clary, ale aj vedľajšie postavy nám toho dosť o sebe prezradia. Každá postava sa počas deja mení a sledovať vzťahy medzi nimi je skutočný skvost. Aj keď bolo od začiatku jasné, kto,kde s kým a čo... vôbec to nevadilo. Máte radi upírov, vlkodlakov, démonov? V tejto knihe ich nájdete, dokonca aj niečo naviac. Máte radi romantiku? Tu si ju zgustnete. Nemáte radi milostný trojuholník? A čo tam po tom! Však tu je napísaný perfektne.

Autorka nenechala nič na náhodu a poslednými stranami spravila s dejom obrovský skok. Niekomu sa to bude páčiť, iný prevráti oči, ale autorka evidentne vedela čo robí. Ona nás doslova nechala slintať, aby sme sa tešili na ďalší diel a tuho premýšľali nad pokračovaním príbehu.

Jediné čo by som vytkla je pomalší začiatok. Hlavne sa ním nikto nedajte odradiť. Inak bola kniha takmer dokonalá. Čo sa prekladu týka, bol dobrý a popravde čítal sa mi o niečo lepšie ako ten český. Teraz sa už teším na druhý diel Nástrojov smrteľníkov a ten už bude pre mňa premiérový. A to nás čaká budúci rok film. Nám len zostáva dúfať, aby bol dostatočne dobrý.


Za poskytnutie recenzného výtlačku ďakujem vydavateľstvu Slovart.

 a pol

utorok, 2. októbra 2012

Výhercom sa stáva ....


Súťaž skončila a vy už určite nedočkavo očakávate mená víťazov. Ako isto viete, súťaž som usporiadala vďaka tomu, že som si konečne zriadila aj FB stránku tohto blogu. To som však ešte netušila, koľko sa vás zapojí. A tak počet účastníkov narastal a narastal a FB malo zrazu viac ako 100 like-ov. No to si zaslúži ešte bonus no nie? Takže k dvom balíčkom som a teda dvom výhercom som vyžrebovala ešte jedného. A teraz už k víťazom :

1. víťaz : Sarah


- balíček : Zlodejka duší a Nikto nie je bez viny

2. víťaz : Lia Bree


- vybrala si bonusovú knihu, ktorú som do súťaže dala v rámci 100 like-ov FB stránky : Strach múdreho muža 

3. víťaz : Dada


- zostal jej druhý balíček : Pod vražednou oblohou a Očami vraha


Gratulujem baby :) !!!! Ostatní nezúfajte. Súťaže ešte budú. A hlavne pozerajte svoje e-mailové schránky, pretože mi vydavateľstvo Slovart poskytlo krásne záložky a ja som sa rozhodla, že niektorým rozpošlem.