streda 31. decembra 2014

Topka roku 2014

Koniec roka sa blíži. Každou hodinou sme bližšie k roku 2015. Od zajtra sa všetci pri písaní dátumu opäť budeme mýliť a prepisovať 4 na 5. Klasika, každý rok v práci a prvá chyba v papieroch.

Rok 2014 sa u mňa prejavil veľkými zmenami. Blog síce funguje, ale ako vidíte, príspevky a recenzie píšem pomenej. Skĺbiť prácu, moje dve deti, manžela a domácnosť + knihy, ktoré potrebujem k životu je takmer nemožné. Len takmer :)

Tento rok som si na Goodreads dala výzvu len 35 kníh. Predpokladala som, že väčšie množstvo jednoducho nestihnem. A hľa, nakoniec som ich prečítala 44.

Knihy boli rôzneho žánru, rôznej hrúbky a rôznej kvality. Poďme si teda zrekapitulovať, ako to tento rok vyzeralo.


Všetkých 15 469 strán dokopy prečítaných stránok, som prevažne čítala v papierovej forme. Čítačka bola tento rok akosi pomenej používaná. 

Všetky prečítané knihy, by som vedela rozdeliť do piatich kategórií :

POHROMA ROKA :



Počkám na Tebe 

Táto kniha.... tento jediný kúsok... akékoľvek dobré recenzie môže mať, jednoducho táto mi nesadla. Kniha, ktorá ma iritovala od prvého slova, až po to posledné. Pre tých, ktorí v živote nečítalí NEW ADULT, by sa možno javila ako premier, ale keďže už mám čo to z tohto žánru prečítané, s čistým svedomím konštatujem, že to bolo CELÉ ZLE! Okopírovaných niekoľko príbehov, zlepených patexom a na konci zistíte, že ste knihu nemuseli vôbec čítať. Stačila by pokojne posledná kapitola a presne by ste vedeli, čo sa dialo v celej knihe. 

OČAKÁVANÉ POKRAČOVANIA alias mohlo to byť aj lepšie :




Jen si troufni a Stratená nádej + Prekroč svůj stín a Jen si troufni
Paradoxne sú to obe New adultky. Každá je niečím iná. Kým jedna Jen si troufi je pokračovaním knihy Prekroč svůj stín a je to ďalší príbeh, žiadne pokračovanie príbehu predošlého, Stratená nádej je prerozprávaním toho istého príbehu predchodcu knihy Beznádejnej iba cez druhú postavu.
Jen si trofni môžem hodiť do šuflíka, že nový príbeh skrátka nebol taký silný a Stratená nádej ma nebavila, pretože som silene čítala ten istý príbeh a nedal mi už z hola nič. 

JEDNODUCHO PARÁDA

Tento rok sa mi do rúk dostali knihy Šťastná sedmička a Eleanor&Park. Obe knihy majú naozaj veľmi jednoduchý dej, ale tou jednoduchosťou sú  jedinečné. Autorky sa mohli vyhrať, situácie vyhroťiť alebo zjemniť a postavy dokonale vykresliť. Pri oboch knihách sa to podarilo a prívlastky, ktoré si odniesli z recenzií potvrdzujem.

NEOČAKÁVATEĽNE PRÍBEH AKO LUSK :



Zmizelá má svoj príbeh u mňa už od vtedy, ako som si ju chcela kúpiť v jednom obchodnom reťazci, kedy som si spomínanú knihu chcela kúpiť v slovenskom jazyku. Predavačka ma zrušila, že kniha je momentálne vypredaná / podotýkam, že práve v tom období, vyšla aj v druhom vydaní / a tak som knihu našla v českom jazyku, ako posledný kus v predajni. Išla som do nej s malou dušičkou, keďže som nevidela ani film a recenzie som prehliadala. Len som badala hodnotenia, ktoré vyniesli knihu do výšin. Tak reku, skúsim to. Kniha je naozaj vydarený psycho triller a vyšla nakoniec nad moje očakávania. Neskôr som si pozrela aj film a vypálil celkom dobre. Aj keď som posledné vety knihy čakala aj vo filme. Bohužiaľ nestalo sa tak, no i tak som veľmi rada za to spracovanie.

Na záver si dáme Gartha Nixa a Brandona Sandersona :



Sabriel bolo doslova epické fantasy a nikto by nikdy nepovedal, že je to tzv. starina. No a čo, že vyšla v roku 1995, vôbec to nebadať a teším teším tešííííííííííííím na dvojku. Metalurg je akoby ste pozerali film a to doslova. perfektne jedoduché a pritom poriadne premyslené. Akcia, akcia a akcia a ak by som mala hľadať hluché miesto, nemám šancu. Od začiatku do konca bol Metalurg veľmi dobre spracovaný, nehovoriac o obálke slovenskej verzie + stranách. To je radosť mať tú knihu v rukách.

Okrem toho som prečítala ešte kopu kníh, ktoré sa mi naozaj páčili. Piata vlna či Zber kostí, na ktoré čakám pokračovanie, či nezameniteľná Gayle Formanová a jej Iba jeden deň a Iba jeden rok + film Ak zostanem naozaj stojí za to pozrieť si.  A musím spomenúť aj Jamie McGuierovú a jej Ranč na Červenom vrchu -" ho ho ho" a boli tohto roku aj zombie. Knihy, ktoré samozrejme dávam tiež do pozornosti. Pád anjelov od Suzan EE a ktoré pokračovanie Svět poté si už v slovenčine neprečítate, nakoľko vyšlo iba v češtine. Už som sa doň pustila a myslím, že to bude moja prvá prečítaná kniha roku 2015.

 


Tak a aký bol Váš rok 2014 v knižnej sfére? Ktorá kniha bola TOP?


nedeľa 30. novembra 2014

RECENZIA: Eleanor a Park Rowellová Rainbow

Eleanor & Park je jedna z kníh, ktoré som skromne zaradila do žánru " neidentifikovateľné, čudné ale perfektné ".

Do školského autobusu práve nastupuje čudné dievča s červenými vlasmi, s ešte čudnejším oblečením. Je tu nová a všetkým je úplne jasné, že sa stane jednou zo školských outsiderov. Školský autobus je takmer plný a v tom / nečakane z oboch strán /, ju jeden jediný chlapec pustí sadnúť si na miesto vedľa neho.
Eleanor sa práve presťahovala do Omahy v Nebraske, so svojou matkou, štyrmi súrodencami a nevlastným otcom. Malý byt, málo peňazí a otčim, ktorého by najradšej vymazala.
Park je spolovice aziat. Jeho rodina je ako väčšina ostatných, ale on sa snaží splynúť s davom. Nechce na seba upozorňovať a chýba mu sebadôvera.
Eleanor & Park sú obaja čudní a možno to z ich vzťahu, spraví prvú lásku.

Hneď spočiatku ma kniha zaujala tým, že je umiestnená do roku 1986. Bolo zvláštne vrátiť sa k platniam a volkmenu s páskami, s hudbou, ktorú si po prečítaní určite pustite. Áno aj ja som tak vyrastala, takže bolo miestami príjemné rozpamätať si na čas bez mobilov a internetu. Okrem toho sú v knihe spomenuté songy, ktoré sú a koniec koncov budú stále top. Spomeutí napr. The Cure, The Smiths, U2, ešte aj Beatles a mnoho ďalších....playlists si vypočujete tu .
Príbeh je písaný z dvoch pohľadov, takže má čitateľ výbornú možnosť vidieť jednu situáciu z oboch pohľadov skoro súčasne. Je to dobrý krok od autorky, ktorá cielene ukazuje čitateľovi, ako sa Eleanor a Park cítia a nad čím uvažujú.

Jeden z plusov tohto príbehu je práve tá divnosť postáv. Eleonor má vtipné pripomienky ku všetkému, ale málo kto ju pochopí. Je jedinečná zvonku ale aj zvnútra. Nie je ako bežné decko, čo sa fláka po škole a preto každého upúta. Snaží sa vyzerať navonok silná, aby zakryla strach z okolia. Park sa zasa snaží splynúť s davom. Miluje komiksy, rád počúva hudbu a cvičí taekwondo. On si však neverí a stále na sebe hľadá chyby. Preto radšej sedí sám a preto aj vyzerá placho. Úplné odlišnosti a čudesnosti postáv, urobili knihu výnimočnou. V každej knihe je nejaká postava, ktorá sa od iných nejak odlišuje a tým sa čitateľovi v hlave zafixuje. Tu boli také dve a boli naozaj jedinečné. Vedľajšie postavy boli dobre vykreslené a dostatočne dej doťahovali, pritom však zbytočne nezavadzali.

"Môžeš si ho požičať," povedal ticho. " Vypočuj si aj zvyšok kazety."
"Nechcem ti ho pokaziť," odvetila.
"Nepokazíš ho."
"Nechcem ti minúť batérie."
"Na batérie kašlem."
Hádam prvý raz mu pozrela rovno do očí. Vlasy mala ešte šialenejšie ako ráno- skôr kučeravé ako vlnité, akoby sa jej robilo obrovské červené afro. Pohľad mala chladný a smrteľne vážny. Hodilo by sa naň ktorékoľvek klišé, aké ste kedy počuli o Clintovi Eastwoodovi.
"Aha," povedala. "Kašleš na ne."
"Sú to len batérie."
Vybrala ich z volkmena spolu s kazetou, podala mu ho a vystúpila, ani sa neobzrela.
Čudáčka.

Páčilo sa mi, ako v príbehu vykreslila lásku. Žiadne zaľúbenie na prvý pohľad, ale láska ktorá prichádzala postupne. Spočiatku len letmé pohľady a vzájomné doťahovanie sa a až po dlhšej dobe prvý dotyk, či prvá pusa a nakoniec prvá láska. Kniha neopisuje len lásku. Je tam zahrnutá aj šikana, týranie či rasizmus. nie je to však násilné. Proste to v príbehu prebieha ako súčasť oboch hlavných postáv. Strpčuje im to život, ale bez týchto krutostí by ten príbeh nemal ten jedinečnú gradáciu deja. Bez týchto problémov, by to už bola úplne iná kniha. Musím vyzvihnúť aj to, ako Rowellová jemne opisovala vzťah z hľadiska porozumenia. Jednoducho si nemuseli rozprávať o tom, kto má aké problémy a čo koho trápi, ale nejako sa Eleanor a Park vedeli pochopiť aj medzi riadky. Vedeli sa navzájom doplňovať, nič si nemuseli vysvetľovať, stačil pohľad a vedeli čo sa deje.

Držať Eleanor za ruku bolo ako mať v dlani motýľa. Alebo tlčúce srdce. Čosi dokonalé a dokonale živé.

A presne na tom zakladala autorka pri záverečnom vyvrcholení. Bolo to také skutočné, dojímavé a jemné. Keď som začala písať túto recenziu, spýtala som sa na dosť dôležitú otázku : " Ako sa píše recenzia na knihu, ktorá Vám zobrala všetky slová z úst? " Takto sa teraz cítim a viem, že ak zoberiem tú knihu do rúk znova, znova sa tak cítiť budem.

Eleanor & Park je jedna nádherná kniha. Je to jednoduchý príbeh a tou svojou jednoduchosťou a plachosťou o dvoch úplne odlišných svetoch, je vhodná nielen pre mladých. O tom, že láska nepríde len tak hala-bala, ale tvorí sa postupne. Že ľudia sú plní predsudkov a je to strašne nefér.

Za recenzný výtlačok ďakujem vydavateľstvu Ikar. Knihu si môžete kúpiť tu.

streda 26. novembra 2014

RECENZIA : Saeculum Ursula Poznanski

Ursula Poznanski so svojím Erebosom na Slovensku zožala úspech. Znova sa pustila do mystriózneho thrilleru a znova prišla s niečím novým.

Saeculum si hovoria mladí ľudia zo skupiny, ktorí majú jeden zaujímavý koníček. Baví ich všetko čo sa odohrávalo v stredoveku. Každý rok sa stretávajú na stredovekých trhoch a každý rok chodia niekde do odľahlého lesa niekde, kde ich nikto nepozná a správajú sa tak, akoby boli naozaj v 14. storočí. To znamená - meče, stredoveké oblečenie, žiadne vymoženosti, ktoré boli vynalezené po 14.storočí.
Hlavná postava Bastian, totálny šprt a budúci nádejný doktor, je pozvaný na jednu takúto "akciu". Hodí za hlavu učebnice, diktátorkého tatka a pocity viny, vezme pod pazuchu krásnu Sandru, s ktorou to vyzerá nádejne a ktorá ho nečakane pozvala, a vyrazí v ústrety novému zážitku s úplne cudzími ľudmi. Až na mieste si však uvedomuje, že nie je všetko s kostolným poriadkom, keď sa začnú diať nevysvetliteľné veci. Na les sa viaže kliatba ...

Ursula Poznanski si zakladá na príbehoch, ktoré tu ešte neboli. Skladá si príbeh ešte za cesty a strašne rada všetko zamotáva. Tak ju poznám po knihe Erebos. Kniha Saeculum bola tiež niečo nové. Ešte som nepočula a ani nečítala o témach hraní rôznych "hereckých" rolí niekde mimo civilizáviu, ako hru, ako nejaký spolok. Skrátka bolo to niečo nové.

Kniha sa rozdeľovala do určitých úsekov, kde nám počas jednotlivých častí odkrývala niečo temné a nečakané na čiernych stránkach knihy. Väčšinou to boli konverzácie medzi postavami, ktoré až do konca neboli odkryté a čitateľovi ukazovali zvrátenú stranu celej hry a zamotávali celý príbeh. Do príbehu som sa dosť ťažko dostávala a mám pocit, že tým, ako autorka dopodrobna predstavovala postavy a okolie, bolo ťažké sa udržať pri čítaní. Takže som čakala kedy vlastne príde niečo akčné. Prišli to v polovici knihy. Zahrala to na mysterióznosť, nakoľko sa kliatba, ktorá sa na tento les viaže, náhodne podobala rôznym okolnostiam, ktoré sa postavám stávali.

Postavy v knihe dosť pokuľhávali. Po prečítaní knihy si pamätám len hlavnú postavu a z celej ich skupiny, možno ďalšie tri či štyri. Pritom ich tam bolo ozaj požehnane. Ostatné postavy sa mi dosť zlievali. Akoby autorka dala len pár z vyvolených širšiu paletu výrazných čŕt. Potom som už len tipovala kto, kde a ako. Okrem toho koniec ako taký síce dával zmysel, no konanie postáv a všetko okolo bolo dosť bizarne vyriešené a v bežnom živote, by sa toto určite nestalo. Jednoducho nereálnosť konania postáv. Jediná vec, ktorá ma na celej knihe naozaj štvala, že autorka v podstate v troch štvrtinách prezradí čitateľovi ako sa to rozuzlí a následne akoby si zmyslela, že tam napísala toho asi málo, tak sa snaží klamstvami postáv zviesť čitateľa. To je ale fakt nevyšlo. Skôr to vyzeralo, akoby jej editor povedal :
" Milá Ursula napíš o 50 strán viac, lebo je toho málo "
 " Ale ja neviem čo už napísať, je tam už všetko "
 " Tak sa zahraj, že čitateľ nevie, že si mu pred chvíľou vysvetlila ako to celé dopadne a sprav si z neho srandu !"

Kniha Saeculum je pre nenáročných čitateľov. Ak chcete tajomno, ak chcete detektívku, ktorú pred koncom neprekuknete, táto kniha bude len ako dezert pred väčšou tortou. Proste sa nenajete. Ursula má dobrý štýl, ľahko sa číta, ale nesplnila moje požiadavky a hlavne nesplnila moje očakávania po knihe Erebos.

Za recenzný výtlačok ďakujem vydavateľstvu Fragment. Knihu si môžete kúpiť tu.

štvrtok 20. novembra 2014

RECENZIA : Zmizelá Gillian Flynnová

Zmizelá je psychothriller a veľmi dobre spracovaný. Každý kto ho prečíta, si z tohto príbehu odnesie kopu pocitov. Budete ju chcieť nosiť všade so sebou, kým ju nedočítate do konca a potom ju buď zahodíte do najbližšieho kúta a budete na ňu nadávať ešte ďalší týždeň, alebo to proste spracujete a pochopíte, aký má táto kniha nehorázny záver, ktorý proste nikto ešte dlho neprekoná.

Dokonalé manželstvo? Úžasná Amy? Veľmi krutý manžel Nick? Zmiznutie? Vražda? Všetky tieto otázky, jednu po druhej, si budete klásť pri čítaní.
Zdanlivo dokonalé manželstvo sa v deň piateho výročia zmení na tragédiu, kedy Amy nečakane a za veľmi zvláštnych okolností zmizne. PUF a je preč. Hlavným podozrivým sa stáva jej manžel Nick, ktorý sa tvári až príliš podozrivo.
Keď sa usmievate do fotoaparátu, že "ha-ha zmizla mi žena, nájdite mi ju prosím, vráť sa mi ", je to snáď podozrivé. Keď začínate vypovedať veľmi nejasne, v ktorú dobu ste kde boli a aký vzťah ste so ženou mali - nikdy neklamte, nesnažte sa vyzerať podozrivo a odpovedajte za každých okolností pravdivo. Môže sa totiž stať, že vás odsúdi celé okolie od polície, až po susedov a všade vás vykreslia ako mäsového vraha, akokoľvek budete sympaticky vyzerať. A možno je tu ešte jedno mizivé percento, že to celé s tým zmiznutím bolo úplne inak.

Gillian Flynnová je úžasná autorka. Máte knihy, kde je v popredí hlavná postava a ostatné akoby len prebehli v jej tieni. V tejto knihe sú postavy dokonale premyslené, opísané, každá charakterová črta vykreslená do detailu. Je to ten typ, kedy si pamätáte aj úplne čudnú ženskú, ktorá sa objavila v knihe len dva razy, nepamätáte si jej meno, ale aj po rokoch budete vedieť, akú rolu v knihe zohrávala. Dokázala postavy naozaj úžasným spôsobom poprepájať a vsúvať ich cez Amyin denník, či spomienky cez Nicka tak, že mi doslova vrástli do pamäti. Hlavné postavy Amy a Nick čitateľovi prestierali príbeh z dvoch perspektív. Ako kto z nich vidí ich manželstvo a bolo doslova nemožné z tých kapitol zistiť čo sa stalo s Amy. Premyslela každý detail, každé slovo, pravdu či lož a vedela to celé do deja grandióznym spôsobom zakomponovať s tým, že sa o pár kapitol k tomu vrátila a zamotala to. Kedy zistíte, že niečo nie je v poriadku a budete asi tušiť vo co go? Je to tak, že budete spriadať myšlienky, presne v polovici a budete si gratulovať, ako ste to celé uhádli. OMYL. Ten koniec!!!

" Čakala som krv, nejaké akčnosti hocičo, ale nie ten jemne psychoticko-schyzofrenický záver s vetou na zamyslenie :D" - tak som to opísala tesne po prečítaní knihy na goodreads a inak sa to opísať ani nedá...
A aj keď tá veta znie dosť čudne a aj keď som zúrila a vymýšľala v hlave scenáre, ako to mohla autorka zakončiť, aby nestratila tá kniha váhu, zistila som, že to inak ani nemohla spraviť. Ostatné konce by tú knihu zaradili možno do priemernej literatúry, ale toto bolo proste také Flynnovské. Zmizelá, Gone Girl, či v slovenskom preklade Stratené dievča je kniha, ktorá ulahodí aj zarytému sci-fičkárovi, romanticky naladeným ženám. Je to jedna z mála kníh z tohto žánru, ktorá ma naozaj zaujala a povedala som si WAW. Veľmi dobre a rýchlo sa číta, vďaka Flynnovej štýlu. Stále sa v nej niečo deje a nemáte čas na oddych. Úplne perfektná kniha pod deku na dlhé večery a lepšie ako film !

utorok 11. novembra 2014

Vráťme knihy do škôl



Aj tento rok internetové kníhkupectvo abcknihy.sk v spolupráci s partnermi – Bratislavským 
samosprávnym krajom a vydavateľstvami Ikar, Raabe a vydavateľskou značkou YOLi rozbehli úspešnú súťaž Vráťme knihy do škôl.

Tentokrát sa však môžu zapojiť všetci školáci. Súťaží sa v troch kategóriách : Stredné školy, základné školy a dokonca Materské školy.

"Dôvod je jednoduchý. Vidíme, že už malé detičky majú záujem o knižky, a projektom chceme 
motivovať materské školy, aby s nimi čo najviac čítali a prehlbovali tak lásku ku knihám. 
Rovnako je to aj v prípade základných škôl. Veríme totiž, že tou správnou inšpiráciou, dokážeme 
vychovať sčítanú generáciu, ktorá bude milovať knihy. "

Čítačky kníh, tablety, knižné balíčky, či dokonca výlet do Bruselu. O tieto úžasné vecičky sa hrá. Okrem toho môže vyhrať aj KNIŽNÝ ANJEL, osoba, ktorá motivuje k čítaniu a propagácií čítania kníh. Takže aj pani učiteľky, či profesori si prídu na svoje. A ešte jeden bonus : NAJAKTÍVNEJŠIA ŠKOLA. Tá základná alebo stredná škola, ktorá zaregistruje najviac študentov, môže získať napr. interaktívnu tabuľu a množstvo iných cien.

Tento naozaj výnimočný projekt trvá od 15.10.2014 do 15.2.2015.

Výhry sú naozaj lákavé a stačí naozaj málo, aby ste sa zapojili. Všetky pravidlá nájdete tu.

Ak mám povedať za seba, ja som už jednému synovi strčila pravidlá do rúk a nech ich odnesie pani učiteľke do škôlky a pani družinárke zo školy som tiež o tejto súťaži povedala. Je to naozaj úžasný projekt a hlavne deti, mládež - ČÍTAJTE !!!


pondelok 3. novembra 2014

RECENZIA : Jen si troufni Katie McGarry

Po Echo a Noahovi z knihy Prekroč svůj stín, prichádza na scénu Beth a Ryan. Trúfnu si ešte zlepšiť skóre predchádzajúcej knihy?

Beth je nenapraviteľná skejťáčka ( nemám rada toto slovo, ale počas čítania som si naň musela zvyknúť ). Jej život je poflakovanie, drogy, kamaráti nie z najlepších vrstiev a matka, ktorú stále zachraňuje z pazúrov jej terajšieho "priateľa" a chľastu.
Ryan je najlepší basebalový hráč, najobľúbenejší medzi dievčatami, rodina naoko dokonalá a má potrebu vo všetkom zvíťaziť. Výzva pozvať na rande potetovanú skejťáčku, ktorá vôbec nezapadá do "úrovne" jeho kamáratov? Sem s tým!!!

Bethine a Ryanove svety sa však nečakane spájajú a môžno ona nie je až aká nenapraviteľná a možno on nie je taký namyslený... Možno majú niečo spoločné a možno z toho bude láska.


Jen si troufni z pera McGarryovej bola veľmi očakávaná kniha. Vezmime do úvahy, že Prekroč svůj stín bola kniha nadpriemerne hodnotená. 90% recenzentov a čitateľov knihu vychvaľovalo do nebies, takže na druhú knihu boli už pred vydaním dosť vysoké nároky. Keď je niečo dobré, je len logické, že čitateľ čaká niečo ďalšie ešte lepšie.

Príbeh Beth a Ryana bol úplne iný. Beth autorka vykreslila ako tú, ktorá sa ničoho nebojí. Snažila sa vzbudiť v čitateľovi dojem, že je silná, vie do čoho ide a stojí si za tým. Avšak zabudla na racionálne myslenie, skutočnosť, že sa nevie vyrovnať s určitými problémami a dokonca z nej urobila utiahnutú šedú myš, akonáhle sa objavila v inom prostredí. Stačilo zmeniť situáciu a Beth bola zrazu úplne iný charakter. Ryan bol zasa pán športovec, na ktorého všetci dohliadali, aby správne upresnil svoju kariéru, stál si za tým a keď sa zjaví Beth, zrazu má úplne iné ciele. Mám pocit, že postavy zo začiatku knihy boli úplne iné, ako na konci.
Jen si troufni má úvod šialene dobrý. Mám rada, keď sú hlavné hrdinky tak trochu potvory. Autorka však vsadila na pohnutú psychiku rodinnými problémami aj v tejto časti a opäť to bola matka, ktorá zohrávala v príbehu veľkú rolu. Mám taký pocit, akoby autorka čítala nejakú psychologickú knihu s námetom aké sú matky dôležité vo výchove dieťaťa. V tomto príbehu bol materinský inštinkt naozaj na vedľajšej koľaji a Beth bolo / z hľadiska podania pomocnej ruky svojej spitej materi / jedno dokonalé dieťa, ktoré sa snaží svoju matku chrániť. Ten ochranársky pud, bol teda úplne opačný.

Kým bol teda úvod šialene dobrý a rýchlo som sa prehryzla pár stranami a čakala čo sa stane, prišlo jadro knihy. V podstate sa v ňom nedialo nič a autorka len využívala svoje sínusoidy, ktoré sa čitateľom tak páčia. Spojiť dve postavy, ukázať ich city a následne ich skryť. Schádzame sa, rozchádzame sa, zachraňujeme sa + autorkine veľmi dobré písanie, udrží menej náročného čitateľa. Avšak po prvej časti som čakala niečo viac. Viac rozhodnosti, viac scén, kedy si hlavná hrdinka dokáže svoje rozhodnutia obhájiť. Detto bolo pri Ryanovi.... Na povrchu rozhodnosť a vo vnútri ustráchanosť. Tieto postavy mi prišli veľmi slabé.

Záver bol takpovediac predvídateľný. Nič nečakané na mňa nevybaflo z poslednej strany. Všetci dosiahli to, po čom túžili a žili šťastne až kým nepomreli. Chýbala mi dramatickosť toho všetkého, potrebovala som viac iskrenia vo vzťahu a menej bizarných scén. Tie tu už boli v predošlej časti a dosť sa mi okukali. Kniha je dobrá- naozaj dobrá- na čítanie bez potreby premýšľať, jednoduchosť a dobrý štýl ide ruka v ruke s touto autorkou. Nečakajte však knihu, na ktorú nezabudnete do konca života. Možno raz príde čas, kedy práve táto autorka zbuchne príbeh, ktorý naozaj bude stáť za to a všetkým padne sánka. Avšak zatiaľ sa mi autorka fixuje ako priemerná autorka, ktorej prvý diel zožal úspech s neokukaným NEW adult žánrom, ktorého sa vzápätí všetci prejedli a trebalo by prísť s niečím naozaj novým.

Za recenzný výtlačok ďakujem vydavateľstvu ALBATROSMEDIA a knihu si môžete kúpiť tu.



štvrtok 23. októbra 2014

Čo sa vážne deje s Marou Dyerovou?

Prednedávnom som sa dočítala na stránkach Slovartbooklabu, že sa po vydaní úžasných kníh, Čo sa stalo Mare Dyerovej a Kto je Mara Dyerová, nechystá Slovart vydať tretí diel tejto úžasnej trilógie. Ja som asi fakt v blogsfére jediná, ktorá si to všimla až teraz... A popravde mi slová stoja v krku. Ľudia, vy neviete o čo prichádzate.






Bezprostredné pocity po zistení, že tretia Mara na SK asi nebude? To nemyslíte vážne?!?!?!? Prečo  preboha, prečo vždy, keď sa mi niečo páči nemôže sa to jednoducho dovydávať? Niééééééééééééééééééé!!!!! Nie nie nie nie nie nie..... Zniesla som trilógiu Pod vražednou oblohou, zniesla som Dokonalý pár a zniesla som aj chúďatko sériu Údolie ( nie nezniesla, ale pasujem sa s tým )... ale toto?
Viem, že to nie je chyba vydavateľa. A viem aj to, že toto je chyba nás... Nekupujeme a bohužiaľ predávanosť v tomto ohľade zohráva veľkú rolu. Vydavateľ nemôže riskovať, keď vidí nízke čísla a mladí nemajú o tie úžasné knihy záujem. A ja to nechápem. Vážne nechápem.... Keď je také 
očividné, že sú tie knihy jedinečné...



Prečo si Maru prečítať?

1.       Knihy majú neskutočne dobré recenzie....
2.       Všetci boli šťastní, že knihy vyjdú.... všetci si ich chceli prečítať / aj tak to nestačilo... škoda /
3.       Mara je psycho príbeh s paranormálnymi prvkami... Aj to si nie ste istí, pretože neviete, čo bude na ďalšej strane, neviete čo očakávať, neviete čo PANI AUTORKA MICHELLE HODKIN vyvedie v deji a vy len hlcete a nechcete knihu pustiť z ruky, kým nedočítate poslednú stránku, pri ktorej si poviete WTF WTF WTF!!!! A pri dočítaní druhej knihy ešte väčšie WTF!!!!!!!!!!!!!!!!!! ( pozn. WTF skratku som začala používať až po prečítaní týchto kníh, inak som ani nevedela čo tá skratka znamená :D a až pri Mare som to pochopila. Myslím, že tá skratka tie konce kníh vystihuje - samozrejme v dobrom. )
4.       Každý kto  prečítal obe knihy sa so mnou zhodne, že tretí diel potrebuje.  To by bola čistá samovražda neprečítať ho....

Niekoľko recenzií, ktoré Vám toto potvrdia :

aj moje recenzie : kvalita od Michelle Hodkin

5.       Je úžasná....
6.       Je úžasná....
7.       Je úžasná....
8.       A je mega-úžasná..... a napíšem to ešte milión krát
9.       Však ja posledný diel proste potrebujem, aby som sa mohla nadýchnuť a so spokojným vedomím spať....

Prečítali ste si všetky recenzie? A keď si knihy hodíte do googlu, nie sú ani zďaleka jediné pozitívne. 



Tak mi povedzte jeden jediný dôvod prečo sa nepredáva? Prečo sa mnohé knižné „ shitiny“ dostanú na popredné miesta rebríčkov v predávanosti a knihy, ktoré za to naozaj stoja sa šmahom ruky prehliadajú?
Možno je tu ešte aká taká šanca, že by kniha mohla vyjsť, ale tým, že sa všetci dušujú ako si ju kúpia až po vydaní tretieho dielu, tým nepomôžu...
Niekedy mám pocit, že knihy, ktoré na Slovensku vyjdú a stoja naozaj za to, sú proste odsúdené na nedovydávanie. Spomeňme si napríklad na Ak zostanem. Kniha vyšla dávno dávno pradávno, dotlač až teraz s filmom a či vyjde voľné pokračovanie, je vo hviezdach ( Ja teda pevne dúfam, že po masívnej kampani s filmom vyjde ). Spomínané Údolie od Krystyny Kuhn, kde vyšli prvé dve knihy a podľa nemeckých recenzií práve tie prvé dve boli len slabým odvarom toho, čo by nasledovalo ďalej, alebo séria Škaredí od Scotta Westerfelda či Potomkovia od  Dana Wellsa. A samozrejme ďalšia moja srdcovka Pod vražednou oblohou, ktorej posledný diel budem musieť objednať v českom vydaní :(.
Chcem Maru Dyerovú aj ju vážne nechcem čítať v nemčine... Okrem toho, Nemci ešte nemajú vydanú ani druhú časť. A tak všetci nadšenci Mary držme si palce, aby to mizivé percento, že knihu vydali vzrástlo.... Tfuj....tfuj...tfuj - pre šťastie


utorok 21. októbra 2014

Výhercovia knihy Selekcia !

Je to tu. Je dosúťažené a ja už viem mená výhercov kníh Selekcia.

O knihu s nádhernou obálkou sa Vás prihlásilo naozaj veľa. Dala som Vám aj nejaké tie podotázky a odpovedali ste naozaj zaujímavo. Popísali ste mi veľké množstvo titulov, ktoré práve CooBoo vydá alebo vydalo a na ktoré sa tešíte. Naj knihy, ktoré chcete z tohto vydavateľstva mať vo svojej poličke, boli snáď vymenované všetky. Najčastejšie to však boli tieto :

Poklony a sprisahania
Podivuhodné a krásné soužení Avy Lavenderové
Jen si troufni
Som rozohnená

No a ako ste si poradili s otázkou "Akú veľkú rolu pri kúpe knihy, hrá u teba obálka?"
Budete dosť prekvapení, ale veruže väčšina odpovedala, že dosť veľkú. Hold obal predáva, sa mi potvrdilo. Viacerí totiž odpovedali práve tak, že pri vstupe do kníhkupectva skôr kúpia knihu s pekným prebalom, ako uprednostniť fádnosť, alebo anotácie... Samozrejme boli odpovede typu " Nesúď knihu podľa obalu ", ale krásna obálka prevládala.

A teda krásna kniha s krásnou obálkou bude v najbližších dňoch obšťastňovať :

Kristína Hulinová

a

Jahula

Baby práve Vám píšem radostné, výherné e-maily tak kontrolujte schránku. GRATULUJEM!!!

pondelok 29. septembra 2014

Súťaž o knihu odetú do šiat !!!

Že sa už na blogu dávno nesúťažilo? Hm.......... Tak to skúsim zmeniť.

Na Slovensko sa prostredníctvo vydavateľstva CooBoo dostala tento mesiac kniha, ktorá zaujme nejedeného čitateľa. Nielen anotácia láka čitateľov, ale táto kniha a v podstate celá séria, má naozaj krásne obálky. O čom táto kniha je? Prezradí Vám to nasledujúca anotácia :

Pre tridsaťpäť dievčat je Selekcia životnou šancou. Príležitosť uniknúť svojmu osudu, vstúpiť do okázalého sveta rób a drahých šperkov. Žiť v paláci a bojovať o srdce úžasného princa Maxona. Pre Americu Singerovú je to však nočná mora. Musí opustiť svoju lásku a odísť z domova. Potom sa zoznámi s princom Maxonom. Postupne začne prehodnocovať všetky svoje dovtedajšie plány – a uvedomí si, že život, ktorý si vysnívala, bledne pri budúcnosti, na ktorú nikdy ani nepomyslela.


Ako ste už teda asi z anotácie zistili, budeme súťažiť o knihu Selekcia, od autorky Kiery Cassovej. Knihu akurát čítam a zatiaľ to vyzerá naozaj dobre. Paradoxne som do súťaže vybrala knihu o súťaži :). A vlastne prečo len jednu? Bude sa súťažiť rovno o dva tieto obálkové skvosty. 




35 dievčat, jedna koruna.
Súťaž, ktorá zmení ich život.

Čo teda musíte urobiť, aby ste sa zapojili do súťaže? Súťaž bude prebiehať odo dnes 29.9.2014 do 19.10.2014. Tentoraz dávam možnosť iba Slovákom, musíte mať aspoň 13 rokov a je potrebné vyplniť formulár. Aby som Vám to spríjemnila, prikladám aj ukážku z knihy






Knihy do súťaže poskytlo vydavateľstvo ALBATROSMEDIA a ja i moji čitatelia, veľmi pekne ďakujeme :)

piatok 26. septembra 2014

RECENZIA : Život hore nohami Jo Plattová

„... perfektné miesto, perfektné šaty, perfektné kvety, stoosem hostí – a jeden úplne dokonalý potkan.“

Rosalind všetci poznajú pod nie práve najlepšou historkou. Od vtedy ako jej nastávajúci doslova zdrhol spred oltára, ju každý ľutuje a vypytuje sa, či je v poriadku... Sama Rosalind sa úplne opúšťa, podlieha smútku a okrem práce, rodiny a priateľov obmedzuje ešte aj hygienu a začne ako odmietnutá žena, strácať sebavedomie.
Rosalind sa spolieha, že sa všetko zmení, keď sa presťahuje z Londýna do St. Albansu. Tam sa zoznamuje s novými ľudmi, kde nastúpi ako spolumajiteľka v kníhkupectve Chapters.
A ako bonbónik jej jedného dňa zaklope na dvere chlap zarastený ako opica, menom Daniel, s obrovskou kyticou kvetov, ale s nepríjemnou správou. Je tento deň kedy sa všetko v Ros zlomí a nastane deň zmeny?

Život hore nohami je milá, jednoduchá, romantická kniha. Dej nie je ani veľmi zamotaný, ani neprekypuje veľkým množstvom emócií a nečakajte ani z tej romantiky nejakú extrémnu bombu. Táto kniha je totiž taká pravá oddychovka. Žiadne rozmýšľanie, žiaden plač, sem tam vtipný výrok a zapiť to chutným čajom. Začiatok môže čitateľa dosť nudiť, pretože autorka preťahovala scény, kedy to vôbec nebolo potrebné. No akonáhle v deji nastala zmena, v podobe presťahovania sa hlavnej hrdinky do iného prostredia, začal byť príbeh naozajstnou pohodičkou.

Hlavná hrdinka bola vykreslená ako ohrdnutá ženská, ktorá naozaj nejaví záujem o nič, avšak krásne sa počas príbehu dostávala do popredia, keď zo seba striasala osudný, nepríjemný deň. Autorka vykreslila jej povahu veľmi zvláštne. Podrezaný jazyk, v jej prípade bol dobrou voľbou a aj to, ako sa vedela vo viacerých situáciách krásne vynájsť  a popravde tým pádom som čakala, že bude aj rozumná. Bohužiaľ si nedokázala spájať viaceré veci a tým pádom na mňa nepôsobila práve inteligentným dojmom. Klasicky by som povedala, že to bolo v niektorých scénach dosť umelé a nereálne.
Vedľajšie postavy do polovice knihy tiež neboli veľmi dobre vykreslené, nakoľko som sa nevedela ani na jednu upnúť a premýšľať nad ňou, súcitiť s problémami a neskutočne sa mi plietli mená. V určitej časti deja sa to však ustálilo a mám pocit, že viacero postáv začalo riešiť naraz svoje problémy a vtedy sa mi viac vryli do pamäti. 

Do polovice knihy to teda nebolo nič moc, no potom akoby dostala autorka nejakú vlnu dobrých nápadov a príbeh napredoval rýchlejšie a prestal sa tváriť umelo. Aj to písanie bolo také ľahšie, akoby sa autorka zrazu doslova pri písaní uvoľnila. Niekedy som mala pocit, akoby bola kniha akousi optimálnou zmeskou, všetkých romantických komédií, ktoré som videla. Napadá ma Denník Briget Jonesovej či Sex v meste. Trošku ma mrzí vysvetlenie prečo potkan utiekol a ako to mohla autorka buď ešte rozvinúť, poprípade viac vysvetliť. Ale však dobre, pri romantickej komédií nepotrebujete kopec vysvetľovačiek, ale atmosféru. 

Koniec koncov bola kniha milým rozptýlením a je vynikajúca na čítanie pred spaním. Odporúčam všetkým tým, ktorí majú radi romantické komédie všeho druhu.

Prečo áno?
  • jednoduchý dej
  • vtipné pasáže
  • nenásilná romantická zápletka
Prečo nie?
  • ťažko rozbiehajúci sa začiatok knihy
  • pamäť na vedľajšie postavy
  • nerozvinutá konečná odpoveď na otázku, zo začiatku príbehu
Za recenzný výtlačok ďakujem vydavateľstvu Ikar a knihu si môžete kúpiť na tomto mieste.

utorok 9. septembra 2014

RECENZIA : Šťastná sedmička Holly Goldbergová Sloanová

Niekedy netreba hľadať v kníhkupectve bichľu, aby ste ulahodili svojej čitateľskej duši. Stáva sa, že útla knižka s pár stranami vo vás zanechá oveľa viac, ako by ste vôbec tušili.

To sa stalo mne, keď som dostala do rúk Šťastnú sedmičku, od ktorej som očakávala detský príbeh. Avšak zdanie občas tak strašne klame a ja mám v poličke príbeh, ktorý je krásne jemný, dojímavý, sem tam vtipný a o tom, čo si väčšina z vás možno nevšíma. Všíma si to však hlavná hrdinka knihy Willow Chanceová. Taký malý génius.

Willow má dvanásť rokov a hoci ostatné dievčatá v jej veku radi chodia do nákupných centier kupovať handry, ona tam chodí skúmať kožné choroby náhodných okoloidúcich. Na záhrade pri dome pestuje bambusy a jej obľúbená číslovka sedem, ju sprevádza, od momentu, kedy ju siedmy deň, v siedmom mesiaci adoptovali tí najlepší rodičia na svete. Od vtedy všetko čo má, ale aj nemá zmysel pripisuje ( sčítava, odčítava, násobí a delí ) práve tomuto, pre ňu, magickému číslu. Ale čo ak sa jej šťastné sedmičky proste vyčerpali? Autonehoda jej berie milovaných rodičov a domov nadobúda v jej očiach úplne iný rozmer.

Dospela som k názoru, že realita je ako mixér, v ktorom sa miešajú nádeje a sny spolu som strachom a zúfalstvom.
Len v kreslených seriáloch, rozprávkach a na pohľadniciach majú konce pozlátka.

Šťastná sedmička je veľmi zvláštna kniha. Hlavná hrdinka je vykreslená ako nepochopené dievča, ktoré nevychádza s inými ľuďmi, kvôli jej nadpriemernej inteligencií. Iróniou je, že čitateľovi práve pre jej všímavosť a inteligenciu ihneď prirastie k srdcu. Autorka dala Willow do vienka výrečnosť nie ako takej, skôr za pomoci jej myšlienok, Tie boli doslova DO-KO-NA-LÉ. Zamýšľanie sa nad svetom, ľudskými vzťahmi, šťastím a nešťastím, láskou či múdrosťou. To ako dokázala meniť resp. ako dokázala v iných postavách niečo zmeniť. Kniha bola nabitá emóciami, vtipom, iróniou a pritom prestretá čítateľovi nenásilne, úplne jemným autorkiným štýlom. Každá myšlienka, slovo, veta boli písané s precítením a verím, že mi niektoré myšlienky budú ešte dlho rezonovať v hlave.
Autorka píše návykovo a jej prepojenia citových väzieb medzi postavami boli perfektné. Všetko bolo na svojom mieste. Kým pri jednej postave som sa rehotala nad smiešnymi až prehnanými reakciami, pri druhej som plakala nad obyčajným súcitom.
Myslím si, že autorka písala o  medziľudských vzťahoch v tejto knihe, o nejaký ten level vyššie. Bolo to proste úplne obyčajné, ľudské a skutočné. Tým docielila aj to, že som sa dokázala do postáv a hlavne do hlavnej hrdinky vcítiť.
Kniha je mnoho krát spestrená vtipnými pasážami, pretože to ako si Willow inteligentne všetko spájala, vyznelo mnohokrát humorne a pritom to boli všetko holé fakty. Páčilo sa mi, že hneď spočiatku dala autorka tomuto dievčaťu doslova do úst slovník cudzích slov a to, aký význam dala sedmičke v príbehu.

Sú ľudia "málo nadaní"?
Alebo "stredne nadaní"?
Alebo len "nadaní"? Je možné, že všetky nálepky sú nešťastím. Pokiaľ sa nenachádzajú na čistiacich prostriedkoch.

Až teraz, keď si listujem knihu opäť si všímam, ako absentujú v niektorých častiach dialógy. Mám však pocit, že práve v tejto knihe to vôbec nie je chyba, práve naopak. Tento príbeh to akoby pozdvihuje. Cez myšlienky Willow ukazuje, čo všetko bežný človek vo svojom živote prehliada, berie ako samozrejmosť a pritom tá samozrejmosť to vôbec nie je...

Šťastná sedmička nemá podľa mňa vyčlenenú vekovú kategóriu, pre koho je vhodná. Z môjho pohľadu je to kniha určená akémukoľvek čitateľovi. Či si to prečíta stará mama, či suseda od vedľa, znudený ujo pátrajúci po novom sci-fi, alebo pätnásťročná slečna, ktorou plieska puberta. Kašlite na predsudky a berte tú knihu do rúk ľudia. Stojí to za to...

Za recenzný výtlačok ďakujem vydavateľstvu IKAR.
Knihu si môžete kúpiť tu

pondelok 25. augusta 2014

RECENZIA : Dôvod dýchať Rebecca Donovan


  • originálny názov : Reason to Breathe (Breathing, #1) 
  • vydané na SK : 2014 Noxi 
  • kúpiť

Týranie nespoznáte len modrinami na tele. Zbadáte ho aj na správaní a akejsi vyhýbavosti od ostatných ľudí. Na Emmu by to nikto nepovedal. Je krásna, je inteligentná, venuje sa mimoškolským aktivitám, je najlepšia hráčka futbalu, jej priemer je 1 a vysoké školy sa idú o ňu potrhať. To čo sa však odohráva za zatvorenými dverami jej izby, by nikto nečakal.

Po smrti otca a maminej alkoholovej depresie, kedy sa o ňu nezvládala postarať, je Emma zverená do opatery strýka a tety. Snaží sa byť nezaujímavá a nedostupná, pretože sa bojí, aby nikto nevidel čo má na tele. Jej jediná kamarátka Sara, ktorá je jej úplným opakom niečo tuší, ale ani zďaleka nevie aké zlé to je. Aký taký kolobeh jej života však nabúra nový študent Evan. A kým ona sa snaží predstierať ako ním opovrhuje, on sa snaží preniknúť cez jej bariéru. Emma pociťuje, že potrebuje zmenu a chce naplno žiť a preto hľadá obkľuky, ako dosiahnuť svoje šťastie. So zmenami vypláva na povrch aj jej tajomstvo a je len na Emme či sa mu postaví zoči voči.

Kniha od Rebeccy Donovanovej vychádza onedlho vo vydavateľstve Noxi a pri príležitosti dozvedieť sa o nej viac, som dostala recenzný výtlačok tejto knihy. Samozrejme som vedela, že existuje, ale nejak som jej neprikladala toľký záujem. Aj napriek výborným hodnoteniam, som bola voči nej dosť skeptická. Možno to bolo obálkou a verte, že tá slovenská je oproti originálnej naozaj pekná, alebo anotáciou, ktorá až príliš vypovedá o nie práve najpríjemnejšej téme. 

Autorka zabrdla do týrania v rodine a mám pocit, že v určitých zlomoch knihy to nezvládla. Neviem čím to je, ale na trh začínajú vo veľkom pribúdať knihy s ťažkou tématikou. Rebecca Donovanová vystavala príbeh, ktorý mal byť silný, mal vypovedať o tom, aké je dôležité neschovávať sa do seba a dôverovať aj iným ľuďom, aj vtedy keď tí najbližší, sú práve tými obávanými. Hlavná myšlienka bola zrejmá už od začiatku knihy a žiaľ ničím iným ma kniha nezaujala. Hlavnú hrdinku totiž vykreslila až príliš dokonalú, aby prežívala z psychologického hľadiska takú traumu. Jednoducho si neviem predstaviť, ako pri tých všetkých aktivitách, ktoré Emma mala, dokázala skrývať týranie. Tak isto aj jej najlepšia kamarátka Sara, ktorá sa na ňu pozerala každý deň a už len z hľadiska toho kamarátstva, ju napriek všetkému mala podržať / nie v zmysle tajenia / a konať. Situácie boli príliš nereálne a nie som si istá, či autorka čerpala z nejakých psychologických štúdií. Neviem si totiž predstaviť, aby sa jedno dievča nedokázalo vzoprieť, hlavne keď nemalo žiaden racionálny dôvod, prečo by sa nemala ozvať. Myslím, že ak už autorka chcela hlavnú hrdinku ťahať do situácie, z ktorej nemôže von, mala tam vtesnať niečo vážnejšie, kedy by naozaj nemala na výber a MUSELA to tajiť.
Je zaujímavé, že som dosť krútila nosom nad viacerými podnetmi v knihe a aj napriek tomu, sa stránky akoby obracali sami. Štýl autorkinho písania je sám o sebe výborný, pretože som knihu prečítala naozaj v rekordnom čase. Skvelé boli aj konverzácie, hlavne tie sarkastické medzi Emmou a Evanom. Keď sa doťahovali mala kniha zrazu šmrnc. Apropo Evan. Je možné, že autorky majú nejakú zázračnú schopnosť, zakryť hlavnú hrdinku mužskou postavou? Pretože jediná postava, ktorá mi v knihe naozaj pasovala bol Evan. Bol drsný, mal ako vždy tie najlepšie proporcie a vždy povedal to, po čom ženské srdce piští. Správne romantické momentky, boli v niektorých situáciách také úžasné a autorka to schladí tým, ako celú tú atmosféru hlavná hrdinka zabije jedným odmietavým gestom za druhým. Chápem, že aj love story chcela nejak zaujímavo do príbehu vtesnať a zamotať ho, avšak vyznelo to zbytočne umelo a príliš rovnako ako iné knihy z tohto žánru. Všetko na tej knihe pritom mohlo byť oveľa lepšie, keby z toho vyťažila viac.
Neviem či majú autorky v osnove pred písaním body, ktoré musia v knihe použiť a ja sa ich naozaj vo veľa knihách snažím prehliadať, alebo sa chcú podobať, či nebodaj sa boja vyjsť s niečím novým. Tu bolo veľa podobností. Dôvod dýchať si určite čitateľov nájde. Ak máte radi knihy typu Beznádejná, Easy či Tahle píseň ti změní život, možno si tú knihu užijete. Nájdete v nej presne podobný osudya povahu hlavnej hrdinky a tak isto aj prostredie, do ktorého je dej zakomponovaný.

KLADY

  • téma, pri ktorej budete premýšľať čo by ste robili v koži hlavnej hrdinky
  • rýchle čítanie
  • skvelá mužská postava v deji
  • nečakaný záver na navnadenie k prečítaniu ďalšej časti
ZÁPORY
  • príliš krehká a umelá hrdinka
  • tajenie týrania, kvôli nezmyslu
  • veľa podobností s inými knihami

 a pol mesiačika

Za recenzný výtlačok ďakujem vydavateľstvu Ikar. Knihu si môžete zakúpiť tu.


streda 20. augusta 2014

O tom, ako vymierajú silné hlavné hrdinky

Katniss, Tatiana, Clary, Tris, Mia a Aria.... To je len niekoľko mien hlavných hrdiniek, z momentálne najpopulárnejších kníh pre mladých. Čo majú tieto dievčence spoločné, je nepochybne silná osobnosť. Nekonajú práve tak, ako by sa správala drvivá väčšina ľudí v ich situáciách. Sú mladé, pekné, disponujú dostatkom rozumu a neboja sa prvého problému, ktorý na nich vyskočí spoza rohu. A keď sa už niečoho obávajú, aj tak zatnú zuby a prekonajú to.

Knihy, ktoré sú moderné, majú v poslednej dobe hlavné hrdinky úplne odlišné od tých, o ktorých som písala vyššie. Sú mladé aj pekné. Čo im ale chýba? Niekedy rozum a niekedy bojovnosť. Väčšina je utrápená, nevedia racionálne riešiť problémy, utápajú sa vo vlastných myšlienkach ( samé " ako sa to nedá ", " ja už takto nevládzem"...), niektoré mali ťažké detstvo a niektoré majú dokonca aj samovražedné sklony !!! Načo je preboha toto dobré? Chýba mi originalita a chýba mi to zatnutie a buchnutie nohou o zem (" že sa všetko dá, keď sa chce a zmením aj horu, keď po nej prejdem ").

Skoro stále príbeh začína utiahnutou hlavnou hrdinkou - nazvime ju Žaneta. Žaneta mala strašné detstvo a stratila rodičov. Nevychádza dobre s rodičmi v adoptívnej rodine a ani so svojimi vrstovníkmi. A tak premýšľa, aký je jej život na nič a utápa sa v predstave, že sa to zlepší niekedy o XY rokov. Až raz kde sa vzal, tu sa vzal  zakopne Žaneta o najlepšieho, najkrajšieho a pravdepodobne najmúdrejšieho chalana, ktorý je o 100% lepšie v knihe opísaný, než práve ona. Má isto iste lepšie povahové črty, je záchranca na bielom koni, prikrášlený tetovaniami, niekedy nezákonnými činmi a všetky babenky sú z neho roztečené, ako nanuky na ostrom slnku. Tohto rozumného chlapca, po ktorom túži každá, nazvime ho Vladimír, je okúzlený divnou Žanetou. Vladimírovi nevadí, že ho Žaneta odmieta, že sa mu vyhýba, pretože on presne vie na čom je. A potom : BUM BUM BUM BUM BUM Žaneta + Vladimír = veľká láska až pod nimi zem praská.
V príbehu nasleduje roztržka večnej lásky, kedy si Vladimír dovolí Žanete vysvetliť, že so svojím životom musí niečo robiť. Zdutá Žaneta ho už NIKDY NIKDY NIKDY nechce vidieť, lebo nepripustí aby aj on trpel. Toľko sa utápa, že si vlastne sama zlomila srdce, až pochopí aká bola divná. * Práve v tomto okamihu autorka nalieva mozog hlavnej hrdinke naspäť na svoje miesto a príbeh pokračuje * Žaneta ochutnala rozum a je spokojná, lebo je so svojím potetovaným princom Vladimírom a končí to veľkolepým finále, kedy sa hrdinovia pobozkajú ( niektoré autorky sa neboja použiť intimity ) a THE END.
Vyriešila Žaneta nakoniec celý problém, alebo sa vyskytlo niečo ďalšie a temnejšie? Dozviete sa v pokračovaní úspešného bestselleru, ktorý vyjde o rok.

No trošku som to asi zveličila, ale potrebovala som vypichnúť občasnú absurdnosť v deji a tú práve v menovaných knihách, spôsobuje hlavná hrdinka. A pritom sa to toľkým ľuďom páči. Ja som tiež prvé knihy hltala a koniec koncov, tie autorky majú strašne chytľavý štýl písania. Aj keď ma to nebaví a ohŕňam nos, jednoducho to strašne rýchlo odsýpa. Potom to vyzerá tak, že aj keď ma to nejak nenadchlo, predsa si len prečítam ešte to pokračovanie. Koľká irónia....
Keď tieto typy kníh začali stúpať v rebríčkoch čítanosti, bolo to nové, ešte neokukané s dobrým nápadom. A keďže všetko moderné určuje smer, začalo sa tomuto žánru venovať viac autoriek. Zrazu sa v ňom všetky našli a vypisovali beznádejné romance pre mladých. A keďže je ich už toľko a autorky prebrali všetky problémy mladých do špiku, začínajú to spájať a prepletať a nakoniec z toho vznikne niečo také, ako je to s Vladimírom a Žanetou. Nechcem aby logika a rozumnosť hlavných hrdiniek takto upadala. Dajte mi sem silnú ženskú, ktorá urobí poriadny bengál, keď si to situácia žiada!
Tak čo? Našli ste v príbehu knihu, ktorá sa podobá Žanete a Vladimírovi? Nezdá sa vám, že hlavné hrdinky, ktoré svojou povahou vytŕčajú z davu nejak miznú?


PS : Pripravujem recenziu práve na knihu, ktorá ma prinútila napísať tento článok. Ak sa pošťastí, ešte tento týždeň ju postnem.

nedeľa 17. augusta 2014

RECENZIA : Trojica Sarah Lotzová


  • originálny názov : The Three
  • počet strán : 472
  • vydané na SK : Ikar 7/2014
  • kúpiť
anotácia : Štyri letecké havárie za jeden deň. Prežili tri deti. Náboženský fanatik v nich vidí zvestovateľov apokalypsy. Čo ak má pravdu?
Celý svet šokuje správa, že v priebehu niekoľkých hodín sa na štyroch svetadieloch zrútili štyri lietadlá. Vyšetrovatelia musia čo najrýchlejšie odhaliť príčinu nešťastí, aby predišli panike. Vylúčia teroristický útok aj nepriaznivé poveternostné podmienky. Zdá sa, že katastrofy nespája nič okrem troch detí, ktoré sa našli živé na miestach dopadu. Novinári ich pomenujú Trojica.
U detí sa prejavujú poruchy správania, pravdepodobne zapríčinené otrasným zážitkom a neutíchajúcim záujmom médií. Pozornosť verejnosti ešte väčšmi priťahuje fanatický kazateľ. Je skalopevne presvedčený, že deti sú traja zo štyroch zvestovateľov apokalypsy. Jeho znepokojivé vyhlásenia priťahujú húfy záujemcov o vstup do sekty pripravujúcej sa na koniec sveta. Deti z Trojice sa musia skrývať, ale čoraz zvláštnejším správaním zasievajú semienko pochybností o zázračnom prežití aj do duše svojich opatrovateľov.

Moje pocity :

Čierny štvrtok, deň kedy sa zrútili na zem štyri lietadlá. Na tom by nebolo vôbec nič čudné, však v poslednej dobe padajú lietadlá skoro stále. ALE v troch zo štyroch spadnutých lietadiel prežijú tri deti, tie lietadlá dopadli každé na inom svetadiele. To už znie dosť čudne. A kto sa takého niečoho chytí? No samozrejme že náboženský fanatici, médiá, ufológovia a  podobné zgerby. Ľudia sa predsa chytia hocičoho a dokážu spraviť z komára somára. Všade na svete je toto informácia číslo jeden, všetci sa o tom bavia, prichádzajú stále nové a nové teórie. Všetci sú zvedaví na tri deti, ktoré ako jediné prežili katastrofy.

Kniha Trojica je zmesou apokalypsy, trileru a dobre mrazivého hororového prostredia. Hneď na začiatku ma upútal štýl, akým je kniha písaná. Určite ste už videli také tie dokumenty, kde si pozývajú ľudí ako svedkov nehôd, zliepajú skladačku pomocou úryvkov článkov z novín, či osobnej korešpondencie. Presne tak som sa cítila, keď som knihu začala čítať. Kapitoly totiž prebiehajú úplne inak, ako v iných knihách. Rozhovory s rodinnými príslušníkmi, novinové články, rozhovory cez skype či cez e-maily. Je to ako kniha v knihe. Bol to naozaj dobrý nápad, no keďže autorka sa snažila dej viac prehlbovať, aby mohla do finále prísť s niečím pompéznym, čítanie bolo pre mňa dosť demotivujúce. Stále som knihu odkladala a nevedela sa začítať. Popravde do polovice knihy som to chcela vzdať. Dej sa točil stále dookola a to čo bolo povedané na začiatku, to sa stále opakovalo z pohľadu niekoľkých postáv a pretože to bolo ako kvázi dokument, nevedela som sa poriadne vcítiť do postáv. Takže polovicu knihy som čítala týždeň. No a potom prišlo niečo, po čom som dokázala druhú polovicu dočítať za deň. 
Trojica detí bola zrazu aktívna a hneď z viacerých uhlov pohľadu prestretá čitateľovi  takým mrazivým spôsobom, že som mala veľa krát husiu kožu. Toto autorke neskutočne vyšlo. To, že sa v deji rozvinula akási mysterióznosť, keď som už bola zmierená s tým, ako chce autorka knihou povedať, že ľudia masovo dokážu uveriť totálnym blábolom, ma prebralo a už som nevedela prestať, kým som knihu nedočítala. Tým, že autorka začala odkrývať trojicu, nabral príbeh správne grády, pretože do tej polovice knihy im ani nedala šancu. Všetko od začiatku boli len špekulácie ostatných postáv, ktorých bolo naozaj požehnane a čitateľ sa môže v tomto dosť strácať.
 Avšak tie postavy, ktoré do príbehu mali zasahovať najviac boli veľmi dobre spracované. Tiež ma celkom ohúrilo, že na základe komunikácie medzi nimi, dokázala autorka  opísať ich konanie tak dokonale odlišne. Vôbec som nemala pocit, že čítam tri postavy s rovnakým vyjadrovaním. Krásne charaktery odlíšila. Trošku ma zarazil koniec, pretože nemám pocit, že by som dostala absolútny koniec. Potrebujem ešte mnoho odpovedí na otázky. Preto predpokladám, že sa autorka ešte k tomuto príbehu nejakým spôsobom vráti, možno v inej knihe.
Inak trošku mi Trojica pripomenula AKTY X v tom nevysvetliteľnou a záhadou popretkávanou trojicou detí. Sadlo mi čítanie o nevysvetliteľných javoch a osudoch rodín, ktoré sa starali o preživšie deti a veľmi dobré opísanie ako sa správajú ľudia po katastrofách. Aký boom dokáže celosvetovo nastať a ako sa všetci dokážu doslova zmagoriť nad niečím tak do očí bijúcim, divným a zvráteným aj keď do danej udalosti majú úplne inú vieru. Ako dokáže dobrý rečník stiahnuť toľko ľudí a všetci ako zhypnotizovaní za ním idú. Toto dokázala Lotzová vierohodne vykresliť.
Celkovo príbeh nie je pre každého. Ak sa však prelúskate tou polovicou príbehu, kde to dosť stagnuje, budete milo prekvapení, akým smerom sa dokáže kniha ubrať.


Za recenzný výtlačok ďakujem vydavateľstvu Ikar a knihu si môžete kúpiť na tejto adrese.



sobota 19. júla 2014

RECENZIA : Stratená nádej Colleen Hooverová


  • originálny názov : Losing Hope (Hopeless #2)
  • počet strán : 304
  • vydané na SK : Ikar 2014
  • kúpiť
anotácia : Holdera celý život prenasleduje predstava dievčaťa, ktorému v detstve nedokázal pomôcť. Bola to Sky, ktorú ako malé dievča uniesla neznáma žena rovno spred domu a Holder tomu nemohol zabrániť. Preto je jeho život naplnený smútkom a výčitkami, preto Sky nikdy neprestal hľadať. Život mu pripraví ďalšiu tragédiu súvisiacu s jeho sestrou Les, ale dožičí mu aj radosť, keď v obchode náhodou natrafí na dievča priam neskutočne podobné stratenej Sky. Toto dievča sa však volá Hope a má to uvedené aj vo vodičskom preukaze. Holder v kútiku srdca tuší, že je to jeho priateľka z detstva Sky. Postupne nachádza dôkazy a presvedčí sa, že je to pravda. Chce to prezradiť aj Hope, no zároveň sa obáva, či ju tak navždy nestratí. Jedného dňa Hope u Holdera natrafí na fotografiu z detstva, na ktorej je aj dievča, čo sa na ňu nápadne podobá. V tej chvíli ju zaplavia pochybnosti. Zabudnuté bolestné spomienky sa odrazu vracajú. Netrvá dlho a Hope si spomenie na desivé tajomstvo zo svojej minulosti.

Moje pocity :

V čase, kedy autorky vymýšľajú ako nezastaviť príbeh jednou knihou a naťahujú čitateľa ďalšími a ďalšími nekonečnými dielmi, sa niektoré spisovateľky vyberajú trošku inou cestou. Veľmi moderné je v poslednej dobe napísať príbeh, v jednej knihe z pohľadu jednej postavy a pokračovanie toho istého príbehu, ale z pohľadu postavy druhej. Niektorým autorom sa to podarí a iným nie. Prečo je tomu tak? Jediné heslo, ktoré by mal autor v hlave mať je, že dve postavy v tom istom deji musia mať úplne rozdielne cesty a pritom sa musí príbeh v určitých momentoch spájať a vyplavovať spoločné momenty v oboch knihách obidvomi postavami, aby nejakým spôsobom ten dej dotvorili. V skratke čo treba je : dotvárať situácie v druhej knihe, aby sa čitateľ nenudil čítaním dookola toho istého. Ak sa momenty len opakujú z knihy prechádzajúcej, beriem osobne takú knihu za úplne zbytočnú. Tak ako dopadla Stratená nádej, pokračovanie Beznádejnej?

Stratená nádej je príbeh Beznádejnej očami Holdera, ako je už spomínané na obálke knihy. Hneď začiatok je úplne iný. Autorka nám predstavila Holdera pred tým, ako stretol Sky. Pred tým, než mohol len snívať, že ju vôbec niekedy uvidí. Úvod príbehu bol teda zvládnutý a dokonca plusom bolo vedenie denníka. Písanie mŕtvej sestre bolo dojímavé a opisovanie čo Holder cítil v čase, keď všetko stratil bolo naozaj doplnením prvej knihy. Potom však prišlo hluché miesto, kedy Holder našiel čo hľadal. Situácie so Sky boli úplne rovnaké s predošlou knihou a nemala som potrebu tak rýchlo v čítaní napredovať. Toto miesto som už poznala, žiadne puzzle, nič čo by som mala hľadať medzi riadkami s Beznádejnou. Nič nové... Zachránil to však koniec, kedy sa dozviete niečo viac, čo bolo po Beznádejnej.

Stratenú nádej beriem však ako doplnok. Nejak mi nepriniesla až tak skvelé čítanie, ako pri Beznádejnej. Nechytila ma tak za srdce, pretože som predsa len čítala ten istý príbeh, s iným začiatkom a so spestreným koncom. Obe postavy som spoznala do detailu už v predchádzajúcej knihe a aj situácie v rámci nejakých objasňovaní medzi postavami, som chápala už pred tým. Do detailu sa o tom už raz hovorilo. Takže v podstate jediný plus, prečo táto kniha vlastne mala vyjsť mi vychádza, denník písaný po smrti sestry a koniec, ktorý je viac rozvetvený a pokračuje. Inak by som som skôr túto knihu skrátila len na časť, kedy je len o Holderovi a skôr to vydala ako e-book, ako doplnok. Tento spôsob tiež využíva v danej dobe viac autorov. V knihe sa určite nájdu tí, ktorí z nej budú paf. A jediné prečo to tak bude, je dokonalosť Holdera, jeho oddanosť k Hope, bratská láska k Les a precukríkované pasáže, ktoré veľa žien vyhľadáva ako huby po daždi a sú z mužského, dokonalého pohľadu / písané ženou /.



Za recenzný výtlačok ďakujem vydavateľstvu Ikar.


utorok 1. júla 2014

Čo si prečítať po knihe, ktorá sa mi páčila...?!?

Mali ste aj vy  po prečítaní úžasnej knihy problém, čo čítať ďalej? Páčil sa vám žáner, páčila sa vám postava, alebo dej a chcete prečítať niečo podobné? Ja mám túto dilemu skoro stále. Natrafím na dokonalú knihu a hneď sa chcem vrhnúť na podobnú. Iŕonia, že ma iritujú autorky, ktoré sa snažia napodobniť štýl nejakého iného autora :D. Ale čo ak prečítam knihu a niečo podobné s ešte lepším nápadom, prepracovanejším dejom, nájdem niekde inde? A nájsť knihu podobnú, ale zároveň odlišnú, je niekedy fakt ťažké. Vtedy nastáva u mňa doslova abstinenčný príznak a neviem sa do nijakej knihy poriadne zahryznúť. Neužívam si žiadnu, zaspávam na každej tretej knihe a blúdim po recenziách, či ma niečo nové zaujme. Preto prinášam zopár dobrých tipov ( nielen na leto ), na ktoré by ste si mali nájsť čas :).


Čítali ste Les kostí, Pobrežie hrôzy a Temné diery a ste nadšení ako ja? Hľadáte zombie-príbeh, ale bojíte sa pustiť do niečoho, čo bude vyzerať ako séria Krásni mŕtvi? Tak ja vám predstavím novinku od Jamie McGuaire a Ranč na Červenom vrchu.
Vydavateľstvo Fortuna Libri totiž vyšlo s peckou. Neverila som, že autorka dokáže napísať tak pútavo jeden post-apokalyptický príbeh. Všetko odštartuje vírus, ktorý sa začal šíriť nezvratne rýchlo a osudy hneď niekoľkých postáv, ktoré zhodou okolností spája jeden ranč, ktorý je vhodným útočiskom pred zlými, škaredými zombiami. Ak sa chcete báť, ak vám nevadí, že v najbližšej kapitole možno zomrie jedna z vašich obľúbených postáv, ste na správnej adrese. K tomu zopár romantických a zaláskovaných chvíľ, ktoré sa prelínajú s beznádejou a bojom o holý život, a je ruka v rukáve....


Máte radi dystopické príbehy? Po Divergencií Vás nič nechytilo? Siahnite po Piatej vlne. Keď sa prehryziete zdĺhavým opisným začiatkom, budete ju milovať... Niečo na štýl Hostiteľa a zároveň ničivá katastrofa. Svet, ľudia, všetko sa mení nastupujúcimi vlnami. " Ako zbavíte Zem pozemšťanov? Zbavte ich ľudskosti."
Cassie po po boku záhadného Evana, ide naprieč smrti hľadať svojho bračeka. Žiadna šanca, mimozemšťania sú všade a ako to vlastne s nimi je? Hneď niekoľko príbehov postáv v tomto svete, opísaných podľa môjho názoru, geniálnym spôsobom. Nádherne prelínané osudy postáv, brutálny spád a proste bolo to FAKT DOBRÉ!!! A Tatran sa pohral nielen s obálkou knihy, výborne dotvoril začiatky kapitol. Okrem toho bude táto kniha sfilmovaná, takže prečo nie?

Potrebujete kus romatiky? Niečo slovenské so štipkou sĺz, zamiesené so zakázaným ovocím? Mirka Varáčková a jej Láska z ulice je tým pravým, orechovým. Máte radí knihu Beznádejná či Na vine sú hviezdy? Čaká vás zakázaná láska s veľmi dojemným a pravdivým koncom. Táto kniha vo vás zanechá emócie a aj napriek ľahkému konceptu, ktorý mala kniha mať, sa to celé zvrtne do fakt ťažkej témy. O tom, aká dôležitá je láska, o tom  aké dôležité je odpúšťať a priznania, ktoré bolia a ako sa dajú preklenúť. Iskrenie, prvý bozk, láska sprevádzaná ťažkým rozhodnutím. Je hlavná hrdinka dosť silná?

nedeľa 29. júna 2014

RECENZIA : Panika Lauren Oliver


  • originálny názov : Panic
  • počet strán : 304
  • vydané na SK : 2014 CooBoo
  • kúpiť
anotácia : Panika začala v Carpe, nudnom zapadákove uprostred ničoho. Pravidlá sú celkom jednoduché – hlavne nemať strach. Heather by nikdy predtým nenapadlo, že by sa do Paniky púšťala. Pretože sa nikdy nepovažovala za nebojácnu a ani nebola ten typ dievčaťa, ktoré by na seba pútalo pozornosť. Dodge sa Paniky nikdy nebál. Vpred ho poháňa tajomstvo, vďaka ktorému prechádza každým ďalším kolom s pocitom sebaistoty a je presvedčený, že vyhrá. Heather a Dodgeovi prinesie hra prekvapivé odhalenia...

Moje pocity :

Od Lauren Oliverovej mám prečítané všetko, čo doposiaľ v preklade vyšlo. Kniha Kým dopadnem a tak isto trilógia Delírium ma nadchli. Autorkin štýl mi padol a naozaj mám jej knihy rada. Bolo teda len logické, že som sa na Paniku tešila.

Panika je hra. Pravidlo hry je nebáť sa a víťaz dostáva veľmi lákavú peňažnú odmenu, na ktorú sa zbiera každý na škole. Vypadnúť z totálneho zapadákova, ako je Carp a ešte s kopou prachov, je sen každého. No nie každý dokáže prekonať svoj strach ...

Kapitoly v príbehu sú rozdelené časovo a samozrejme hit, ktorý u spisovateľov nevymiera, dvoma postavami. Menia sa teda uhly pohľadu a príbeh je možné vidieť cez bojazlivú Heather a naopak Dodga, ktorý sa hry nikdy nebál a v hlave má zafixovanú pomstu. Tu by som Oliverovú pochválila, že dokázala postavy nezaláskovať a nechať im aj napriek striedavým pohľadom svoje životy, bez ohľadu na to, aby ich dala ako väčšina autorov dokopy, v zmysle akéhokoľvek citového či fyzického splynutia.
Oliverová sa hrala. Musím jej uznať, že príbeh ako taký naozaj premyslela a hlavne, chcela vymyslieť niečo nové a neokukané. Sčasti sa jej to podarilo, no ako dobre to začalo, niekde v strede to už začínalo nudiť a nezachránil to ani koniec. Dej prebiehal ako na húsenkovej dráhe. Striedali sa časti, kedy to bolo napínavé a vzápätí bolo dlho ticho a tak stále dookola. 

Hlavné aj vedľašie postavy mali výborne spracované životy a autorka nenásilne opísala ich osudy, akými sa majú pobrať a čo ich v živote postretlo, kým sa zapojili do Paniky. Postavám dala hĺbku, ale nemôžem sa ubrániť pocitu, že dej nasilu a zbytočne v niektorých pasážach naťahovala. No a koniec je tiež dosť polemizovateľný, nakoľko som čakala niečo epické, čo by ma nútilo premýšľať. Bol to však úplný opak a dokonca by som povedala, že to bolo dosť nereálne. Možno som len priveľa očakávala, možno už kniha nespadala do mojej vekovej kategórie a možno som ju len nečítala v správnom čase. Tento príbeh však vo mne nezanechal nič, prečo by som knihu mala zobrať do ruky znova. Nebránim sa ďalšej knihe od tejto autorky avšak táto nespadá do kategórie " moje najobľúbenejšie ".


Za recenzný výtlačok ďakujem vydavateľstvu ALBATROS MEDIA