sobota, 28. decembra 2013

Knižný rok 2013 alebo čo mi v tomto roku parádne brnklo do nosa


Tento článok ma napadol po tom, čo som si triedila knihovničku a zastala som pri každej knihe, ktorá ma tohto roku tým či oným spôsobom upútala. Chcela som sa teda podeliť ani nie o rebríček kníh tohto roka, ako skôr k tomu, čím ma knihy zaujali. Tipujem, že aspoň Medeného jazdca budeme mať viacerí spoločného :). A čo vo Vás zanechali tie vaše knihy? Ja už som prečítala veľmi zaujímavé veci z formulára v súťaži, ktorú usporiadavam :).

  • Kniha, ktorá ma prekvapila

Karanténa od autorov vystupujúcimi pod pseudonymom Lex Thomas, nie práve ten typ knihy, ktorú by ste v kníhkupectve zobrali hneď do rúk. Je to skôr kniha, vyplňujúca miesto v prázdnych policiach na potešenie oka. U nás nebola až taká známa, že by sa po nej len tak zaprášilo a aj tak ma akýmsi spôsobom dokázala pritiahnuť a bola som zvedavá. Možno tými dvoma autormi a možno zaujímavým dejom spísaným vo veľmi tajomnej anotácií.  Po prečítaní boli a sú moje dojmy stále rovnaké. Myslím, že kniha prekvapila a to nielen mňa, nakoľko bolo viacero ospevovaných recenzií a určite oprávnených. Viac sa dočítate v mojej recenzií tu.

  • Kniha, ktorá ma rozplakala, rozosmiala, úplne emocionálne vyšťavila

Na vine sú hviezdy od Johna Greena. Poviem Vám, že som na ňu čakala ako na spasenie. Keď už bola k dostaniu v kníhkupectvách, bola som medzi prvými, ktorá ju mala v rukách. Po všetkých recenziách čo som čítala som sa pripravila, že ma kniha vyšťaví a kúpila som si cestou domov aj poriadny balík vreckoviek. Príprava nadovšetko... Aj keď som bola pripravená na emocionálny príbeh, aj tak ma prekvapila. John Green sa zaradil v poradovníku na vyššie priečky mojich obľúbených spisovateľov a verte nebolo to len touto knihou. Hneď po nej som totiž dala knihu Kam zmizla Aljaška a definitívne môžem povedať, že je to PÁN SPISOVATEĽ. Viac v mojej recenzií tu

  • Séria, ktorú by som vybozkávala, s ktorou by som spala v jednej posteli a čítala ju stále dookola



Hneď v januári tohto roka som začala so sériou, ktorá ma na jednej strane odrádzala ( nemôže byť proste jedna séria, ktorú miluje toľko ľudí - to je nemožné ) a na druhej strane strašne priťahovala ( Rusko, vojna, láska ). Odhodlala som sa a prečítala si v češtine prvú časť Medený jazdec. Už v štvrťke knihy som bola presvedčená, že je táto kniha taká dokonalá a preto som neváhala kúpiť si celú sériu v nemeckom jazyku, nakoľko ako viete tretia časť vyšla v Česku len niekedy teraz + v slovenčine môžeme asi len snívať. Aj keď Česi majú naozaj nádherné obálky a myslím, že si túto sériu zaobstarám ešte raz :D. Tento príbeh je taký nádherný a naozaj je totálne mizivé percento obyvateľstva, ktorému sa to nepáči. Toto je presne ten typ príbehu, do ktorého sa bezhranične zamilujete. Tatiana a Alexander a ich príbeh je nádherný, nádherný a aj po x-tom prečítaní, stále vo mne bude vyvolávať rovnaké pocity ako po prvý raz.

  • Úplne najlepšie zakončenie série


Jedna trilógia, ktorá vlastne ani trilógia nemala byť a urobí v blogerskom svete rozruch. Je ich viac, no medzi prvými by ste určite počuli práve Naprieč vesmírom od Beth Revis. Na Slovensku bolo dosť nespokojných čitateľov, ktorý márne doteraz čakajú na druhý diel. Ikar nemal predajnosť a prvá časť tejto trilógie je bohužiaľ u nás aj tou poslednou a stále si drží miesto vo výpredajových knihách. No našťastie máme susedov, ktorí túto sériu úspešne dovydávali. A tak som sa dostala aj ja k poslednému dielu, práve v českom jazyku a k osudu lode Pamodaj Synovi a Amy. Všetko sa skončilo aj som bola naozaj šokovaná, pretože ten koniec nebol podľa mňa úplným koncom....viac však v mojej recenzií tu



  • Hrdina hrdinov roku si stále drží miesto č.1 aj tento rok


Na poprednej priečke opäť ostáva Cale - Ľavá ruka Boha. Cale sa totiž okrem toho, že vyrástol vôbec od začiatku nezmenil. Žiadne napravenie, žiadne spolucítenie...proste stále ten istý Thomas Cale, ktorý je plný nenávisti, zabíjanie, dokonalé plány a hlavne Paulovi Hoffmanonovi sa podaril u mňa jeden kúsok. Nebavia ma príbehy s bojmi a brutálne opisy. On však dokázal to, aby sa mi to v tejto knihe páčilo. To že autor čerpal z histórie. A Cale? Paul Hoffman napísal, že práve táto postava vznikla v podstate z neho a čo práve on ako mladý v živote prežíval.


  • Totálna schíza alebo dokonalá kniha?


Kto je Mara Dyerová je druhá časť paranormálnej trilógie. Prvá časť bola naozaj  ale naozaj dobrá, avšak druhá časť bola vynikajúca- úžasná.... Do konca knihy nebudete vedieť čo, kde, kto, prečo, začo a načo? Nebudete vedieť či je Mara naozaj psychopat, asociál alebo je všetko pravda a .... Chystám na túto knihu recenziu už čoskoro... Už teraz však viem, že to budú len a len klady. Milujem knihy, pri ktorých neviem pomaly ani kto som a všetko sa totálne zamotáva. Michelle Hodkin to spravila a vymotala to úplne nepredvídateľne.


  • Ku koncu ma aj tak odrovná iba Formanová 


No a blíži sa koniec roku a ja do rúk beriem knihu od autorky, od ktorej som už čítala Ak zostanem a druhú v nemčine nazvanú LOVESONG. Správne jedná sa o postavách Adama a Mie. Bola som zvedavá čo ponúkne touto knihou a popravde mala som trošku malú dušičku a bála som sa, že príbeh Ak zostanem už nič nemôže prekonať. Príbeh som si však zamilovala a tak isto Willema a Allyson.

pondelok, 23. decembra 2013

Súťaž - Cestujeme časom :)



Tak čo? Tešíte sa na Ježiška? Poupratované? Navarené a napečené? Áno? Tak v tom prípade už prišiel čas na to, aby som po dlhééééééééééééééééj dobe opäť usporiadala súťaž. Berte to ako Vianočno-Novoročnú súťaž!
 Posledný rok to bolo na Knihománií čoraz pomalšie. Články nepribúdajú, recenzie sú naozaj občas a ako tak sa snažím ešte aktualizovať FB stránku. Dokonca som tohto roka nestihla prečítať ani toľko kníh, ktoré som si predsavzala. Poviem vám, že ten rok 2013 bol pre mňa v osobnom živote až príliš rýchly a ani som si nestihla odfúknuť a už je skoro koniec roka. A hneď hlásim, že ako prvé predsavzatie si dávam, že budem znova makať na tom mojom mŕtvom blogu, ako istý človek raz napísal ( chvalabohu nedám sa odradiť ), ale to je už zasa iný príbeh.

A teraz už k hlavnému bodu, prečo ste sem všetci prišli a takto sme sa tu zišli. Súťažiť budeme o dve knihy a to tieto :


Pravidlá súťaže budú trošku iné, ako v predchádzajúcich súťažiach. Obe knihy vyhrá ten súťažiaci, ktorý vyplní formulár. Avšak pozor! Tentokrát nebudem žrebovať. Budem totiž čítať všetky vaše odpovede na otázky a chcem, aby neboli jednoslovné, ale aby ste popustili uzdu fantázií. Vo formulári sú len dve otázky. Nechcem aby boli odpovede hotové romány, ale skúste vymyslieť hlavne pri druhej otázke niečo originálne, nad čím sa zamyslím, nejakú peknú spomienku, vtipnú historku na zabavenie, nejaký citový zaberák.... skrátka hocičo a myslite na to, že výhercovu odpoveď nakoniec publikujem  vo výhernom príspevku. Dúfam, že sa Vám bude súťaž páčiť a ja sa už teším na skvelé odpovede. A samozrejme môžu sa zapojiť Slováci a aj Česi a to do 1.1.2014. Knihu do súťaže venovalo vydavateľstvo Fragment a tú druhú som kúpila len pre vás, v tom najlepšom kníhkupectve v Banskej Bystrici :).

A hor sa do toho !


Súťažný formulár

sobota, 14. decembra 2013

Vianočný Knižný Tag

Dostala som veľmi milé pozvanie zapojiť sa do Vianočného tagu blogerkou Zet. Viete, že sa takýchto vecí veľmi nezúčastňujem ale keďže sú čoskoro Vianoce.... čo by nie?



1. Ktorú knižku si spojíš s Vianocami/zimou?
No Vianoce sa mi spájajú vôňou škorice, teplého čaju, koláčiky, deka, svetlá stromčeka, za oknom sneh a v ruke nejaká poriadne hrubánska kniha. Takže napriek tomu, že by som mala hľadať niečo so zimnou tématikou, by som brala pod deku bichľu Meno vetra, Medeného jazdca alebo hm hm hm.... Atlas mraku.

2. Čo zvyčajne podaruješ príbuzným?
Zvyčajne ja? No samozrejme že knihy. Deťom pribudne pod stromčekom Ako si vycvičiť draka ( vedeli ste že to vydáva Slovart?), Lietadlá, Malý princ ( z ktorého si veruže prečítam aj ja ) a Šmolkovia. Zbožňujem to, že straší syn už začal čítať a môžem mu kupovať knihy :D. Dúfam, že z neho spravím rovnakého knihofila ako som ja. Ale nikomu to nepovedzte :D

3. Akú knižku si želáš pod stromček?
Priala som si Iba jeden deň od Gayle Formanovej, pretože milujem jej predchádzajúce knihy a tak som si ju kúpila. Prisahám, že som ju neotvorila a čaká na zabalenie. Inak by som ešte veľmi chcela pokračovanie Pod vražednou oblohou. No uvidíme či sa Ježiško nado mnou zmiluje :D.

4. Máte v rodine nejaké zaujímavé tradície?
Tradície také, skôr bežné. Namáčame si oblátku do medu, ale manželovi rodičia si robia z medu krížiky na čelách a na konci večere si ich navzájom zliznú :D.

5. Ako vyzerá tvoj štedrodenný program?
Varím, varím, varím a podmaz idú rozprávky. Klasika večera, potom zvonček pri stromčeku a rozbaľujeme darčeky.

6. Akú špecialitu si si pripravila na terajšie Vianoce?
Už od minulého týždňa všetkým oznamujem, že bude čoskoro súťaž, takže ju už pripravujem a čo chvíľa spúšťam.

7. Máš rád/a zimu, alebo preferuješ teplejšie obdobia?
Ja mám rada zimu vtedy, keď je veľa snehu a brodím sa v snehuliach do obchodu. Cencúle romanticky visia z každej strechy a viem, že keď sa vrátim domov šupnem sa do teplých papučiek, vypijem horúci čajík a sledujem tú romantiku spoza okna. No aj teplejšie obdobia majú svoj šmrnc. Skrátka mám rada všetko okrem blata a príliš dlhého upršaného počasia.

8. Chystáš sa na Vianoce čítať nejakú špeciálne predpripravenú knihu?
No znova by som si chcela prečítať Medeného jazdca, aj keď viem že nebudem schopná popri tom nič robiť, teda okrem revania a míňania vreckoviek.

nedeľa, 8. decembra 2013

RECENZIA : Chamtivosť J.R Ward


  • originálny názov : Covet (Fallen Angels #1)
  • počet strán : 432
  • vydané na SK : 2013 IKAR
  • kúpiť

anotácia : „Jim Heron, ty sa postaráš o spásu sveta.“ Osamelý štyridsiatnik Jim Heron nevie nič o vykúpení ani v také niečo neverí – jeho profesiou sa stala pomsta a hriech považuje za relatívny pojem. Všetko sa zmení, keď sa z neho stane padlý anjel a jeho úlohou je spasiť duše siedmich ľudí, ktorí podľahli niektorému zo siedmich smrteľných hriechov. Odmietnutie poslania neprichádza do úvahy.
Vin diPietro celkom prepadol obchodovaniu a hromadeniu majetku. Až v kritickej chvíli zasiahne osud a do cesty mu privedie neústupčivého samozvaného záchrancu Jima Herona a príťažlivú ženu. Pod ich vplyvom Vin postupne spochybňuje svoje pôvodné zásady aj životný cieľ. Keď si naňho začne robiť nárok zákerná temná sila, Vin sa rozhodne spolupracovať s padlým anjelom. Nielen preto, aby si získal lásku, ale predovšetkým aby očistil vlastnú dušu.

Moje pocity :

J.R.Wardová je pomerne známa spisovateľka, ktorú mnohí poznajú práve inou sériou, ale za to známejšou, v českom preklade Bratrstvo černej dýky. Ja som sa ňou dala dosť rýchlo navnadiť a prečítala som si hneď niekoľko dielov za sebou. Čím sú jej knihy iné? Určite sú pre dospelých a nájdete tam mnoho mnoho a ešte viac erotiky. Jej knihy sú vyslovene tie typy, pri ktorých túžobne očakávate ďalšie diely a pritom sú to tie knihy, ktoré sa hanbíte čítať na verejnosti, pretože sa počas čítania budete na 100% červenať na miestach, o ktorých ste si mysleli, že sa tam červenať ani nedá :D.

A teraz o tom, že to nie je len o erotike.

Wardová je ten typ spisovateľa, ktorá príde a napíše neokukaný príbeh. Tento má byť o anjeloch, ale... je to niečo úplne iné a nemôžete čakať nejaké anjeliky, ktoré budú lietať okolo a zahľadia sa do krásneho dievčaťa. Máme tu nebo a peklo a odveký boj. Medzi to príde Jim Heron, ktorý sa stal vďaka svojej povahe, ktorá má v sebe aj dobro aj zlo /50 na 50/ a ich boj má za úlohu v podstate rozhodnúť. Má spasiť 7 duší, pretože je ako inak 7 smrteľných hriechov a áno tou prvou je chamtivosť. A tak začína príbeh premeny jedného bohatého sexi chlapa menom Vin, ktorý si postupne svoj hriech začína pomocou Jima uvedomovať a samozrejme do toho všetkého vhupne aj milovaná žena, ktorá už celkom zmení Vinove pocity, zmýšľania atď., atď, atď....

Kniha začína dosť pomaličky, pretože autorka musela vysvetliť kopec informácií, ktoré v knihe potrebovala nielen prepojiť, ale aj otvoriť pre budúce diely. Zoznamujeme sa s postavami, s celým poslaním Jima Herona a prostredím, v ktorom sa bude ďalej dej odohrávať. Až neskôr sa začal otvárať väčší kus akcie a povedala by som, ku koncu akčnosti. Čo sa týka môjho názoru? Prečítala som a viem, že kniha je a viem, že Wardová vie písať aj niečo iné, ale nemám veľmi potrebu čítať ďalšie diely.  Nepáčilo sa mi to až tak, ako predchádzajúca séria a postavy vo mne nezanechali také dojmy, aby som dychtila za ďalším dielom. Jednoducho mám pocit, akoby tie postavy neboli dostatočne hlboké. Nesadol mi ani príbeh a dosť som sa do čítania nútila. Príbeh je rozprávaný viacerými postavami a je pravda, že autorka sa snažila o to, aby sme im všetkým videli do hlavy. Bolo to dosť o myšlienkach a o tom, kto ako vidí do problému. Wardová dokáže postavu potopiť, no veľmi pekne ju dokáže aj obohatiť a preto to bolo ako na horskej dráhe. Jednu vec musím vyzdvihnúť. Páči sa mi, ako dokáže dať postavám do vienka odpúšťanie, pritom v reálnom živote by to nebolo až také jednoduché. Ona to dokáže v deji tak pekne popísať a vysvetliť, že tomu aj napriek tej nereálnosti uveríte a súcitite.

Niekde som čítala, že erotiky do knihy dala celkom dosť, no po predchádzajúcej sérií som na pochybách, pretože tam toho bolo teda natrieskaného viac. Tu sa teda celkom krotila. Jej písanie bolo z môjho pohľadu u tejto autorky vždy perfektné a vždy vedela ako pritiahnuť čitateľa aby knihu neodložil. Bohužiaľ pri mne to v tomto príbehu nefungovalo. To bude asi nejaká podivná chémia. Každopádne tí čo ste už od autorky niečo čítali, odporúčam na Chamtivosť pozrieť a tí čo ste od nej ešte nič nečítali, pôjdete vabank. Toto je proste literatúra, ktorá nesadne hocikomu. Buď ju odhodíte do najbližšieho kúta ako vyhodené peniaze, alebo ju dáte do zbožňovanej poličky. Chamtivosť = BUĎ / ALEBO.

Knihe dávam dva mesiačiky 

Vydavetľstvu Ikar ďakujem za recenzný výtlačok a gratulujem k výberu obálky. Tá sa teda ohromne podarila ak beriem do úvahy to, že originál vyzerá asi takto :  

nedeľa, 17. novembra 2013

RECENZIA: Pravda o večnosti Sarah Dessenová


  • originálny názov : The Truth About Forever
  • počet strán : 372
  • vydané na SK : 2013 CooBoo
  • kúpiť
anotácia :Macy mala pred sebou celé leto, no takmer všetok čas mala stráviť bez svojho priateľa Jamesona nudnou prácou v knižnici a učením sa na skúšky. Ale niekedy sa udejú aj neočakávané veci – ako napríklad stretnutie s Wesom a jeho zábavou partiou priateľov. Alebo projekt jej sestry na renováciu zanedbaného plážového domu, ktorý v nej a v jej matke prebúdza hlboko pochované spomienky na bolestnú stratu Macinho otca. No občas sa to všetko dokáže aj poriadne zamotať. Keď Macy stretne niekoho ako je Wes – chalana s minulosťou a udivujúcim umeleckým talentom – jej život už nie je ako predtým. A tak začína uvažovať o tom, či je naozaj lepšie ostať uzavretá, tak ako si až doposiaľ myslela, alebo sa odhodlať vyjsť zo svojej ulity...

Moje pocity :

Pravda o večnosti je úplne prvá kniha od autorky Sarah Dessen, do ktorej som sa pustila. Pritom táto kniha vôbec nie je od autorky jedinou. Len v Čechách a na Slovensku boli preložené spolu tri tituly.
Kniha Pravda o večnosti bola naozaj peknou, jemnou a citlivou knihou. Všetky situácie v knihe sa točia okolo ťažkého dospievania hlavnej hrdinky Macy. Ono spočiatku sa zdá, že Macy okrem straty otca nemá žiadne iné trápenia, no opak je pravdou. Macy je uväznená v dokonalom svete, kde nie je miesto pre chyby. Všetko presne nadiktované, od vzťahu, ku škole či práci. Sama si je strojcom dokonalosti, pracuje na sebe a snaží sa byť dokonalá ako jej priateľ. Svoj presne nadiktovaný svet si uvedomuje v momente, keď odchádza jej priateľ do tábora. Macy sa zrazu cíti úplne sama, zrazu si uvedomuje, že všetky city čo má, len dusí v sebe a sú na druhom mieste oproti všetkému ostatnému. Neočakávane ju však v živote stretá nové kamarátstvo a Wes, ktorý je úplným opakom toho, čo si sama pre seba určila, ako pevný cieľ.

City vychádzajú na povrch a je len na Macy pre čo a koho sa nakoniec rozhodne.

"Niektorí ľudia," povedala a ja som si nebola istá, či ma
počula, "môžu ísť ďalej, vieš, trúchliť a plakať a zmieriť sa
s tým. Alebo to tak aspoň vyzerá. Ale pre mňa... Neviem. Ne-
chcem to sfúknuť, zabudnúť. Nebolo to niečo, čo sa pokazilo.
Je to jednoducho... niečo, čo sa stalo. A ako s tou jamou, kaž-
dý deň hľadám spôsob, ako sa s tým vyrovnať. Rešpektujem
to a nezabúdam a pokračujem ďalej v tom istom čase. Rozu-
mieš?"

Macy je veľmi krehká hlavná hrdinka a veľmi sa mi na nej páčilo, ako postupne v knihe dospievala a hľadala svoje vlastné ja. Naproti tomu Wes pôsobil zo začiatku ako veľký rebel a pritom bol naozaj veľmi talentovaný a svojím životom tak trochu zlomený, inteligentný chlapec. Obaja si akoby k sebe hľadali cestu čistým a úprimným rozprávaním. Bolo to také jednoduché a pritom také komplikované.... Autorka nastavila tento vzťah veľmi jemnúčko a podávala ho presvedčivo. A nielen tento vzťah. Pomaly sa rozvíjali kamarátstva a každá vedľajšia postava mala danú svojráznu povahu. Tým pádom bola každá jedna dobre rozpoznateľná a nemýlili sa mi v deji.

"Počúvaj," pokračovala Kristy,"pravda je, že nič nie je zaručené. Vieš to lepšie než ktokoľvek iný." Prenikavo sa mi zahľadela do očí, aby sa uistila, že som porozumela, čo tým myslí. Pochopila som. "Tak sa neboj! Ži!"

Táto kniha je stavaná pre dievčatá v teanegerskom veku. Je presne taká romantická,ako vám evokuje táto jemná obálka. Zanechá vo vás množstvo pocitov a hlavne veľa rozhodnutí v tejto knihe, vás doslova tlačí nad uvažovaním a rozoberaním rôznych momentov, aj vo vašom živote. Dessen presne vedela čo robí a stačilo aby mala malú zápletku a aj tak napísala príbeh, ktorý sa dotkne nejedného srdca. Naozaj kvitujem nielen príbeh, ale aj písanie, ktoré bolo veľmi jednoduché a čítalo sa veľmi ľahko. Preklad bol ako už v poslednom čase kvitujem často, veľmi dobrý, no CooBoo sa znova nevyvarovalo množstvu preklepov a vynechaných slov. Ak máte radi jemnú romantiku s kúskom drobných životných rád, zistení a myšlienok,  je to kniha určite aj pre vás.


Za recenzný výtlačok ďakujem ALBATROSMEDIA.


sobota, 9. novembra 2013

RECENZIA : Čo sa stalo Mare Dyerovej Michelle Hodkin


  • originálny názov : The Unbecoming of Mara Dyer (Mara Dyer, #1) 
  • počet strán : 392
  • vydané na SK : 2013 SLOVART
  • kúpiť
anotácia : Mara Dyerová neverí, že by jej život mohol byť ešte viac zamotaný. Nielenže si vôbec nepamätá, ako sa dostala do nemocnice, kde sa práve prebrala, ale nevie nič ani o nehode, pri ktorej zomreli jej najlepší priatelia a frajer. Mare sa však takmer nič nestalo. Lekári sa domnievajú, že nový začiatok v novom meste pre ňu bude tým najlepším riešením, a spomienky tak môžu pomaly vyplávať na povrch. Marin nový život sa však stále viac komplikuje.
Tváre mŕtvych priateľov má pred očami denno-denne. A potom... zrazu...vidí aj smrť ľudí naokolo iba chvíľu pred tým, než sa to stane. Je jej jasné, že sa asi zbláznila. A keď si je už istá, že to ani nemôže byť horšie, Noah Shaw, najkrajší chlapec, akého kedy videla, ju odmieta nechať na pokoji... Čo má vlastne za lubom?

Moje pocity :

"Moje meno nie je Mara Dyerová, ale právnik mi povedal, že nejaké meno musím mať." Tak začína táto veľmi zaujímavá kniha a od toho momentu sa po 1) nebudete vedieť od knihy odlepiť a po 2) zahĺbite sa do veľmi zvláštneho príbehu, z ktorého budete mať pocit, že je až príliš záhadný.

Na knihu o Mare som sa veľmi tešila, nakoľko som čítala samé ospevované recenzie. Všetci ju hodnotili až príliš dobre, aby som si ju nechala ujsť. Mara je dievča, ktorá ako jediná prežila nehodu a kým ako v každej tuctovej knihe sa aj s rodinou odsťahuje ( kvôli nielen jej psychickému problému z tohto incidentu ) a vy čakáte, že dej bude tým pádom celý plný klišé, ešte sa len budete čudovať. Nové miesto v tejto knihe znamená novú záhadu. Nová záhada v tejto knihe znamená, nové informácie o Mare. Nové informácie o Mare znamenajú, buď je všetko psycho, alebo to bude nadprirodzenosť. Garantujem, že do konca knihy budete špekulovať a budete nervózni ako to celé vlastne je. Michelle Hodkin je výborná spisovateľka. Používa v texte bežné frázy mladých, nešpekuluje s postavami, dáva im v bežných situáciách prirodzené reakcie a výborne opisuje. A ešte v niečom je dobrá. FAMÓZNA ! Vie do príbehu vniesť záhadnosť. Vie spraviť pomaly detektívnu zápletku s totálnym psychom a nakoniec to celé obráti, na úplne iný žáner. WAU s milión výkričníkmi (1 000 000 x !).
Postava Mary bola prepracovaná do špiku kosti. V príbehu boli presne vykreslené jej pocity a či som chcela alebo nie, cítila som sa tak isto pri čítaní jej záhadného príbehu. Otvárali sa situácie a kým sa objasňovala zápletka stále som si myslela, že je to naozaj celé zrelé na psychiatriu. Mara v tom nemohla ostať sama a autorka vymyslela ešte jednu postavu a to Noaha. Veľmi príťažlivý chlapec, ktorého obletuje každá sukňa, ktorá okolo neho prejde a predsa má oči len pre Maru. Páčil sa mi vzťah "obletujem Maru aj keď sa robí, že ma nenávidí a nechce". Bolo to vtipné, romantické a aj dojímavé. Ten vzťah - nevzťah nemal ani jedinú chybičku krásy. Kým v iných knihách sú vedľajšie postavy v knihe len tak mimochodom, tu mala každá nejaké to slovo do príbehu. Aj keď bola úplne maličká a objavila sa spolu možno na dvoch stranách knihy. Otvorený koniec..... - môj ty bože !!! Hodkin - ty si jedna beťárka beťárska, pretože vieš ako navnadiť na ďalšiu knihu a tak isto vieš, ako sa asi cíti polovica ľudstva, ktorá ten koniec prečítala. Mám chuť ti to napísať v angličtine do správy... a poďakovať sa ti za to. Bez toho konca by som totiž nepísala do kalendára, dátum vydania druhej časti na Slovensku.
Plusom knihy je preklad, ktorý ma na svedomí Soňa Greer. Ako som spomínala vyššie, že Hodkin píše bežné frázy mladých, tak to je ten moment v ktorom to prekladateľ vie poriadne zbabrať, alebo sa s tým vie výborne prehrať a preložiť anglické frázy do bežnej slovenskej hovorovej rečí, pričom to nepôsobí rušivo, naopak veľmi prirodzene. Jediné čo vytýkam je obálka. Je síce krásna, ale mnoho blogerov sa sťažuje na capky, ktoré na základe materiálu na nej po chytaní ostávajú. Mne to paradoxne nevadilo. Mne vadilo, že sa to podobá ( veľmi podobá ) na veľmi jemný zamat a ja ten materiál naozaj nemám rada. Mám pocit akoby som mala niečo za nechtami, keď sa toho dotknem. Takže teraz bez srandy, požívala som pri čítaní rukavičky. Nie nebola to metafora :).


Za recenzný výtlačok ďakujem vydavateľstvu Slovart.

piatok, 1. novembra 2013

RECENZIA : Den co den David Levithan


  • originálny názov : Every Day
  • počet strán : 344
  • vydané v CZ : CooBoo 2013
  • kúpiť

anotácia : Každý den se probudíte v jiném těle, každý den žijete život někoho jiného. A tak platí jedna jediná zásada – vyhněte se tomu, aby si někdo všiml, že na jeden den přebýváte v těle někoho jiného a nepleťte se do jeho života. Vše je v pořádku, až do rána, kdy se probudíte v těle Justina a zamilujete se do jeho přítelkyně Rhiannon. Od toho okamžiku všechna pravidla, podle nichž jste až do teď žili, přestávají platit. Konečně se objevil někdo, s kým chcete být den co den. Úspěšný román bestsellerového autora Davida Levithana.

Moje pocity :

Kniha Den co den je presne ten typ knihy, ktorý vás zaujme v prvom dojme nádhernou obálkou a výborne spísanou anotáciou. Bola to trefa do čierneho, lebo presne to kniha k dobrej predajnosti potrebuje. Tým pádom, ale stúpajú od knihy aj poriadne očakávania. 

Kniha má naozaj veľmi zaujímavý námet. Zobudiť sa každý deň v inom tele, nezáleží na pohlaví, na farbe pleti, na kráse, na váhe. Jediné v čom si hrdina je istý, že bude v približne rovnakom veku. V zásade by to nemal byť problém, ak to už robíte 16 rokov a viete, že do života iných nesmiete nejak veľmi zasahovať. No čo sa stane, ak aj vy chcete žiť plnohodnotne a nie na úkor ostatných? Čo spravíte aby ste sa dostali k tomu, po čom alebo kom naviac túžite?
Kapitoly sú v tejto knihe riešené počtom dní, ktorými sa každé ráno A zobúdza vždy v inom tele. Aby som vás neuviedla do pomykova hlavného hrdinu/ku nazývame A, pretože jej/jeho indentita je stále v niekom inom - odmalička. Páčilo sa mi, že  to mal autor poriadne premyslené a tieto jeho vliezania do tiel poriadne objasnil, čím nevznikali žiadne diery v deji. Hneď zo začiatku nám prestiera hranice tohto putovania z tela do tela a popri tom vysvetľuje ako to, že sa nezobudí raz v tele Číňanky niekde v Hong Kongu a na druhý deň v chlapskom tele niekde pri Eiffelovej veži. Bola som až veľmi prekvapená, že hlavná zápletka vznikla v podstate v prvej kapitole, v prvom dni, pretože som nemala tušenia, čo autor teda chce písať ďalších 344 strán. On tých 344 strán zúžitkoval z polovice opisovaním postáv, v ktorých sa A nachádzal. Opisoval každé jedno telo, či tučné, či chudé. Otvoril tému drog, sebapoškodzovania, homosexuality či náboženstva.
Pri každej danej osobe otvoril uzdu písaciemu talentu a opísal všetko vierohodne, ako sa dané telo v akej situácií cíti. Z jedného pohľadu to bolo OK, ale to by nemohla potom upadať hlavná zápletka, ktorú tam hneď na začiatku vyrobil. Rhiannon, na ktorej vlastne celá zápletka stála, sa správala presne tak, ako by ste to od dievčaťa, ktorému poviete, že ju milujete, ale prídete každý deň v inom tele, čakali. Nič by mi nevadilo, naozaj nič. Všetko by bolo úplne dokonalé, keby autor knihu skrátil. Dával do toho vedľajšieho deja príliš veľa a zanikalo v tom momente to, čo malo naopak vychádzať na povrch. Miestami ma vyrušovalo, že autor viac opisoval ako písal dialógy. A tak som dlho, dĺho, predlho čakala ako sa to vlastne rozuzlí. Čakanie však evidentne malo spôsobiť údiv. Vzhľadom na to, v akom pokojnom duchu sa to zakončovalo, som vlastne čakala nejakú scénu s hyterickým plačom, alebo poriadnou hádkou dvoch "milencov", zvažovala som dokonca nebodaj smrť. K čomu by to však viedlo? Čo by sme si potom z príbehu mali zobrať? Autor ale vytrel všetkým čitateľom týmto koncom kocúra. On to napísal tak, aby sme si každý zobrali z toho príbehu ponaučenie, alebo sa prinajmenšom na tom zamysleli.
Vzhľadom ku koncu som si uvedomila aj to naťahovanie príbehu. Bude pokračovanie a keďže autor v prvej knihe objasnil všetko do detailu, čakám veľmi ale veľmi dobré čteníčko. 


Za recenzný výtlačok veľmi pekne ďakujem Albatros Media.


sobota, 19. októbra 2013

RECENZIA: Ideály Aprilynne Pike


  • originálny názov : Destined (Wings #4)
  • počet strán : 320
  • vydané na SK : 2013 Fortuna Lbri
  • kúpiť

anotácia : Totožnosť Yuki je už známa, no Klea a jej zámery sú stále zahalené rúškom tajomstva. Odhalenie súvislostí medzi prítomnosťou zimnej víly v Laurelinej škole, zvýšeným počtom trolov v okolí avalonskej brány a ich odolnosťou proti vílím elixírom však naznačuje, že Avalon stojí zoči-voči mimoriadnemu nebezpečenstvu. Laurel a Tamani sú pripravení brániť svoju domovinu, no našťastie v tom nie sú sami. Lojálnosť a odvaha ich ľudských kamarátov prináša Avalončanom nečakanú výhodu.
Podarí sa Laurel a jej kamarátom ochrániť víliu ríšu? Ktorý z dvoch chlapcov si napokon definitívne získa jej priazeň? Záverečný diel série prináša napínavé rozuzlenie celého príbehu.

Moje pocity :

V poradí štvrtá vília kniha od autorky Aprilynne Pike je závarečná časť rozprávkového príbehu, ktorý nám autorka prestrela pod nos. Táto časť definitívne rozhodla, či autorka mala alebo nemala tú drzosť sklamať niekoľko fanúšikov. Akože sa to Laurel rozhodne? Bude to David alebo Tamani?

Na celej tejto sérií bolo zaujímavé to, že ju autorka pojala veľmi jemne a romaticky. Ak tam boli niekde napínavejšie scény, bol to vyslovene len bonbónik príbehu. Táto časť bola z môjho hľadiska najlepšia a to práve kvôli rozuzleniu a následnému epilógu. Ešte som sa v knihe nestretla s poznámkou autora, ktorá nabáda čitateľa k tomu, či byť šťastný a spokojný s ukončením príbehu ako takého a nečítať ďalej, alebo či čitateľ uprednostní to, že sa v epilógu možno sklame a tým pádom sklame v celom príbehu. Popravde som čakala, keď už autorka pojala tento príbeh rozprávkovo, že ho teda aj tak ukončí. Ona však mladým  prestrela skôr realistický koniec absolútne nezhodný s " A žili šťastne až kým nepomreli." Ani neviem či to mám kvitovať, alebo sa mám rozčúliť. Na jednej strane je to fajn, pretože otvorí mladým oči a nie každý dostane to svoje, no na tej strane druhej je to o tom, že keď už píšem rozprávku prečo ju neukončiť rozprávkovo? Takže koniec je pre každého každopádne prekvapením.

Páčilo sa mi, že autorka pojala knihu v rýchlejšom časovom rozmedzí. Kniha mala tým pádom rýchlejší spád a neuveríte, ale na romantiku nebolo až tak veľa času, čim príbeh nebol zbytočne presladený. Ďalším plusom knihy bolo, že sa hlavná hrdinka v priebehu ďalšej a ďalšej časti osobnostne vyvíjala a kým v prvej časti bola totálny rojko, v tej poslednej ukázala aká vie byť tvrdohlavá a priebojná. Čím sme sa dostávali v knihách ďalej tým sa otvárali aj ostatné postavy a taktiež sa do popredia dostali aj tie záporné, tak dôležité v tomto príbehu. Ako to s Laurel a jej rozhodnutiami nakoniec bude vám neprezradím. Určite však nabádam k prečítaniu poslednej časti a vedzte, že autorka to urobila tak, aby všetci fanúšikovia či Tamaniho, či Davida boli s konca príbehu minimálne trošku šokovaní. 

Za recenzný výtlačok ďakujem vydavateľstvu Fortuna Libri.




nedeľa, 6. októbra 2013

RECENZIA : Mesto skla Cassandra Clare


  • originálny názov : City of Glass (The Mortal Instruments #3)
  • počet strán : 488
  • vydané v SK : 2013 Slovart
  • kúpiť

Anotácia : Tretie pokračovanie úspešnej ságy Nástroje smrteľníkov. Jocelynin život je naďalej v ohrození. Clary ju chce zachrániť, a tak musí navštíviť Mesto skla, domov všetkých Tieňolovcov, aj napriek tomu, že vstupom do mesta porušuje všetky zákony. Až na mieste sa dozvedá, že Jace ju tam vôbec nechce a jej najlepší kamarát Simon skončil vo väzení. Tieňolovci totiž nedôverujú upírovi, ktorému neškodia slnečné lúče.

Valentine zoskupuje svoju armádu démonov, s ktorou chce zničiť všetkých Tieňolovcov. V zmätku prichádzajúcej vojny sa musia Tieňolovci rozhodnúť, či budú bojovať po boku s upírmi, vlkolakmi a ostatnými Dolnosveťanmi, alebo proti nim. Jace si postupne uvedomuje, čo všetko je ochotný riskovať pre Clary, ktorá musí sústrediť svoju nové schopnosti, aby ochránila Mesto skla - ale za akú cenu?

Láska je jedným zo smrteľných hriechov a tiene minulosti sa načahujú za Clary a Jaceom, ktorí sa musia postaviť Valentinovi.

Moje pocity :

Mesto skla je v poradí tretia kniha zo série Nástroje smrteľníkov. Ak by som to mala zhrnúť jedným slovom, bola táto kniha FAMÓZNA. Všetko otvorené sa uzavrelo, všetko zapadlo presne na svoje miesto a moje nádeje boli vypočuté v každom smere. Keďže už všetci vieme, že táto kniha rozhodne nie je koncom, som trošku rozpoltená. Z jednej strany som rada, že sa Tieňolovci ešte vrátia a som zvedavá čo si autorka ešte vymyslela, no na druhej strane som sklamaná a bojím sa,  že v nasledujúcich častiach to pokazí a zanikne ten prvotný dojem z týchto troch kníh. Takže neostáva mi nič iné len Cassandre veriť, že ďalšie časti budú minimálne tak dobré, ako prvé tri :D.

V čom je tento diel iný ako predchádzajúce? Ocitáme sa totiž v Meste skla. Autorka nám vykresľuje úplne iný svet a popravde bála som sa, že to nebude jej šálok kávy. Zvládla to však bravúrne a všetky opisy mesta som si vedela dokonale predstaviť. Páčili sa mi zákony Tieňolovcov a ako ich pomaličky prestierala čitateľovi pod nos a samozrejme popri tom pomaličky otvárala zápletku. Pri Cassandre som si už zvykla, že zatiaľ čo sa upína na jednotlivé scény, miesi do deja po kúskoch jemne, nebadane skladačku, ktorá sa na konci zväčša uzavrie, alebo nám to dokončí v ďalšej knihe. Táto kniha bola naozaj pekne uzavretá. Všetko sa vyriešilo a všetky otázky od vzťahov, cez nekonečné boje s Valentinom sa vyriešili. Každá postava dostala podľa možností čo chcela.


Clare má výnimočnú schopnosť opisovať bojové situácie s takou vervou, že máte chuť bojovať s hlavnými hrdinami. V knihách rieši vzťahy akoby len tak mimochodom a pritom sú v knihe veľkým ťažiskom. Od začiatku som bola s Jaceom a Clary na vážkach ako to celé dopadne. Držala som im palce a nielen im. Každá postava mala v príbehu svoju príležitosť otvoriť sa . Clare napísala tieto charaktery tak dobre, že nemáte potrebu upnúť sa v deji len na jeden vzťah, no s napätím sledujete aj všetky ostatné. Toto sa mi na jej knihách páči. Netlačila knihy len do osudu jednej postavy. Vymyslela svet, ktorý hlcete so všetkým. 

Kvitujem vydavateľstvu Slovart obálky kníh a taktiež preklad, ktorý je naozaj výborný. Nepozastavila som sa ani nad jediným slovom. K zhrnutiu mi ostáva už len zhodnotiť, že tieto knihy sú jednoducho výborné a zaraďujú sa aj do mojej knižnice ako obľúbené a isto iste viem, že sa k nim ešte vrátim. A teraz si už odškrtávam v kalendári dni kedy vyjdú nasledujúce knihy :



Za recenzný výtlačok ďakujem vydavateľstvu SLOVART.


nedeľa, 29. septembra 2013

RECENZIA : Čierna labuť vzlieta Lee Carroll


  • originálny názov : Black Swan Rising (Black Swan Rising #1)
  • počet strán :  400
  • vydané v SK : 2013 Motto 
  • kúpiť
anotácia : Jedného pochmúrneho dňa sa Garet Jamesová, šperkárka z New Yorku, zatúla do čudesného starožitníctva a v tej chvíli sa jej život obráti naruby. Záhadný obchodník John Dee jej ponúkne veľmi štedrú sumu za otvorenie starej striebornej skrinky. Garet nemôže uveriť vlastným očiam, keď na skrinke zbadá symbol labute – identický so znakom na prsteni, ktorý dostala od svojej zosnulej mamy. Ale keď skrinku otvorí, začnú sa diať prapodivné veci... Garet sa pustí do pátrania a zistí, že sa ocitla v storočnom proroctve. Otvorením skrinky totiž vypustila zlé sily. Postupne sa dozvedá, kým vlastne je, a aj to, že ju mama pred týmto poznaním chcela za každú cenu ochrániť. Mocní démoni totiž sužovali a nakoniec zahubili mnoho žien z Garetinho rodu po celé generácie – vrátane jej milovanej mamy. Dokáže Garet využiť svoje schopnosti a porazí tak ničivé sily z podsvetia?

Moje pocity :

Lee Carroll je pseudonym, pod ktorým vystupujú Carol Goodman a  Lee Slonimsky - mimochodom manželia. Čierna labuť vzlieta sa zaraďuje do urban fantasy a preto som sa na ňu veľmi tešila. Hlavnou hrdinkou príbehu je 26-ročná Garet. Tá bohužiaľ nemá svoj život na ružiach ustlaný. Na krku kopec dlhov, z ktorých ju a jej otca už hádam nikto a nič nevyseká, žiadny milostný život, stále smútenie za nebohou matkou a potom ešte jedno veľké bum, ktoré sa uskutoční jedeného divného upršaného dňa. Tento deň však otvára Garet svet, o akom dosiaľ ani nesnívala.

Čierna labuť vzlieta je ten typ príbehu, kedy dej zo začiatku postupuje veľmi pomaly. Pri tomto príbehu to bolo plusom, pretože autori mali premyslené toho omnoho viac, ako sa môže spočiatku zdať. Ďalším plusom bol vek hlavnej hrdinky. Pri týchto typoch príbehu sa totiž málo krát dostanem práve k hlavnému hrdinovi v dospelej verzií. Príbeh sa začal rozvíjať a dostávala som sa k rýchlejšiemu otváraniu príbehu.
Otváralo sa čoraz viac a viac postáv a tu je práve kameň úrazu. Niežeby to bolo zlé, no začala som sa v nich strácať, mýlili sa mi a bolo ich jednoducho toľko, až sa prvotný dobrý dojem z príbehu za týmito postavami strácal. Pritom boli myšlienky naozaj výborné. 
Potenciál v tejto knihe pritom bol neuveriteľný. Garet a história jej rodu, úloha strážnej veže a všetko to učenie sa nadprirodzených síl... Bolo to naozaj zaujímavé, no ubíjali to všetky tie čarovné tvory, ktoré akoby nemali hĺbku. Neboli poriadne dotvorené a ako som spomínala vyššie, bolo ich na ten príbeh až moc.
Celkový dojem z hlavnej hrdinky bol tiež spočiatku fajn. Otvoril sa jej nový svet a bola úplným opakom hrdiniek z ostatných kníh. Od začiatku sa zbytočne nevrhala do nebezpečia a vnímala nové okolnosti svojho života s dosť veľkým strachom, čo bolo realistické. No ako v niektorých knihách narážam na nízky vek hrdinov v príbehu a ako mi nikdy nesedí a stále mám pocit, že by mali mať viac rokov, Garet mi evokovala paradoxne nižší vek. To nebolo správanie dospelej 26-ročnej ženskej, ale ustráchanej 18-tky, ktorá práve zistila, že prišla do veku kde o nej hovoria ako o dospelej, no k dospelosti ešte poriadne nepričuchla.

Spojenie príbehu so Shakespearových hrami? A v tom momente to bolo zasa len prekomponované. Áno boli momenty kedy stála kniha za to. Napríklad čítanie aury alebo rozpad molekúl a cestovanie vodou. No zasa priveľa informácií, mi privodil akurát úsmev nad totálnymi bizarnosťami v deji.
Nechýbal ani románik a tým pánom úžasným sa stal.... tram-ta-da-dá .... upír Will. Samozrejme niekoľko sto rokov starý a samozrejme taký nádherný, že by aj kvety mohli závidieť jeho krásu. Keby nebol obohatený niekoľkými schopnosťami a keby v závere príbehu nebol úplne nečakane zvrtnutý opačným smerom, povedala by som, že ich vzťah je totálne klišé všetkých príbehov. Našťastie to autori zvrátili. Koniec knihy teda je nečakaný a aspoň týmto počinom Lee Carroll u niekoľkých čiatateľov nabudili myšlienku kúpy druhého dielu. 
Ten vychádza už 7.októbra s názvom Krajina večného leta.


Za poskytnutie recenzného výtlačku ďakujem Albatros Media.





štvrtok, 19. septembra 2013

RECENZIA : Nástroje smrteľníkov #2 Mesto popola Cassandra Clare


  • Originálny názov: City of Ashes (The Mortal Instruments #2)
  • Počet strán: 400
  • Vydané na SK: Slovart 2013
  • Kúpiť
Anotácia: Clary si želá, aby sa jej život vrátil do normálnych koľají. Ale čo je normálne, keď je Tieňolovkyňou vraždiacou démonov, jej mama leží v kóme vyvolanej čarami a zrazu všade naokolo vidí Dolnosveťanov, ako sú vlkolaci, upíri či víly? Keby nechala tento svet za sebou, mohla by sa venovať svojmu skutočnému priateľovi Simonovi. Tieňolovci sa jej však nechcú vzdať - hlavne jej nádherne neznesiteľný brat Jace. Aby Clary zachránila svoju mamu, musí sa spojiť s nebezpečným Tieňolovcom Valentinom, ktorý je pravdepodobne šialený, určite nebezpečný a navyše je to jej otec. V New Yorku sa však dejú zvláštne veci. Niekto vraždí deti Dolnosveťanov. Je aj za týmto Valentine? A ak áno, o čo mu vlastne ide? Keď zmizne aj druhý z Nástrojov smrteľníkov - Meč - prichádza desivá Inkvizítorka, aby si posvietila na Jacea. Ako ho má Clary zachrániť?

Moje pocity:

Mesto kostí mnohí čitatelia zaraďujú medzi svoje obľúbené knihy. Patrím medzi nadšencov, aj keď by som mala vzhľadom na svoj vek hľadať inú literatúru. Táto séria je však tak návyková, že si v nej každý nájde to svoje a preto by som ju odporúčala všetkým vekovým kategóriám.


Tak ako skončilo Mesto kostí s maximálnym zvratom udalostí, tak pokračuje aj Mesto popola. Clary je zmätená z pocitov ku Jaceovi, ku ktorému rozhodne nemá prejavovať inú, než sesterskú lásku. Okrem toho rieši podivné správanie svojho najlepšieho kamoša, mama je stále v kóme a vo vzduchu cítiť, že sa čo chvíľa zjaví Valentine s " milým prekvapením ".
Táto časť bola jednoducho famózna. Z každej strany na mňa dýchal ďalší a ďalší zvrat a nové výborne vykreslené postavy. Cassandra Clare mala od začiatku tak dokonale premyslený príbeh a pomaličky ho servíruje čitateľovi, pričom ani nemáte tušenie, že maličká drobnosť z prvej knihy vám dá náväznosť v druhej. Príbeh stále otvárala, stále doplňovala nové a nové fakty a ani jeden jediný raz som sa nenudila. Scény sa striedali jedna od druhej a aj keď som bola práve v tej, kde to bolo čiastočne kľudné, nemohla som prestať čítať z toho dôvodu, že som vedela ako Clare vybafne na čitateľa zvrat vtedy, keď to nikto nečaká. A bolo to naozaj tak.
Ak mám hodnotiť predchádzajúci a tento diel, musím jednoznačne tento hodnotením vyzdvihnúť. Páčil sa mi oveľa viac. Bolo to proste dobre rozbehnuté, nemalo to žiadne diery, všetko zapadalo, nedalo sa nič predvídať a dokonca mi vôbec nevadil milostný trojuholník. To je už čo povedať :D.
Prvý diel mi prišiel taký chaotickejší, keďže Clare predstavila svet plný tieňolovcov, upírov, vlkodlakov, bosorákov a démonov. Keďže vysvetľovačky boli v prvej časti, táto mi plynula jedna báseň. Už som ostrieľaná v svete Tieňolovcov a Dolnosveťanov :D.
Clary bola akási akčnejšia. Vrhala sa bezhlavo do nebezpečných situácií, ostal jej výborný humor a hlavne riešila bratsko-sesterskú patáliu, pri ktorej budem mať minimálne do prečítania tretej časti ohryzené všetky prsty na rukách. Jace bol, je a bude asi jedným z najžiadanejších hrdinov kníh. Je dokonalý v každom smere a prekvapil ma Simon, ktorý dostal v tejto knihe oveľa viac miesta.
Clare má proste talent. Píše napínavo, keď si to žiada akciu, píše jemne kde si to žiada romantiku a opisuje tak, že máte pocit akoby ste sa v danej situácií ocitli priamo s hrdinami knihy. Povedala by som, že je to návykové čítanie. Samozrejme po prevrátení poslednej strany budete okamžite potrebovať tretiu časť. Takže ak plánujete kúpiť druhý diel, pripravte si peniaze navyše, pretože sa to nebude dať psychicky ustáť.
Ako to celé dopadne? Ja to už viem a zatiaľ nepoviem :P. Ale recenziu k tretej časti pripravujem.



Za recenzný výtlačok ďakujem vydavateľstvu Slovart.

nedeľa, 25. augusta 2013

RECENZIA : Angelopolis Danielle Trussoniová


  • originálny názov : Angelopolis (Angelology #2)
  • počet strán : 256
  • vydané na SK : IKAR 2013
  • kúpiť

anotácia : Bestseller Angelológia sa dočkal konečne pokračovania! Nápad na túto sériu sa zrodil ako vedľajší produkt. Danielle Trussoni chcela napísať príbeh, ktorého hlavnou postavou by bola mníška a tak istý čas strávila v ženskom kláštore. Keď z neho ale odchádzala, v hlave si niesla úplne inú zápletku - o anjeloch. A môžeme byť zato radi. Stvorila totiž sofistikovanú sériu s detailne spracovanou zápletkou a komplexnými postavami.
Pokračovanie rozpovie príbeh sužovanej Romanovovej rodiny, no so zvratom, ktorý nikto nečakal. Je Rasputin niečim viac, než za čo je považovaný? Z výšin krásy, dokonalosti a lásky nás Angelopolis znáša do hĺbok ľudskej duše späť na zem. Stretneme členov Evangelininej rodiny, ktorá objavuje nových spojencov i nepriateľov, o ktorých ani len netušila. Ani tento raz nechýba dychberúci koniec, ktorý pripravil pôdu na vyvrcholenie. Azda jediné, čo sa dá vytknúť je práve koncepcia Angelopolisu ako akéhosi medzičlánku, ktorý má spojiť prvú a tretiu časť. Trojka je tu ale čo nevidieť a tak si nerušene vychutnajte túto jedinečnú kombináciu trileru okoreneného mystikou, vierou a kontroverziami.

Moje pocity :

Angelopolis je kniha, na ktorú som sa skutočne tešila hneď po prečítaní prvého dielu Angelológia. Čakala som dlho predlho a keď mi Ikar poslal recenzný výtlačok, skoro som z kože vyskočila. No bohužiaľ po prečítaní knihy nebudem až tak chváliť. 
Angelológia bola zvláštna tým, že autorka aj napriek málo dialógom vytvorila výnimočný príbeh a čítal sa veľmi dobre. Bolo to ťažšie čítanie vzhľadom na príliš mnoho informácií, ktoré príbeh poskytoval, ale autorka ich ku koncu tak dokonale spojila, až sa z nej stala jedna z mojich obľúbených kníh. Angelopolis pokračoval v príbehu Evangeliny a Verlaina, no hneď zo začiatku ma štvalo, že Evangelinu samotnú do deja dala len okrajovo. Vracala sa k nej len cez myšlienky Verlaina a príbehu o tom ako to, že je vlastne anjel. Samotná Evangelina sa v knihe spomínala na začiatku na možno 20 stranách, niekde v prostriedku horko ťažko na piatich stranách a na konci v najväčšej akcií.
Autorka akoby sa chcela poučiť z chýb a tak ako viacerým dialógy v knihe Angelológia chýbali ( mne teda nie ), teraz ich tam písala. Mne tie dialógy ale prišli, akoby to boli aj tak monológy. Nebol to typ dialógu :" Bol som tam a napadli ma anjeli čo ty na to?" on povedal : " Som z toho zhrozený !" , ale skôr typ keď každá postava vysvetľuje daný príbeh zo svojho hľadiska. Tak sa stávalo, že jeden dialóg bol vedený cez tri strany, z toho jedna postava mala 1,5 stranové vysvetlenie tej druhej postave.
Čo sa týka deja bol fajn, ale stále mi to pripadalo akoby sa autorka zamotala. Príliš veľa informácií z každého súdku a len sa v tom točila a naťahovala dej aby to bolo aspoň o trošku dlhšie. Čo nové sa dozviete? Čo sa vlastne dialo v rodine Romanovovcov a ako tam zapadá Rasputin, či akú rolu zohráva v celom príbehu Noe. Ku koncu sa to už začínalo stupňovať a vtedy keď už všetko zapadalo na svoje miesto, bol príbeh spádovitejší a aj sa rýchlejšie čítal.
Inak kniha Angelopolis je cca o polovicu strán užšia. Takže stále mám ten pocit, akoby autorku len tlačili do napísania druhého dielu. Na konci knihy mi však spadla sánka, pretože to vyzerá, že ono bude ešte aj tretí diel. 
Nemožem si pomôcť celý druhý diel mi pripadal akoby to písala úplne iná osoba. Na konci knihy som zistila, že knihu prekladal Martin Štulrajter, no Angelológiu prekladala Viera Gregorcová. Možno je práve tam pes zakopaný a možno práve preto mi príbeh pripadal, akoby bol písaný úplne inou autorkou. 
Každopádne je táto kniha už teraz pretkaná protichodnými názormi. 


utorok, 6. augusta 2013

Zaostrené na ...



...KNIHU

Tento týždeň zaostrujem na jednu z mojich obľúbených autoriek Gayle Forman. Vo vydavateľstve Ikar vyšla kniha Ak zostanem a bohužiaľ druhá časť ( a to si myslím, že bola ešte o niečo lepšia ako prvá ) u nás nevyšla. No Ikar plánuje ešte tento rok vydať ďalšiu Formanovej knihu s názvom IBA JEDEN DEŇ. 

Keď čerstvá maturantka Allyson, dievča z dobrej americkej rodiny, stretne počas výletu do Európy na netradičnom pouličnom predstavení Shakespearovej hry Večer trojkráľový bezstarostného holandského herca Willema, poriadne to medzi nimi zaiskrí. A keď ich osud na druhý deň znovu zvedie dohromady, Allyson urobí niečo nečakané a úplne bláznivé: zmení svoje cestovné plány a vyberie sa s Willemom do Paríža. Po jedinom spoločne strávenom dni a noci sa iskra rozhorí a horí jasným plameňom... až kým sa Allyson nezobudí a zdesená nezistí, že Willem je preč a s ním nielen jej drahé hodinky, ale aj sny o veľkej láske.
Za jediný deň sa Allysonin život prevráti naruby. Pred ňou je rok sebaobjavovania – ako poslušná dcéra podľa priania rodičov nastúpi na vysokú školu a pripravuje sa na budúce povolanie. Plná nezodpovedaných otázok a pochybností sa počas prázdnin vydá na cestu po odpovede – a to rovno do Paríža. Uniká pred životom plným obmedzení, aby našla skutočnú vášeň, a možno dokonca aj pravú lásku. Veď tak nejako to písal aj sám Shakespeare, nie?


Som strašne zvedavá, aká tá kniha bude a hlavne opäť je na Goodreads.com veľmi dobre hodnotená. A tentoraz máme v rukáve predsa len jeden tromf. Síce pokračovanie knihy Ak zostanem ostalo na slepom bode, Ikar plánuje pokračovanie knihy Iba jede deň už teraz. Na stránkach bux.sk píšu, že pripravujú aj druhú knihu s názvom Iba jeden rok a táto kniha bude z pohľadu Willema.











... FILM


Konečne som sa dokopala k tomu, aby som si pozrela filmové spracovanie knihy Nádherné tvory. Čo na to hovorím? Bolo to evidentne príliš skrátené oproti knihe. V knihe bolo teda o dosť viac informácií, napr. tam neboli tie tri šialené Ethanove tety. Inak som nejak nečakala film, z ktorého mi budú stáť chĺpky na rukách. A ani som sa toho nedočkala. Ešte záver bol tak rýchlejší a aj viac efektov tam šupli, no je to pre mňa priemer priemerovitý. Zachránila to jedine Ridley, ktorá sa mi paradoxne ešte aj v knihe najviac páčila. 


... BLOG

  • Všimla som si Kacennky veľmi zaujímavé meme s názvom Proč si přečíst.... Ak si chcete prečítať knihu a nazhromaždiť o nej čo najviac informácií,aby ste sa mohli rozhodnúť či ju kúpiť alebo nie. Meme u Kacennky
  • Jedna z prvých recenzií na knihu Angelopolis ju už zverejnená na blogu u The Booklanders a môžete si ju prečítať tu. Ja ju momentálne čítam a zatiaľ som veru na bode, kedy som nie veľmi spokojná...

pondelok, 5. augusta 2013

RECENZIA : Chlapec nikto Allen Zadoff


  • originálny názov :Boy Nobody (Boy Nobody #1)
  • počet strán : 352
  • vydané na SK : 2013 Fortuna Libri
  • kúpiť
anotácia : Je to tínedžer bez identity a minulosti. Dokonalý vojak, ktorý v každej situácii koná bez strachu, súcitu či hnevu.Málokto si ho všimne a nikto mu nevenuje pozornosť. Zrazu sa objaví v novej škole, v novom meste, s novým menom a nájde si niekoľkých priateľov. Keď člen rodiny jeho nového kamaráta umrie prirodzenou smrťou, misia je splnená. Odchádza za novým cieľom.
Problém nastane, keď má za úlohu postarať sa o starostu New Yorku. Starosta mu pripomína otca a s jeho dcérou má veľa spoločného. Veľmi hlboko v ňom je totiž schované dieťa, ktorým kedysi bol, tínedžer, snívajúci po normálnych veciach, akými sú domov a rodičia, mladý muž, čo sa chce oslobodiť. Túži po týchto veciach natoľko, aby misiu sabotoval?

Moje pocity :

Chlapec nikto je kniha, ktorá na Slovensku veľmi nekričí popularitou, nie je recenzovaná na každom blogu a hlavne strašne málo ľudí o nej vie. Fortuna Libri nedávno vyšla s dvoma takými knihami, ktoré neboli veľmi známe a pri jednej, s ktorou som mala tú česť, som sa veľmi milo prekvapila. Logicky som teda čakala aj na túto pomerne neznámu knihu a čakala som opäť niečo výnimočné. A dočkala som sa ....

Kniha je o 16-ročnom chlapcovi, ktorý pracuje ako vojak v "Programe". Program si ho vybral už ako dvanásťročného a vycvičil ho dokonale po emocionálnej či fyzickej stránke. Zahrať sa na študenta a naoko sa skamarátiť s najbohatším chalanom na škole, len aby sa dostal k jeho otcovi a mohol ho nekompromisne zabiť, alebo bez problémov zraziť na kolená tri statné gorily? Pre chlapca nikto - žiadny problém!!! Program mu poskytne informácie a chlapec nikto to splní do bodky. Čo však ak dostane úlohu pri ktorej zaváha?

Kniha je z pohľadu chlapca, ktorý musí neustále meniť identitu. Kým nás autor pomerne rýchlym tempom zatiahne do práce dokonalého vojaka, pomedzi kapitoly sa miesia myšlienky chlapcovej minulosti. Takto sa vlastne otvára celý príbeh, prečo sa stal nájomným vrahom v "Programe", čo tomu predchádzalo a čo sa stalo z bezstarostným dieťaťom. Tak isto je vysvetlený celý cyklus organizácie, do ktorej chlapec patrí, ako sa dostáva k informáciám. Páčili sa mi nápady ako pero smrtiaca zbraň, alebo telefonické kontakty s mamou a otcom, ktorí boli v skutočnosti jeho zamestnávatelia, či rozličné aplikácie v mobile. Bolo to niečo ako mladý agent 005. Autor veľmi dobre vykresľuje akčné scény a sú do bodky premyslené. Čo sa mi však nepáči, že pri nich stále používa holé vety.
No neviem to naisto. Nepotrebujem to vedieť. Nepýtam sa. Dajú mi úlohu a ja ju splním. - Ono zo začiatku je to fajn, také neobvyklé a tým to akoby ten dej dokonca zrýchli, no po čase to začne nudiť, keď to už autor robí aj na miestach, kde by sa patrilo tie vety aj predĺžiť.
Chlapec nikto bol z hľadiska povahy výborne vykreslená postava. Musím sa opakovať, ale tu presne vidno, že chlap píše o chlapovi. Bolo to sem tam drsné a tak si ja predstavujem, že bude hlavný hrdina v knihe fungovať.
Vedľajšie postavy veľmi nemali v tejto knihe šancu. V knihe sa totiž dalo upriamiť len na 3 z veľkého množstva. Nebolo to na škodu, pretože sa jednak neplietli a pri každej som mala akú takú predstavu ako bude reagovať a akú úlohu v knihe má hrať. Ostatní hrali v knihe podmaz.
Hlavný zvrat bol... prekvapením. A poriadnym. Viete keď ste presvedčení, keď si myslíte ako presne kniha skončí, prinajhoršom predpokladáte, že ten zvrat bude nejaký divokým otočením hlavnej postavy na opak toho čo robí, je to ok. No ale tento autor urobil úplný Cliffhanger.  Celý čas som proste tušila, že ten autor niečo vymyslí, ale nemyslela som, že zájde až do takých extrémov. V rámci nečakaných koncov je tento autor totálna jednotka. Úplne ma tým odrovnal a môžem povedať, že každý jeden čo si túto knihu prečítate by ste ten koniec nečakali, akokoľvek by ste nad tým dumali celý dej. Ostali len otvorené ústa.
Podľa všetkého dokonca Sony Pictures získala práva na túto knihu. Takže môže sa rýchlo stať, že budeme na chlapca nikto pozerať čoskoro aj v kinách. Pritom sa skloňuje meno syna jedného známeho herca a to Jadena Smitha. Síce si ho veľmi v tejto úlohe predstaviť neviem, ale ak by mal šliapať v otcových šľapajách prečo nie?
Ak máte radi akčné scény, krimi zápletky, hlavného hrdinu, ktorý sa nezľakne len tak hocičoho a  v rámci možností kúsok romantiky, je to kniha pre vás. Ja som bola nadmieru spokojná a kľudne by som si prečítala z pera autora aj ďalšiu časť.


za recenzný výtlačok ďakujem vydavateľstvu Fortuna Libri.


utorok, 30. júla 2013

RECENZIA : Krásna katastrofa Jamie McGuireová


  • originálny názov : Beautiful Disaster (Beautiful, #1)
  • počet strán : 376 strán
  • vydané na SK : 2013 Fortuna Libri
  • kúpiť
anotácia : ABBY ABERNATHYOVÁ začína navštevovať vysokú školu ďaleko od svojho rodného mesta, aby zabudla na minulosť. Uteká pred rodinou, ktorá jej vinou alkoholu a hazardných hier urobila zo života peklo, a usiluje sa byt príkladnou študentkou.TRAVIS MADDOX má prezývku Besný pes a na štúdium si zarába ilegálnymi pästnými súbojmi - samozrejme, bez rukavíc. Má povesť najväčšieho zvodcu žien na univerzite. Je to presne ten typ, akému by sa Abby mala zďaleka vyhnúť, ak nechce spadnúť do pasce svojho starého života.
TRAVIS A ABBY sa navzájom priťahujú, ale presviedčajú okolie aj jeden druhého, že z ich priateľstva nikdy nevznikne milenecký vzťah. Potom však Abby prehrá stávku, a tak musí mesiac bývať s Travisom v jeho byte. Vášeň sa už nedá maskovať priateľstvom.

Moje pocity :

O Krásnej katastrofe sa rozprávalo na blogových vlnách minulý rok. Každý kto túto knihu čítal, mal čo povedať. Názory sú rozdielne ( to je ešte chabé slovo ). No aj tak je táto kniha na Goodreads hodnotená v priemere 4,24 hviedičkami, čo teda nie je málo.

Krásna katastrofa to má totižto už v názve. Je krásna no zároveň pre niekoho môže znamenať katastrofu. A je to tak. Táto kniha by sa mi nemala vôbec páčiť. Mala by som ju odhodiť do najbližšieho kúta a nadávať na ňu. No všetko to klišé, všetky tie rozporuplné reakcie hlavných postáv sa mi páčili.
Jamie McGuire napísala príbeh dvoch úplne rozdielnych postáv. Prvé plus máme za sebou. Nie je totiž nič lepšie ako protiklady, ktoré sa navzájom priťahujú. Keď je ešte k tomu jeden z nich sexi chalan, za ktorým letí 3/4 mesta a to nehovorím len o ženskej časti, pridávame ďalšie znamienko  +. No a hlavná hrdinka, ktorá si ho sprvu ako jediná z mnohých nevšíma a vie si postaviť hlavu? Áno prosím, prevraciame ďalších 10 strán, lebo toto začína byť veľmi zaujímavé.

Totálna telenovela nie je nič pre mňa? Pche...
Abby a Travis sa schádzali a rozchádzali a schádzali a rozchádzali.... Zaujímavé bolo, že si k sebe vždy vedeli nájsť cestu pomocou hlúpych nedorozumení, stávok alebo iných cestičiek. Keď prišlo na Travisa, chlapa ktorý sa uživí pästnými súbojmi, presne som vedela, že jeho konania budú sem tam poriadne besné a nie práve najvhodnejšie. A samozrejme McGuire dala Abby do vienka vlastnosť : " Keď je Travis nešťastný, zasaď mu ešte ranu, nech sa plazí k tebe po kolenách a prosí aby si mu odpustila !"  Bolo to šialené. Celý ten ich vzťah bol všetko iné, len nie normálny. Mne sa však neskutočne páčil. Tým, že dej preštopala informáciami a nechala postavy proti sebe bojovať a nedovoliť byť im spolu, akosi prevážilo všetko to, čo by sa mi za normálnych okolností nepáčilo. Proste vedela to urobiť zaujímavejšie a vzrušujúcejšie.

Prebehol cez izbu a zastal niekoľko centimetrov odo mňa. Položil mi ruky na spánky a dych sa mu zrýchlil, keď mi očami pátravo prechádzal po tvári. " Čo to robíme, Holubička?"
 Pohľad mi skĺzol na jeho pracku na opasku, potom stúpal po svaloch a  tetovaní, po bruchu a hrudníku, až sa napokon ustálil na hrejivej hnedej farbe jeho dúhoviek." To mi povedz ty."

A kým sa otváral príbeh Travisa, Abby bola do polky príbehu tým dobrým, slušným dievčatkom. Potom sa však začalo postupne všetko vyjasňovať a tie pasáže, ktoré boli pre mňa nepochopené, prečo sa k Travisovi tak nepochopiteľne správala, začali dávať hlavu aj pätu.
Príbeh nie je o týždňovom romániku. Je to zhruba jeden celý rok, v ktorom sa vyskytli asi všetky emocionálne výlevy. Zažila som nervozitu, hnev, šťastie, bola som frustrovaná a v niektorých scénach som sa aj slušne zasmiala. Knihu som prečítala doslova na posedenie a bolo takmer nemožné sa od nej odtrhnúť. Celkovo písanie autorky je veľmi chytľavé a preklad to tiež obstál nad moje očakávania. A nedočkavo čakám na druhý diel.


Za recenzný výtlačok ďakujem vydavateľstvu Fortuna Libri.