pondelok, 25. augusta 2014

RECENZIA : Dôvod dýchať Rebecca Donovan


  • originálny názov : Reason to Breathe (Breathing, #1) 
  • vydané na SK : 2014 Noxi 
  • kúpiť

Týranie nespoznáte len modrinami na tele. Zbadáte ho aj na správaní a akejsi vyhýbavosti od ostatných ľudí. Na Emmu by to nikto nepovedal. Je krásna, je inteligentná, venuje sa mimoškolským aktivitám, je najlepšia hráčka futbalu, jej priemer je 1 a vysoké školy sa idú o ňu potrhať. To čo sa však odohráva za zatvorenými dverami jej izby, by nikto nečakal.

Po smrti otca a maminej alkoholovej depresie, kedy sa o ňu nezvládala postarať, je Emma zverená do opatery strýka a tety. Snaží sa byť nezaujímavá a nedostupná, pretože sa bojí, aby nikto nevidel čo má na tele. Jej jediná kamarátka Sara, ktorá je jej úplným opakom niečo tuší, ale ani zďaleka nevie aké zlé to je. Aký taký kolobeh jej života však nabúra nový študent Evan. A kým ona sa snaží predstierať ako ním opovrhuje, on sa snaží preniknúť cez jej bariéru. Emma pociťuje, že potrebuje zmenu a chce naplno žiť a preto hľadá obkľuky, ako dosiahnuť svoje šťastie. So zmenami vypláva na povrch aj jej tajomstvo a je len na Emme či sa mu postaví zoči voči.

Kniha od Rebeccy Donovanovej vychádza onedlho vo vydavateľstve Noxi a pri príležitosti dozvedieť sa o nej viac, som dostala recenzný výtlačok tejto knihy. Samozrejme som vedela, že existuje, ale nejak som jej neprikladala toľký záujem. Aj napriek výborným hodnoteniam, som bola voči nej dosť skeptická. Možno to bolo obálkou a verte, že tá slovenská je oproti originálnej naozaj pekná, alebo anotáciou, ktorá až príliš vypovedá o nie práve najpríjemnejšej téme. 

Autorka zabrdla do týrania v rodine a mám pocit, že v určitých zlomoch knihy to nezvládla. Neviem čím to je, ale na trh začínajú vo veľkom pribúdať knihy s ťažkou tématikou. Rebecca Donovanová vystavala príbeh, ktorý mal byť silný, mal vypovedať o tom, aké je dôležité neschovávať sa do seba a dôverovať aj iným ľuďom, aj vtedy keď tí najbližší, sú práve tými obávanými. Hlavná myšlienka bola zrejmá už od začiatku knihy a žiaľ ničím iným ma kniha nezaujala. Hlavnú hrdinku totiž vykreslila až príliš dokonalú, aby prežívala z psychologického hľadiska takú traumu. Jednoducho si neviem predstaviť, ako pri tých všetkých aktivitách, ktoré Emma mala, dokázala skrývať týranie. Tak isto aj jej najlepšia kamarátka Sara, ktorá sa na ňu pozerala každý deň a už len z hľadiska toho kamarátstva, ju napriek všetkému mala podržať / nie v zmysle tajenia / a konať. Situácie boli príliš nereálne a nie som si istá, či autorka čerpala z nejakých psychologických štúdií. Neviem si totiž predstaviť, aby sa jedno dievča nedokázalo vzoprieť, hlavne keď nemalo žiaden racionálny dôvod, prečo by sa nemala ozvať. Myslím, že ak už autorka chcela hlavnú hrdinku ťahať do situácie, z ktorej nemôže von, mala tam vtesnať niečo vážnejšie, kedy by naozaj nemala na výber a MUSELA to tajiť.
Je zaujímavé, že som dosť krútila nosom nad viacerými podnetmi v knihe a aj napriek tomu, sa stránky akoby obracali sami. Štýl autorkinho písania je sám o sebe výborný, pretože som knihu prečítala naozaj v rekordnom čase. Skvelé boli aj konverzácie, hlavne tie sarkastické medzi Emmou a Evanom. Keď sa doťahovali mala kniha zrazu šmrnc. Apropo Evan. Je možné, že autorky majú nejakú zázračnú schopnosť, zakryť hlavnú hrdinku mužskou postavou? Pretože jediná postava, ktorá mi v knihe naozaj pasovala bol Evan. Bol drsný, mal ako vždy tie najlepšie proporcie a vždy povedal to, po čom ženské srdce piští. Správne romantické momentky, boli v niektorých situáciách také úžasné a autorka to schladí tým, ako celú tú atmosféru hlavná hrdinka zabije jedným odmietavým gestom za druhým. Chápem, že aj love story chcela nejak zaujímavo do príbehu vtesnať a zamotať ho, avšak vyznelo to zbytočne umelo a príliš rovnako ako iné knihy z tohto žánru. Všetko na tej knihe pritom mohlo byť oveľa lepšie, keby z toho vyťažila viac.
Neviem či majú autorky v osnove pred písaním body, ktoré musia v knihe použiť a ja sa ich naozaj vo veľa knihách snažím prehliadať, alebo sa chcú podobať, či nebodaj sa boja vyjsť s niečím novým. Tu bolo veľa podobností. Dôvod dýchať si určite čitateľov nájde. Ak máte radi knihy typu Beznádejná, Easy či Tahle píseň ti změní život, možno si tú knihu užijete. Nájdete v nej presne podobný osudya povahu hlavnej hrdinky a tak isto aj prostredie, do ktorého je dej zakomponovaný.

KLADY

  • téma, pri ktorej budete premýšľať čo by ste robili v koži hlavnej hrdinky
  • rýchle čítanie
  • skvelá mužská postava v deji
  • nečakaný záver na navnadenie k prečítaniu ďalšej časti
ZÁPORY
  • príliš krehká a umelá hrdinka
  • tajenie týrania, kvôli nezmyslu
  • veľa podobností s inými knihami

 a pol mesiačika

Za recenzný výtlačok ďakujem vydavateľstvu Ikar. Knihu si môžete zakúpiť tu.


streda, 20. augusta 2014

O tom, ako vymierajú silné hlavné hrdinky

Katniss, Tatiana, Clary, Tris, Mia a Aria.... To je len niekoľko mien hlavných hrdiniek, z momentálne najpopulárnejších kníh pre mladých. Čo majú tieto dievčence spoločné, je nepochybne silná osobnosť. Nekonajú práve tak, ako by sa správala drvivá väčšina ľudí v ich situáciách. Sú mladé, pekné, disponujú dostatkom rozumu a neboja sa prvého problému, ktorý na nich vyskočí spoza rohu. A keď sa už niečoho obávajú, aj tak zatnú zuby a prekonajú to.

Knihy, ktoré sú moderné, majú v poslednej dobe hlavné hrdinky úplne odlišné od tých, o ktorých som písala vyššie. Sú mladé aj pekné. Čo im ale chýba? Niekedy rozum a niekedy bojovnosť. Väčšina je utrápená, nevedia racionálne riešiť problémy, utápajú sa vo vlastných myšlienkach ( samé " ako sa to nedá ", " ja už takto nevládzem"...), niektoré mali ťažké detstvo a niektoré majú dokonca aj samovražedné sklony !!! Načo je preboha toto dobré? Chýba mi originalita a chýba mi to zatnutie a buchnutie nohou o zem (" že sa všetko dá, keď sa chce a zmením aj horu, keď po nej prejdem ").

Skoro stále príbeh začína utiahnutou hlavnou hrdinkou - nazvime ju Žaneta. Žaneta mala strašné detstvo a stratila rodičov. Nevychádza dobre s rodičmi v adoptívnej rodine a ani so svojimi vrstovníkmi. A tak premýšľa, aký je jej život na nič a utápa sa v predstave, že sa to zlepší niekedy o XY rokov. Až raz kde sa vzal, tu sa vzal  zakopne Žaneta o najlepšieho, najkrajšieho a pravdepodobne najmúdrejšieho chalana, ktorý je o 100% lepšie v knihe opísaný, než práve ona. Má isto iste lepšie povahové črty, je záchranca na bielom koni, prikrášlený tetovaniami, niekedy nezákonnými činmi a všetky babenky sú z neho roztečené, ako nanuky na ostrom slnku. Tohto rozumného chlapca, po ktorom túži každá, nazvime ho Vladimír, je okúzlený divnou Žanetou. Vladimírovi nevadí, že ho Žaneta odmieta, že sa mu vyhýba, pretože on presne vie na čom je. A potom : BUM BUM BUM BUM BUM Žaneta + Vladimír = veľká láska až pod nimi zem praská.
V príbehu nasleduje roztržka večnej lásky, kedy si Vladimír dovolí Žanete vysvetliť, že so svojím životom musí niečo robiť. Zdutá Žaneta ho už NIKDY NIKDY NIKDY nechce vidieť, lebo nepripustí aby aj on trpel. Toľko sa utápa, že si vlastne sama zlomila srdce, až pochopí aká bola divná. * Práve v tomto okamihu autorka nalieva mozog hlavnej hrdinke naspäť na svoje miesto a príbeh pokračuje * Žaneta ochutnala rozum a je spokojná, lebo je so svojím potetovaným princom Vladimírom a končí to veľkolepým finále, kedy sa hrdinovia pobozkajú ( niektoré autorky sa neboja použiť intimity ) a THE END.
Vyriešila Žaneta nakoniec celý problém, alebo sa vyskytlo niečo ďalšie a temnejšie? Dozviete sa v pokračovaní úspešného bestselleru, ktorý vyjde o rok.

No trošku som to asi zveličila, ale potrebovala som vypichnúť občasnú absurdnosť v deji a tú práve v menovaných knihách, spôsobuje hlavná hrdinka. A pritom sa to toľkým ľuďom páči. Ja som tiež prvé knihy hltala a koniec koncov, tie autorky majú strašne chytľavý štýl písania. Aj keď ma to nebaví a ohŕňam nos, jednoducho to strašne rýchlo odsýpa. Potom to vyzerá tak, že aj keď ma to nejak nenadchlo, predsa si len prečítam ešte to pokračovanie. Koľká irónia....
Keď tieto typy kníh začali stúpať v rebríčkoch čítanosti, bolo to nové, ešte neokukané s dobrým nápadom. A keďže všetko moderné určuje smer, začalo sa tomuto žánru venovať viac autoriek. Zrazu sa v ňom všetky našli a vypisovali beznádejné romance pre mladých. A keďže je ich už toľko a autorky prebrali všetky problémy mladých do špiku, začínajú to spájať a prepletať a nakoniec z toho vznikne niečo také, ako je to s Vladimírom a Žanetou. Nechcem aby logika a rozumnosť hlavných hrdiniek takto upadala. Dajte mi sem silnú ženskú, ktorá urobí poriadny bengál, keď si to situácia žiada!
Tak čo? Našli ste v príbehu knihu, ktorá sa podobá Žanete a Vladimírovi? Nezdá sa vám, že hlavné hrdinky, ktoré svojou povahou vytŕčajú z davu nejak miznú?


PS : Pripravujem recenziu práve na knihu, ktorá ma prinútila napísať tento článok. Ak sa pošťastí, ešte tento týždeň ju postnem.

nedeľa, 17. augusta 2014

RECENZIA : Trojica Sarah Lotzová


  • originálny názov : The Three
  • počet strán : 472
  • vydané na SK : Ikar 7/2014
  • kúpiť
anotácia : Štyri letecké havárie za jeden deň. Prežili tri deti. Náboženský fanatik v nich vidí zvestovateľov apokalypsy. Čo ak má pravdu?
Celý svet šokuje správa, že v priebehu niekoľkých hodín sa na štyroch svetadieloch zrútili štyri lietadlá. Vyšetrovatelia musia čo najrýchlejšie odhaliť príčinu nešťastí, aby predišli panike. Vylúčia teroristický útok aj nepriaznivé poveternostné podmienky. Zdá sa, že katastrofy nespája nič okrem troch detí, ktoré sa našli živé na miestach dopadu. Novinári ich pomenujú Trojica.
U detí sa prejavujú poruchy správania, pravdepodobne zapríčinené otrasným zážitkom a neutíchajúcim záujmom médií. Pozornosť verejnosti ešte väčšmi priťahuje fanatický kazateľ. Je skalopevne presvedčený, že deti sú traja zo štyroch zvestovateľov apokalypsy. Jeho znepokojivé vyhlásenia priťahujú húfy záujemcov o vstup do sekty pripravujúcej sa na koniec sveta. Deti z Trojice sa musia skrývať, ale čoraz zvláštnejším správaním zasievajú semienko pochybností o zázračnom prežití aj do duše svojich opatrovateľov.

Moje pocity :

Čierny štvrtok, deň kedy sa zrútili na zem štyri lietadlá. Na tom by nebolo vôbec nič čudné, však v poslednej dobe padajú lietadlá skoro stále. ALE v troch zo štyroch spadnutých lietadiel prežijú tri deti, tie lietadlá dopadli každé na inom svetadiele. To už znie dosť čudne. A kto sa takého niečoho chytí? No samozrejme že náboženský fanatici, médiá, ufológovia a  podobné zgerby. Ľudia sa predsa chytia hocičoho a dokážu spraviť z komára somára. Všade na svete je toto informácia číslo jeden, všetci sa o tom bavia, prichádzajú stále nové a nové teórie. Všetci sú zvedaví na tri deti, ktoré ako jediné prežili katastrofy.

Kniha Trojica je zmesou apokalypsy, trileru a dobre mrazivého hororového prostredia. Hneď na začiatku ma upútal štýl, akým je kniha písaná. Určite ste už videli také tie dokumenty, kde si pozývajú ľudí ako svedkov nehôd, zliepajú skladačku pomocou úryvkov článkov z novín, či osobnej korešpondencie. Presne tak som sa cítila, keď som knihu začala čítať. Kapitoly totiž prebiehajú úplne inak, ako v iných knihách. Rozhovory s rodinnými príslušníkmi, novinové články, rozhovory cez skype či cez e-maily. Je to ako kniha v knihe. Bol to naozaj dobrý nápad, no keďže autorka sa snažila dej viac prehlbovať, aby mohla do finále prísť s niečím pompéznym, čítanie bolo pre mňa dosť demotivujúce. Stále som knihu odkladala a nevedela sa začítať. Popravde do polovice knihy som to chcela vzdať. Dej sa točil stále dookola a to čo bolo povedané na začiatku, to sa stále opakovalo z pohľadu niekoľkých postáv a pretože to bolo ako kvázi dokument, nevedela som sa poriadne vcítiť do postáv. Takže polovicu knihy som čítala týždeň. No a potom prišlo niečo, po čom som dokázala druhú polovicu dočítať za deň. 
Trojica detí bola zrazu aktívna a hneď z viacerých uhlov pohľadu prestretá čitateľovi  takým mrazivým spôsobom, že som mala veľa krát husiu kožu. Toto autorke neskutočne vyšlo. To, že sa v deji rozvinula akási mysterióznosť, keď som už bola zmierená s tým, ako chce autorka knihou povedať, že ľudia masovo dokážu uveriť totálnym blábolom, ma prebralo a už som nevedela prestať, kým som knihu nedočítala. Tým, že autorka začala odkrývať trojicu, nabral príbeh správne grády, pretože do tej polovice knihy im ani nedala šancu. Všetko od začiatku boli len špekulácie ostatných postáv, ktorých bolo naozaj požehnane a čitateľ sa môže v tomto dosť strácať.
 Avšak tie postavy, ktoré do príbehu mali zasahovať najviac boli veľmi dobre spracované. Tiež ma celkom ohúrilo, že na základe komunikácie medzi nimi, dokázala autorka  opísať ich konanie tak dokonale odlišne. Vôbec som nemala pocit, že čítam tri postavy s rovnakým vyjadrovaním. Krásne charaktery odlíšila. Trošku ma zarazil koniec, pretože nemám pocit, že by som dostala absolútny koniec. Potrebujem ešte mnoho odpovedí na otázky. Preto predpokladám, že sa autorka ešte k tomuto príbehu nejakým spôsobom vráti, možno v inej knihe.
Inak trošku mi Trojica pripomenula AKTY X v tom nevysvetliteľnou a záhadou popretkávanou trojicou detí. Sadlo mi čítanie o nevysvetliteľných javoch a osudoch rodín, ktoré sa starali o preživšie deti a veľmi dobré opísanie ako sa správajú ľudia po katastrofách. Aký boom dokáže celosvetovo nastať a ako sa všetci dokážu doslova zmagoriť nad niečím tak do očí bijúcim, divným a zvráteným aj keď do danej udalosti majú úplne inú vieru. Ako dokáže dobrý rečník stiahnuť toľko ľudí a všetci ako zhypnotizovaní za ním idú. Toto dokázala Lotzová vierohodne vykresliť.
Celkovo príbeh nie je pre každého. Ak sa však prelúskate tou polovicou príbehu, kde to dosť stagnuje, budete milo prekvapení, akým smerom sa dokáže kniha ubrať.


Za recenzný výtlačok ďakujem vydavateľstvu Ikar a knihu si môžete kúpiť na tejto adrese.