RECENZIA : Rezistencia Veronica Roth

• originálny názov : Insurgent (Divergent #2)
• počet strán : 424
• vydané v SK : Slovart 2012
• kúpiť

anotácia : Jedno rozhodnutie ťa môže zmeniť alebo zničiť. Každé rozhodnutie má však svoje dôsledky a po napätí, ktoré vzniklo medzi frakciami, sa Tris Priorová snaží zachrániť seba a tých, ktorých miluje. Zápasí s ničivými otázkami o smútku a odpustení, identite a oddanosti, politike a láske. Iniciačná ceremónia Neohrozenosti mala byť pre Tris dňom osláv a radosti, no skončila sa krvavými bojmi. V mysliach a dušiach frakcií sa rozhostil nepokoj, napätie každým dňom narastá. Tris stojí pred výzvou. Aby pomohla sebe a ostatným, musí naplno rozvinúť svoju divergenciu, aj keď nevie, čo všetko tým môže stratiť.

Moje pocity :

Kniha Rezistencia bola jednou z najočakávanejších kníh tohto roka. Teda aby som to uviedla na pravú mieru, každý kto čítal Divergenciu sa nevedel dočkať pokračovania. Mimochodom Veronica Roth už po druhý krát vyhrala v oceňovaní Goodreads, tentoraz ako najlepší autor na Goodreads roku 2012. Takže ja som stála v rade, ktorá čakala na pokračovanie a čakala a dočkala som sa. A tak som zrazu knihu so symbolom Harmónie držala v rukách a obdivovala ten nádherný cover, kým som ju otvorila.

Príbeh nadväzuje na prvý diel a ja som urobila chybu, že som si neurobila najskôr re-reading Divergencie, pretože som bola na začiatku celkom zmätená. Predsa len po tak dlhej dobe som si nepamätala všetky tie postavy a trošku sa mi miešali. Veronica Roth ale vmiesila do deja aj nejaké útržky z predchádzajúcej knihy a postupne som sa rozpamätávala a všetko mi pekne zapadalo. Takže menšie opakovanie a hor sa do knihy.  Ak mám byť úprimná začiatok knihy mi pripadal trošku nudnejší, vôbec som sa nechytila ani na prvú akciu a nerobilo mi problém knihu zavrieť. Už som hádzala flintu do žita, keď tu v polovici ma to chytilo natoľko, že som Rezistenciu zavrela až keď prešla posledná strana a poďakovanie.

Kniha je zaujímavá tým, že tentoraz sa neocitáme len v jednej frakcií, ale beháme spolu s postavami po Chicagu aj do ostatných frakcií. Okrem frakcií, ktoré sa nám viac v príbehu otvárajú, postupne zisťujeme ako je to s divergentnými a dozvedáme sa viac o bezprizorných. Kto s kým a aké spojenectvo? A je vôbec spojenectvo možné? Len jedno rozhodnutie a všetko sa zmení...

Autorka opäť ako styčný bod deja nasmerovala na sérum, ktorým dokážu ľudí ovplyvňovať. Samozrejme musela to trošku obmeniť, pretože "opakovanie matka múdrosti" je síce pekné príslovie, ale ak mala udržať čitateľa, musela do toho vmiesiť niečo nové. No ak chcela dosiahnuť to, že by som mala z tejto informácie otvorené ústa a nemohla som uveriť čo Informovanosť vymyslela, nevyšlo jej to, pretože to bolo predvídateľné od prvého momentu, ako sa to stalo. Čo ale musím vyzdvihnúť je koniec. Pri tom som naozaj otvorené ústa mala a toto ani predvídateľné jednoducho nemohlo byť.Toto je Veronica, ktorú poznáme z knihy Divergencie. Strašný zvrat na konci knihy a nikto nechápe, kde zmizli ďalšie strany, či kde je pokračovanie a kto to má tak dlho vydržať kým to pokračovanie vôbec vyjde.

Páčil sa mi aj vzťah Tobiasa a Tris. Nebolo tam až tak veľa strán s ťuťuli muťuli, ale práve v ich povahách je tajomstvo úspechu. Tris bola v tomto príbehu až príliš obetavá, Tobias zasa ju potreboval ochraňovať. Nevedeli si navzájom povedať pravdu, aj keď viac viny by som hádzala na Tris. Bolo to až neskutočne reálne. Ich vzťah bol raz hore, raz dolu a presne tak to v živote chodí. Nič nie je ako v rozprávke. 

Ak to mám zhodnotiť ako celok, nebolo to tak dobré ako prvá časť, ale úspešne k takému hodnoteniu siaha. Bolo tam dosť zvratov, ale neoslovilo ma to ako v Divergencií, samozrejme až na ten koniec, ktorý ma zrazil na kolená. Páni to bolo fakt fest dobré!

Za poskytnutie recenzného výtlačku ďakujem vydavateľstvu Slovart.

 a pol