utorok, 15. januára 2013

RECENZIA : Delírium Lauren Oliver


  • originálny názov : Delirium (Delirium #1)
  • počet strán : 360
  • vydané na SK : 2012
  • kúpiť
anotácia : Láska je nákaza, príčina vážnej choroby, ktorou sa nesmieme nakaziť. Lena, hlavná hrdinka úvodnej časti trilógie s názvom Delírium, si užíva „posledné“ leto pred svojimi osemnástymi narodeninami. To by nebolo nič neobvyklé, avšak pre ňu to znamená zásadnú zmenu. Deň, kedy podstúpi zákrok, ktorý ju má uchrániť pred nakazením deliria amor nervosou – tá znemožňuje jasne myslieť a oslabuje schopnosť robiť správne úsudky. Presne určená budúcnosť, manžel, práca – nalinkovaný život bez bolesti, na ktorý sa roky predtým tešila. No len dovtedy, kým nestretne Alexa. Ten otočí jej život naruby a Lena si uvedomí, že všetko, čo ju doposiaľ obklopovalo, bolo len dômyselnou spleťou lží…

Moje pocity :

Od Lauren Oliver som už čítala jednu knihu pod slovenským názvom Kým dopadnem. Bola veľmi emocionálne pojatá a Lauren v nej ukázala ako vie narábať so slovíčkami a ako dokáže čitateľa doslova pritlačiť k deju. Kým dopadnem bola kniha bez pokračovaní a tak ma zaujímalo s čím ďalším dokáže prísť. Delírium je prvá časť trilógie a to podotýkam dystopickej, čo je naozaj niečo úplne iné než kniha Kým dopadnem.
Klasická dystópia začína úplne rovnako ako ostatné knihy z tohto žánru. Spoločnosť oddelená od ostatku sveta. Zmena nastáva iba v mene mesta. Mesto Portland a to je oddelené od divočiny elektrickým plotom. A tým všetky spojitosti s inými dystopickými knihami končia. Lauren totiž svet a jeho pravidlá postavila úplne inak. 
Ona spravila z lásky chorobu. Dokázala ukázať aké má láska symptómy prenesené v tom najhoršom slova zmysle, aby to vyznelo ako naozaj reálne riešenie, prečo by Amor deliria nervosa mala byť choroba. Vedci prišli na to, že práve láska zabíja a nielenže sa pred ňou treba chrániť, oni ju aj liečia. Lena čaká na zákrok ako na spasenie. Ten jej má zabezpečiť aby sa nenakazila touto chorobu, kvôli ktorej zomrela aj jej matka.

Celý príbeh je založený práve na láske a vzťahoch. Ako by človek dokázal žiť bez lásky? Či sa chce obetovať a žiť ako stroj, alebo vo vlastnom záujme svojich pocitov opustiť túto zvrátenosť. Začiatok knihy je jemný a naivný ako celá hlavná hrdinka. Robí to, čo sa jej nakáže a jediný svetlý bod jej života je jej kamarátka Hana, ktorá akosi nie je až také neviniatko. Hana je takým humorným a odvážnejším spestrením knihy. Tak to bolo do polovice knihy. Potom to bolo úplne naopak. Práve Lena otvorila oči a práve ona bola viac než odvážna. Čo by to bola za kniha, keby sa niekto nevzpriečil tomuto divnému postoju krajiny? Takže na scénu sa dostáva Alex. Ideálny chlapský hrdina,ktorý nielenže mrknutím dokáže omráčiť polovicu ľudstva :D on je milý, láskavý ale aj poriadne priebojný, vtipný a nakoniec - prieči sa systému. A nemôžem nespomenúť malú Grace, ktorá mala potenciál hneď od začiatku a v podstate až na konci zisťujete jej charakter, prečo robí to čo robí. Aj keď je kniha o tom, že láska je choroba paradoxne je tam lásky až na prasknutie. Delírium je jedna z najromantickejších dystópií, aké som kedy čítala. Myslím, že takýto prívlastok som ešte dystopickej knihe hádam ani nedala. Akciu nájdeme iba na konci knihy a aj tá je zakončená veľmi emocionálne. Lauren Oliver opäť raz dokázala, ako vie narábať s citmi čitateľov. Nemyslím si, že je najlepšia z dystópií, ale jednoducho to, ako je jemne podaná a ten štýl autorkinho písania je príťažlivý. Je to ten typ príbehu, kedy sa potrebujete rýchlo, rýchlo dostať ku koncu a ste zvedaví ako to celé dopadne.

Delírium má veľmi jemnú a vkusnú obálku a veľmi sa páči jej rozloženie strán, pričom každá kapitola začína vetou, citáciou, alebo sprievodnými znakmi amor delirie nervosy. Navodzuje to pri deji taký lepší pocit a rýchlejšie pochopíte jadro veci. Páčil sa mi aj mladistvý preklad a ak aj bol sem tam nejaký preklep skôr som ho prehliadala, akoby som sa mala nad tým zamýšľať.  Druhý diel je čo chvíľa na scéna a bude sa volať Pandemónium. Ja sa naň skutočne veľmi teším. Toto bola vlastne prvá kniha, ktorou som začala rok 2013. Skutočne som lepšie nemohla začať.


4 komentáre:

  1. Delírium mám v to-read zozname, ale asi ju z neho vyškrtnem, dystópie mám síce rada, ale príbehy založené len na láske nie sú nič pre mňa. Vďaka za recenziu.

    OdpovedaťOdstrániť
  2. Na túto knihu sa chystám, ten námet má veľký potenciál, pekná recenzia 8)

    OdpovedaťOdstrániť
  3. Kým dopadnem som čítala, takže je mi jasné, že Lauren písať vie... Nuž a toto znie tiež dosť dobre, hoci vravíš, že je to úplne iné.:)

    OdpovedaťOdstrániť
  4. Naprosto s tebou souhlasím: "Je to ten typ príbehu, kedy sa potrebujete rýchlo, rýchlo dostať ku koncu a ste zvedaví ako to celé dopadne." Zrovna knihu čtu a nemůžu se dočkat jak zkončí. Style autorčina psaní je takový jemný a občas mě zaskočí něčím.. nechutným a nebo smutným. :)

    OdpovedaťOdstrániť