RECENZIA : Les kostí Carrie Ryan

• originálny názov : The Forest of Hands and Teeth
• počet strán : 300
• rok vydania : 2011

anotácia : Hlavná hrdinka Mary žije v postapokalyptickej kolónii, ktorú obklopuje v tesnom zovretí Les kostí plný znesvätených zombií. Obyvateľov pred nimi chráni iba plot z pevného pletiva. Ľudia pomaly zabúdajú na minulosť, podaktorí už ani neveria, že kedysi existovala rozvinutá civilizácia, iní zasa žijú v presvedčení, že za Lesom kostí, v ktorom na nich číha nebezpečenstvo, už nič nie je. Iba nepatrná hŕstka si zachovala vieru v existenciu života za Lesom. Mary hľadá odpovede na nepohodlné otázky: Prečo sa Znesvätení vrátili? Je kolónia naozaj jediným miestom na Zemi, v ktorom dnes existuje život? Dá sa prejsť Lesom kostí a nestať sa Znesvätenou? A ešte čosi – Mary verí v lásku.


Dej : 

Predstavte si, že sa nachádzate na mieste, kde sú všade naokolo ploty, aby sa k vám nedostali krvilačné príšery, ktoré vídavate iba vo filmoch. Reč je o zombiách a v kolónií ich nazývajú znesvätení. Jedna kolónia, prísne pravidlá, viera a plot.
Každý deň vyzerala Maryna matka pri plote svojho manžela, ktorého všetci považovali za znesväteného, no ona stále verila, že sa vráti a bude v poriadku. Stalo sa, že ho zbadala a nechala sa uhryznúť. Mary sa zrútil celý svet a zvaľuje vinu na seba. Teraz chce len matke splniť aspoň posledné želanie a tým je aby ju nechala odísť do Lesa kostí.

V Lese kostí skončil jej otec, teraz matka a jediný kto jej ostal je jej brat. No aj ten brat sa jej obráti chrbtm a keďže Harry nebol požiadať o Marynu ruku, ocitá sa v Sesterstve proti svojej vôli.
Mary už neverí v Boha, vzal jej predsa všetko. Jediné v čo verí a v čo sa spolieha sú rozprávky, ktoré jej kedysi rozprávala mama. Obrovský oceán a budovy siahajúce až k nebu. Naozaj sa snaží sesterstvo ľudí z kolónie ochrániť? Sú ozaj jediní, ktorí zostali na tomto svete? Mary o rozprávkach typu, oceán a obrovské budovy, nikto okrem Travisa neverí a po bratovom odvrhnutí sa právom cíti oklamaná a sama vo svojich podozreniach. Sesterstvo je dáva každú chvíľu pár indícií k tomu, že predsa len nie je všetko v poriadku.

Moje pocity :

Nemyslím si, že by bola Mary sebecká, ako to onej všetci tvrdia ( brat, Harry, ešte aj jej najlepšia kamarátka ). Celý príbeh je založený na tom, ako sa snaží ísť za svojim cieľom. Dostať sa preč z Lesa kostí. Nemôže predsa existovať len ich kolónia. Riskuje síce pre to všetko od rodiny, kamarátstvo dokonca aj lásku. Nevyčítam jej to len z toho titulu, že je situácia v kolónií naozaj nepochopiteľná. Sesterstvo všetko diktuje ( lásku, vernosť, vieru ) a je to celkom všetko na hlavu a pekne zvrátené. Nečudo teda, že sa Mary osamocuje v myšlienkach a chce vedieť čo je za plotom, za tým všetkým.

Každá postava knihy je nesmierne výnimočná a mala som z nich presne taký pocit, aký pravdepodobne autorka knihy chcela dosiahnuť. Nádeje, priateľstvo, ktoré medzi sebou mali alebo nepredstaviteľná láska, strach z budúcnosti, zo znesvätených, strach z toho, že sa môžete na nich zmeniť alebo zomrieť ( to je tá lepšia predstava ). Pozor postavy nie sú dokonalé a to je práve na tom to dobré. Každý má predsa chyby. Sme len ľudia.

Scény sú opísané tak dôveryhodne, že ma nútili premýšľať nad tým, čo by som práve v tej situácií robila ja. Priznávam, že niektoré situácie boli normálnym šokom a sem tam som ozaj nepochopila, či si autorka vôbec uvedomovala aké divné myšlienkové pochody a riešenia niektoré postavy mali :D. Ďalšia vec je paradox v tom, že sa upnete na niektorú postavu, začnete jej fandiť a nakoniec aj tak zomrie a rozmýšľate či vôbec niekto na konci knihy na žive ostane.

Nekonečný labyrint napísala autorka fenomenálne a ja sa už neviem dočkať čo bude v ďalšej časti. Už po prvých recenziách ma kniha oslovila a keď som si knihu doniesla z kníhkupectva domov hľadela som na ňu a listvala tými nádhernými stránkami ako divá :). Takže opäť dystopický svet a opäť 5 mesiačikov. Ja skrátka milujem dystópie, je to moja osobná droga. Tuším by som mala na čas zmeniť žáner :D.

">