RECENZIA : Angelopolis Danielle Trussoniová

• originálny názov : Angelopolis (Angelology #2)
• počet strán : 256
• vydané na SK : IKAR 2013
• kúpiť

anotácia : Bestseller Angelológia sa dočkal konečne pokračovania! Nápad na túto sériu sa zrodil ako vedľajší produkt. Danielle Trussoni chcela napísať príbeh, ktorého hlavnou postavou by bola mníška a tak istý čas strávila v ženskom kláštore. Keď z neho ale odchádzala, v hlave si niesla úplne inú zápletku - o anjeloch. A môžeme byť zato radi. Stvorila totiž sofistikovanú sériu s detailne spracovanou zápletkou a komplexnými postavami.
Pokračovanie rozpovie príbeh sužovanej Romanovovej rodiny, no so zvratom, ktorý nikto nečakal. Je Rasputin niečim viac, než za čo je považovaný? Z výšin krásy, dokonalosti a lásky nás Angelopolis znáša do hĺbok ľudskej duše späť na zem. Stretneme členov Evangelininej rodiny, ktorá objavuje nových spojencov i nepriateľov, o ktorých ani len netušila. Ani tento raz nechýba dychberúci koniec, ktorý pripravil pôdu na vyvrcholenie. Azda jediné, čo sa dá vytknúť je práve koncepcia Angelopolisu ako akéhosi medzičlánku, ktorý má spojiť prvú a tretiu časť. Trojka je tu ale čo nevidieť a tak si nerušene vychutnajte túto jedinečnú kombináciu trileru okoreneného mystikou, vierou a kontroverziami.

Moje pocity :

Angelopolis je kniha, na ktorú som sa skutočne tešila hneď po prečítaní prvého dielu Angelológia. Čakala som dlho predlho a keď mi Ikar poslal recenzný výtlačok, skoro som z kože vyskočila. No bohužiaľ po prečítaní knihy nebudem až tak chváliť. 

Angelológia bola zvláštna tým, že autorka aj napriek málo dialógom vytvorila výnimočný príbeh a čítal sa veľmi dobre. Bolo to ťažšie čítanie vzhľadom na príliš mnoho informácií, ktoré príbeh poskytoval, ale autorka ich ku koncu tak dokonale spojila, až sa z nej stala jedna z mojich obľúbených kníh. Angelopolis pokračoval v príbehu Evangeliny a Verlaina, no hneď zo začiatku ma štvalo, že Evangelinu samotnú do deja dala len okrajovo. Vracala sa k nej len cez myšlienky Verlaina a príbehu o tom ako to, že je vlastne anjel. Samotná Evangelina sa v knihe spomínala na začiatku na možno 20 stranách, niekde v prostriedku horko ťažko na piatich stranách a na konci v najväčšej akcií.

Autorka akoby sa chcela poučiť z chýb a tak ako viacerým dialógy v knihe Angelológia chýbali ( mne teda nie ), teraz ich tam písala. Mne tie dialógy ale prišli, akoby to boli aj tak monológy. Nebol to typ dialógu :" Bol som tam a napadli ma anjeli čo ty na to?" on povedal : " Som z toho zhrozený !" , ale skôr typ keď každá postava vysvetľuje daný príbeh zo svojho hľadiska. Tak sa stávalo, že jeden dialóg bol vedený cez tri strany, z toho jedna postava mala 1,5 stranové vysvetlenie tej druhej postave.

Čo sa týka deja bol fajn, ale stále mi to pripadalo akoby sa autorka zamotala. Príliš veľa informácií z každého súdku a len sa v tom točila a naťahovala dej aby to bolo aspoň o trošku dlhšie. Čo nové sa dozviete? Čo sa vlastne dialo v rodine Romanovovcov a ako tam zapadá Rasputin, či akú rolu zohráva v celom príbehu Noe. Ku koncu sa to už začínalo stupňovať a vtedy keď už všetko zapadalo na svoje miesto, bol príbeh spádovitejší a aj sa rýchlejšie čítal.

Inak kniha Angelopolis je cca o polovicu strán užšia. Takže stále mám ten pocit, akoby autorku len tlačili do napísania druhého dielu. Na konci knihy mi však spadla sánka, pretože to vyzerá, že ono bude ešte aj tretí diel. 

Nemožem si pomôcť celý druhý diel mi pripadal akoby to písala úplne iná osoba. Na konci knihy som zistila, že knihu prekladal Martin Štulrajter, no Angelológiu prekladala Viera Gregorcová. Možno je práve tam pes zakopaný a možno práve preto mi príbeh pripadal, akoby bol písaný úplne inou autorkou. 

Každopádne je táto kniha už teraz pretkaná protichodnými názormi.