nedeľa, 29. septembra 2013

RECENZIA : Čierna labuť vzlieta Lee Carroll


  • originálny názov : Black Swan Rising (Black Swan Rising #1)
  • počet strán :  400
  • vydané v SK : 2013 Motto 
  • kúpiť
anotácia : Jedného pochmúrneho dňa sa Garet Jamesová, šperkárka z New Yorku, zatúla do čudesného starožitníctva a v tej chvíli sa jej život obráti naruby. Záhadný obchodník John Dee jej ponúkne veľmi štedrú sumu za otvorenie starej striebornej skrinky. Garet nemôže uveriť vlastným očiam, keď na skrinke zbadá symbol labute – identický so znakom na prsteni, ktorý dostala od svojej zosnulej mamy. Ale keď skrinku otvorí, začnú sa diať prapodivné veci... Garet sa pustí do pátrania a zistí, že sa ocitla v storočnom proroctve. Otvorením skrinky totiž vypustila zlé sily. Postupne sa dozvedá, kým vlastne je, a aj to, že ju mama pred týmto poznaním chcela za každú cenu ochrániť. Mocní démoni totiž sužovali a nakoniec zahubili mnoho žien z Garetinho rodu po celé generácie – vrátane jej milovanej mamy. Dokáže Garet využiť svoje schopnosti a porazí tak ničivé sily z podsvetia?

Moje pocity :

Lee Carroll je pseudonym, pod ktorým vystupujú Carol Goodman a  Lee Slonimsky - mimochodom manželia. Čierna labuť vzlieta sa zaraďuje do urban fantasy a preto som sa na ňu veľmi tešila. Hlavnou hrdinkou príbehu je 26-ročná Garet. Tá bohužiaľ nemá svoj život na ružiach ustlaný. Na krku kopec dlhov, z ktorých ju a jej otca už hádam nikto a nič nevyseká, žiadny milostný život, stále smútenie za nebohou matkou a potom ešte jedno veľké bum, ktoré sa uskutoční jedeného divného upršaného dňa. Tento deň však otvára Garet svet, o akom dosiaľ ani nesnívala.

Čierna labuť vzlieta je ten typ príbehu, kedy dej zo začiatku postupuje veľmi pomaly. Pri tomto príbehu to bolo plusom, pretože autori mali premyslené toho omnoho viac, ako sa môže spočiatku zdať. Ďalším plusom bol vek hlavnej hrdinky. Pri týchto typoch príbehu sa totiž málo krát dostanem práve k hlavnému hrdinovi v dospelej verzií. Príbeh sa začal rozvíjať a dostávala som sa k rýchlejšiemu otváraniu príbehu.
Otváralo sa čoraz viac a viac postáv a tu je práve kameň úrazu. Niežeby to bolo zlé, no začala som sa v nich strácať, mýlili sa mi a bolo ich jednoducho toľko, až sa prvotný dobrý dojem z príbehu za týmito postavami strácal. Pritom boli myšlienky naozaj výborné. 
Potenciál v tejto knihe pritom bol neuveriteľný. Garet a história jej rodu, úloha strážnej veže a všetko to učenie sa nadprirodzených síl... Bolo to naozaj zaujímavé, no ubíjali to všetky tie čarovné tvory, ktoré akoby nemali hĺbku. Neboli poriadne dotvorené a ako som spomínala vyššie, bolo ich na ten príbeh až moc.
Celkový dojem z hlavnej hrdinky bol tiež spočiatku fajn. Otvoril sa jej nový svet a bola úplným opakom hrdiniek z ostatných kníh. Od začiatku sa zbytočne nevrhala do nebezpečia a vnímala nové okolnosti svojho života s dosť veľkým strachom, čo bolo realistické. No ako v niektorých knihách narážam na nízky vek hrdinov v príbehu a ako mi nikdy nesedí a stále mám pocit, že by mali mať viac rokov, Garet mi evokovala paradoxne nižší vek. To nebolo správanie dospelej 26-ročnej ženskej, ale ustráchanej 18-tky, ktorá práve zistila, že prišla do veku kde o nej hovoria ako o dospelej, no k dospelosti ešte poriadne nepričuchla.

Spojenie príbehu so Shakespearových hrami? A v tom momente to bolo zasa len prekomponované. Áno boli momenty kedy stála kniha za to. Napríklad čítanie aury alebo rozpad molekúl a cestovanie vodou. No zasa priveľa informácií, mi privodil akurát úsmev nad totálnymi bizarnosťami v deji.
Nechýbal ani románik a tým pánom úžasným sa stal.... tram-ta-da-dá .... upír Will. Samozrejme niekoľko sto rokov starý a samozrejme taký nádherný, že by aj kvety mohli závidieť jeho krásu. Keby nebol obohatený niekoľkými schopnosťami a keby v závere príbehu nebol úplne nečakane zvrtnutý opačným smerom, povedala by som, že ich vzťah je totálne klišé všetkých príbehov. Našťastie to autori zvrátili. Koniec knihy teda je nečakaný a aspoň týmto počinom Lee Carroll u niekoľkých čiatateľov nabudili myšlienku kúpy druhého dielu. 
Ten vychádza už 7.októbra s názvom Krajina večného leta.


Za poskytnutie recenzného výtlačku ďakujem Albatros Media.





1 komentár:

  1. "aj kvety by mohli závidieť jeho krásu" 8DDD tak to hej, to bolo strašné klišé okrem iného 8D
    Kniha bola zaujímavá, no niekedy som ju pre nudu proste musela odložiť a ten vzťah s tým upírom bol úplne mimo...
    Pekná recenzia 8)

    OdpovedaťOdstrániť