Keď bola Jem ešte maličká a mama ju kočíkovala po ulici, nerobila to čo ostatné deti. Neukazovala na psíkov či mačky, nepýtala sa prečo auto jazdí a prečo vláčik chodí po koľajniciach. Ona jej rozprávala čísla, ktoré vidí v očiach ostatných ľudí. Vtedy ešte nevedela čo znamenajú. Až jedného dňa jej matka zomrela. Vtedy si uvedomila, že tie čísla znamenajú smrť. Jem vidí v očiach ostatných ľudí dátum smrti.
Od matkinej smrti je Jem uzavretá osoba a žije v pestúnskej starostlivosti u Karen. Snaží sa nevytŕčať z davu, nepozerať nikomu do očí a hlavne chce byť sama. To posledné jej prekazí Pavúk. Nie, nie obyčajný pavúk :D.... kamarát Terry, ktorého z hľadiska svôjho výzoru prezývajú Pavúk. Vytiahnutý, štíhly, roztržitý a navyše má problémy s osobnou hygienou - no dobre nie je to zrovna chlap na zahryznutie.
A tak sa stane, že tí dvaja sa stanú priateľmi aj napriek tomu, že Jem nemá rada ľudí a snaží sa im vyhýbať, k Pavúkovi ju niečo ťahá. Zhodou všetkých okolností čo sa stanú na škole, ktorú navštevuje Jem a všetky problémy s tým spojené, sa Jem rozhodne hľadať útechu u Pavúka a rozhodnú sa podniknúť malý výlet v Londýne. No Jem cíti, že sa stane niečo v London Eye, kde vidí všetkým ľuďom v očiach rovnaké číslo. Jem Pavúka doslova donúti opustiť LE a v momente kedy sú v bezpečí BUM!!! London Eye vybuchne. Pavúk si spočíta dva a dva a Jem mu dlhuje vysvetlenie.
Po tom všetkom musia tí dvaja utiecť pretože kamery ich zachytili a začína sa o nich v novinách písať ako o teroristoch. Navyše sa nebezpečne blíži dátum, ktorý Jem vidí v Pavúkových očiach a čo čert nechcel medzi tými dvoma začína vznikať niečo viac ako len priateľstvo. Ako to celé dopadne si už musíte prečítať sami.
Moje pocity :
V prvom rade musím napísať že je príbeh veľmi chytľavý a výborne vymyslený. Celé tie čísla a ako ich Jem vidí v očiach druhým ľuďom a predpovedá dátum smrti, je vynikajúci nápad.
No nemôžem si pomôcť, ale asi v troch častiach deja ma autorka vytočila prílišnou zbrklosťou a namiesto toho, aby napísala niečo z čoho vám naskočia zimomriavky a absolútne nepredpokladáte čo sa bude diať, sa jej podarila len jedna vec. Rozosmiať ma. Bizarnosť by som to nazvala. Keď už neviem čo napísať, tak skúsim úplne primitívnu vec, ktorá je v tej nepravdepodobnosti ešte neprevdepodobnejšia.... Priznávam, niektoré pasáže boli naozaj dobré a knihu som dočítala naozaj šprintom.
Ďalej chcela autorka dosiahnuť asi reč mladých, takže namiesto moderných výrazov mnoho ráz použila agresívne správanie, či neslušné výrazy a tie fakt doslova špatili stránky. Popravde ak chcela zasiahnuť mladého čitateľa, mohla to skúsiť aj inými slovnými spojeniami...
Hlavná hrdinka Jem to nemá v živote ľahké a aj napriek tomu, že sa jej opatrovníčka Karen snaží zabezpečiť plnohodnotný a hlavne dobrý život, Jem jej doslova šliape po hlave. Páčil sa mi vzťah medzi Jemou a Pavúkom, no malo to zasa len háčik. Bizarnosť situácií, v ktorých spolu boli. Nechcem spoilerovať ale ak túto knihu dočítate, budete určite vedieť na čo narážam. Miestami som sa cítila ako v horore Nezvratný osud.
Len vďaka koncu, teda posledným dvom stránkam tejto knihy sa moje hodnotenie zdvihlo o pol hviezdičky. To bolo teda úctihodné zakončenie a ani vo sne by ma nenapadlo, že sa autorka tak vynájde. Skvelé. Teda aspoň ten koniec skvelý.
a pol mesiaca
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára