RECENZIA : Meno vetra (Kronika kráľovraha, #1) Patrick Rothfuss

• originálny názov :  The Name of the Wind (The Kingkiller Chronicle, #1)
• počet strán : 640 
• vydané na na SK : Ikar
• kúpiť

anotácia : Kvothe vyrastá v spoločnosti kočovných umelcov. Šťastné detstvo ukončí nepochopiteľná vražda jeho rodičov a všetkých, ktorých mal rád. Túžbu pomstiť smrť blízkych potláča potreba vyrovnávať sa s nástrahami bežného života. Po období osamelosti sa Kvothe ocitá v nepriateľských uliciach Tarbeanu, kde si hojí rany na duši a postupne sa preberá z letargie. Rozhodne sa pre štúdium na univerzite, kde sa presadí aj napriek nízkemu veku a nedostatku peňazí. Objavuje hodnotu priateľstva i silu nepriateľstva. Spoznáva príjemné aj trpké stránky prvej lásky. Je vnímavejší a šikovnejší ako iní ľudia, ale život mu stavia do cesty aj väčšie prekážky. Musí bojovať s chudobou, predsudkami i s vlastnými pocitmi. Pritom však nezabúda na predsavzatie vypátrať vrahov svojich rodičov. Ľudia, ktorých hľadá, sa v jeho svete považujú za bytosti z rozprávok, ale ich meno sa vyslovuje len šeptom. Kvothe sa pri honbe za mýtom postupne - a neúmyselne - sám stáva legendou.

Moje pocity :

Harmonická, láskavá, možno trošku prelietavá a hlavne umelecká rodinka. Tu žije Kvothe. Miluje svojich rodičov a zbožňuje hudbu. Ako to už v príbehoch býva, šťastena pri nikom nestojí dlho. A s Kvotheom sa osud naozaj nehrá, on mu dáva rovno jednu cez hubu a to poriadne štipľavú ranu. Stačí okamih a tí, o ktorých sa píše v rozprávkach a všetci o nich rozprávajú len šepkajúc, sa postarajú o to, aby sa Kvothe ocitol uzavretý v smútku zo straty a je sám. O tom ako prežil sám a hojil si rany v Tarbeane, o tom ako sa dokázal postaviť znovu na nohy a ísť taký mladý a ešte k tomu s prázdnym vreckom študovať na univerzitu. O tom ako sa z chlapca stáva hrdina a ako sa z nejednej udalosti stane chýr. Meno vetra je jedna z tých kníh, ktoré chcete aby neskončili, chcete aby tých mnoho strán bolo zdvojnásobených...

V prvom rade chcem pogratulovať Patrickovi Rothfussovi k jeho dokonalému písaniu. Tí, ktorí už knihu čítali, mi isto iste dajú za pravdu, že tento autor sa s perom v ruke, píšuci tento príbeh už musel narodiť. Každá pasáž z knihy mi posielala nejakú myšlienku a ja som príbeh hltala a hltala. Kvothe ako postava nie je ani zďaleka dokonalá a práve to vyzdvihlo atraktivitu knihy. Nie je to typ hrdinu, ktorý neustále pomáha a aj napriek úderom pod pás a snaží sa konať iba dobro. Kvothe je ten, ktorý sa postaví na nohy aj keď mu niekto naloží riadnu na hubu a k tomu to dotyčnému dokáže dvojnásobne vrátiť. Keď niečo potrebuje, dokáže sa vynájsť, aj keď to niekedy nie je ani zďaleka s kostolným priadkom. Je talentovaný, je vtipný a vďaka svojej inteligencií vie zmiasť nejedného soka a je tajomný...

Nazývali ma Kvothe Nekrvácajúci, Kvothe Tajomný a Kvothe Kráľovrah. Každé z týchto mien som si zaslúžil. Kúpil som si ich a ťažko za ne zaplatil.

Páčilo sa mi štúdium a ovládanie sympatiky, páčilo sa mi vykreslenie jednotlivých profesorov a Kvoteho kamarátov. Od opísania detstva po štúdium a problémy, ktoré ho v živote sprevádzali, cez to ako si dôveroval a snažil sa vedieť čo najviac, bojoval a neprestával veriť....Bola aj štipka romantiky a jej platonické a záhadné opísanie bolo krásne ale krátke. A možno nie, pretože celý ten príbeh bol písaný veľmi napínavo a keďže sa veľa krát stávalo, že som sa od knihy nedokázala odtrhnúť v tom momente mi to nechýbalo, v tom momente sa na iné veci nedalo myslieť. "Dokonalé !" Autor si dal záležať na opisoch a vďaka jeho uveriteľne opísaným miestam, činom a postavám som si vedela predstaviť, ako čo a kde vyzerá. Humor a vtip, ktorý autor do diela vniesol, bol úžasný a zasmiať sa na najmenej príhodných miestach v knihe, nebýva až takým zvykom. Smiala som sa aj na tom, ako sa Kvote veľa krát vedel vynájsť, ako aj napriek tomu, že utŕžil jednu ranu vedel si ju vychutnať, lebo jeho protivník ju dostal omnoho zákernejšiu. Super.

Ľudia si to všimli, a tak som bol na konci semestra povestný svojou ľahkomyseľnou povahou. Pravda však bola taká, že som bol iba odvážny. Je v tom rozdiel.


Nečakajte žiadne boje od začiatku do konca. Toto sa v knihe skutočne nekoná, ale aj napriek tomu bola kniha Meno vetra až príliš dobrá a neuberalo jej to na plnohodnotnosti. Dej bol hlavne spočiatku pomalý, ale udrží a nepustí, možno koniec bol zrazu až príliš akčný oproti ostatku knihy, inak bol dlho kľud a bum akcia zasa kľud a zasa neočakávaná bum akcia :D. Proste kvalita!

Prevrátením poslednej stránky som pochopila že aj napriek 640 stranám výborného príbehu, bolo toho málo a všetko je len začiatok. Príbeh som hltala a aj keď sa zdá, že je toho neúmerne veľa, Rothfussove písanie je také chytľavé, že by som ho dokázala čítať oveľa dlhšie. Pohral sa s tým a kniha bola pôžitkom.

Teším sa na druhý diel úžasnej trilógie, ktorá má vyjsť v máji tohoto roku. Ikar sľubuje prekvapenie a myslím, že nielen ja sa veľmi teším. Ak si chcete prečítať anotáciu k druhej časti Kronika kráľovraha s názvom Strach múdreho muža zamierte sem.

Bezprostredné pocity po dočítaní knihy :

• nemám tej knihy dosť... no nemám!
• Kvothe je odteraz jeden z mojich najobľúbenejších knižných hrdinov
• ja byť Dennou sa na neho vrhnem pri všetkej počestnosti :D
• to nejak rýchlo skončilo či? jáj to som už prečítala 640 strán? to kedy ? :D