- originálny názov : Crossed
- počet strán : 464
anotácia :
Ako zázrakom sa Cassií podarí utiecť do vonkajších provincií. Chce hľadať Kya, jej veľkú lásku. Tu pracuje Kay ako vojak pre spoločenstvo a je neustále vystavený násilným útokom. Keď Cassia konečne nájde stopu po Kayovi, on práve utiekol na cestu do divokých kaňonov v pohraničí. Zúfalá Cassia sa vyberie na životu nebezpečnú cestu. Čo nájde na konci jej známeho sveta? Medzi skalnatými kaňonmi a prašnými cestami hľadá Cassia nie len Kya ale aj samú seba.
Moje pocity :
Ako som sa ja na túto knihu tešila. Prvý diel sa mi neskutočne páčil, plakala som, bola vo vytržení, čakala som čo sa stane a obľúbila som si párik Cassiu a Kya. No pri tejto knihe som zostala viac menej sklamaná. Nebola to zlá kniha vážne nie a som rada, že som si ju prečítala a dokonca sa teším na poslednú časť. No čakala som viac.
Ky je vo Vonkajších provinciách, kde bojuje o život a Cassia sa odhodlá hľadať ho stoj čo stoj. Kým ona príde za ním dúfajúc, že ho nájde a padnú si do náručia, Ky už stihol utiecť. Tak blízko a pritom tak ďaleko. Cassia neotáľa a uteká za ním. A takto sa tí dvaja hľadajú a Ky pritom ani netuší, že ju má za pätami.
Dej je rozprávaný oboma postavami. Pekne sa menia perpektívy a bolo vynikajúce, že Condie stavila práve na tento štýl písania. Teda bolo to dobré hlavne preto, že sme mohli dokonale čítať myšlienky citlivého a zároveň nerozhodného Kya, obmieňané tým, ako to mala pomiešané v hlave Cassia. Presne pre tieto momenty som dokázala pochopiť obe postavy, prečo sa niekedy správali tak či onak. Neverili nikomu a ničomu. Bojovali so smútkom, bojovali o záchranu, o informácie o rebeloch, o tom čo je správne a čo nie. Kto je v skutočnosti na strane ľudí? Rebeli alebo Spoločenstvo?
Ako som pred tým načrtla obmieňanie postáv bolo plusom, ale nie až tak veľkým, pretože sa stávalo, že som veľa krát musela prehodiť kapitolu naspäť. Dosť sa mi totiž plietli pohľady dvoch osôb a nevedela som, či práve čítam to čo cíti Ky alebo Cassia. Jednoducho sa to sem tam plietlo.
Opisy boli v tomto príbehu až moc. Autorka vyrastala v južnom Utahu a bolo to cítiť. Príliš prekomponované a nebyť ich, bola by kniha, podľa môjho názoru aspoň o 50 strán kratšia. Páčili sa mi opäť básne a páčilo sa mi ako sa to zamotávalo do momentu, kedy to už autorka až príliš naťahovala. A potom zlom, kedy konečne dej mal byť zaujímavejší a na čo som čakala celú polovicu knihy.... Popravde som zostala sklamaná. Bolo to akoby som videla rozprávku, keď Shrek utekal lúkou plnej kvetov za Fionou a v strede lúky sa tuho pritúlili, akurát tam neboli kvety. Proste klišé.... Ako čakala som všetko možné, ale takáto situácia mi prišla smiešna. Vedľajšie postavy boli vynikajúce opísané a celkovo charaktery boli výborne premyslené.
Pri putovaní Cassií a Kya som dosť využívala mapku, ktorá bola na začiatku knihy a teda som presne vedela kto kde v rôznych momentoch asi je, ale stále mi nie je jasné celé to fungovanie Spoločenstva a aké veľké sú jeho hranice....
Dozvedáme sa viac o Spoločenstve viac o vzbure, no aj tak som mala pocit, že to mohla autorka v knihe viac objasniť, viac rozviesť a nechala to opäť až príliš otvorené. Nebanujem, že som si tú knihu prečítala a dúfam, že posledná časť bude výnimočná a všetko sa vysvetlí a ja len zvesím sánku a poviem palec hore šéfe. Možno, že práve preto bola táto časť slabšia, lebo v nasledujúcom dieli mi padne sánka ako bude všetko do seba zapadať. Teším sa na finále a nenechám si ho určite ujsť.
Bezprostredné pocity po prečítaní knihy :
Moje pocity :
Ako som sa ja na túto knihu tešila. Prvý diel sa mi neskutočne páčil, plakala som, bola vo vytržení, čakala som čo sa stane a obľúbila som si párik Cassiu a Kya. No pri tejto knihe som zostala viac menej sklamaná. Nebola to zlá kniha vážne nie a som rada, že som si ju prečítala a dokonca sa teším na poslednú časť. No čakala som viac.
Dej je rozprávaný oboma postavami. Pekne sa menia perpektívy a bolo vynikajúce, že Condie stavila práve na tento štýl písania. Teda bolo to dobré hlavne preto, že sme mohli dokonale čítať myšlienky citlivého a zároveň nerozhodného Kya, obmieňané tým, ako to mala pomiešané v hlave Cassia. Presne pre tieto momenty som dokázala pochopiť obe postavy, prečo sa niekedy správali tak či onak. Neverili nikomu a ničomu. Bojovali so smútkom, bojovali o záchranu, o informácie o rebeloch, o tom čo je správne a čo nie. Kto je v skutočnosti na strane ľudí? Rebeli alebo Spoločenstvo?
Ako som pred tým načrtla obmieňanie postáv bolo plusom, ale nie až tak veľkým, pretože sa stávalo, že som veľa krát musela prehodiť kapitolu naspäť. Dosť sa mi totiž plietli pohľady dvoch osôb a nevedela som, či práve čítam to čo cíti Ky alebo Cassia. Jednoducho sa to sem tam plietlo.
Opisy boli v tomto príbehu až moc. Autorka vyrastala v južnom Utahu a bolo to cítiť. Príliš prekomponované a nebyť ich, bola by kniha, podľa môjho názoru aspoň o 50 strán kratšia. Páčili sa mi opäť básne a páčilo sa mi ako sa to zamotávalo do momentu, kedy to už autorka až príliš naťahovala. A potom zlom, kedy konečne dej mal byť zaujímavejší a na čo som čakala celú polovicu knihy.... Popravde som zostala sklamaná. Bolo to akoby som videla rozprávku, keď Shrek utekal lúkou plnej kvetov za Fionou a v strede lúky sa tuho pritúlili, akurát tam neboli kvety. Proste klišé.... Ako čakala som všetko možné, ale takáto situácia mi prišla smiešna. Vedľajšie postavy boli vynikajúce opísané a celkovo charaktery boli výborne premyslené.
Pri putovaní Cassií a Kya som dosť využívala mapku, ktorá bola na začiatku knihy a teda som presne vedela kto kde v rôznych momentoch asi je, ale stále mi nie je jasné celé to fungovanie Spoločenstva a aké veľké sú jeho hranice....
Dozvedáme sa viac o Spoločenstve viac o vzbure, no aj tak som mala pocit, že to mohla autorka v knihe viac objasniť, viac rozviesť a nechala to opäť až príliš otvorené. Nebanujem, že som si tú knihu prečítala a dúfam, že posledná časť bude výnimočná a všetko sa vysvetlí a ja len zvesím sánku a poviem palec hore šéfe. Možno, že práve preto bola táto časť slabšia, lebo v nasledujúcom dieli mi padne sánka ako bude všetko do seba zapadať. Teším sa na finále a nenechám si ho určite ujsť.
Bezprostredné pocity po prečítaní knihy :
- no neviem, nie je to tak dobré ako prvá časť
- dokonalo poznám každú dieru v kaňone :D
- Ach Ky !!!!! chudiatko moje ...
- To čo sa stalo na konci?!?!? Akože viem že jedna vec sa vyriešila , ale chcem : " A žili šťastne až kým nepomreli !" Dočkám sa ho v poslednej časti? Dočkám sa vysvetlenia čo sa to všetko deje? Budú spolu??????????????
Vdaka za recenziu ...strašne sa tešim na CROSSED .... aj ked podla pohladov inych aj tvojho asi nebude taka dobra
OdpovedaťOdstrániť