RECENZIA : Tak padne náš svet Megan Creweová

• originálny názov : The Way We Fall (Fallen World, #1)
• počet strán : 312
• vydané na SK : Egmont 2012
• kúpiť

anotácia :Začína to ako svrbenie, ktorého sa nemôžete zbaviť. Potom príde šteklenie v krku a horúčka. O niekoľko dní budete vykladať svoje tajomstvá úplne neznámym ľuďom, akoby to boli vaši starí priatelia. O ďalšie tri dni vás postihnú paranoidné halucinácie. A potom budete mŕtvi.
Šestnásťročná Kaelyn žije na ostrove neďaleko pobrežia. Keď jej najlepší kamarát odchádza študovať na pevninu, vôbec jej nenapadne, že ho možno už nikdy neuvidí. Ale potom zasiahne malú ostrovnú komunitu čudná vírusová epidémia. Počet mŕtvych narastá a vláda vyhlási karanténu: nikto nesmie ostrov opustiť ani sa naň vrátiť. Tí, ktorí sú ešte zdraví, musia bojovať o zmenšujúce sa zásoby potravín, aby nestratili nádej na prežitie. Svet, ktorý Kaelyn poznala, sa rúca, no ona nachádza nečakaných spojencov, priateľstvo i novú lásku. A keď ju vírus začne okrádať o priateľov a rodinu, zo všetkých síl sa snaží udržať si vieru, že musí existovať spôsob, ako zachrániť ľudí, ktorí sú jej najdrahší.

Moje pocity :

Čo si človek predstaví pod pojmom apokalypsa? Asteroid čo narazí do Zeme, invázia mimozemšťanov, alebo práve myšlienka tejto knihy, čiže smrteľný vírus. Autori už oddávna inklinovali práve k takémuto námetu kníh a veľa z nich bolo dokonca prenesené na filmové plátna. V tejto dobe jednoducho už má človek s touto témou už toho dosť prečítaného, či odpozeraného. Autori zväčša prekvapia a donesú niečo nové.

Scenár tejto knihy je zasadený ( ako inak ) na ostrove, kde sa začína šíriť neznámy vírus. Keď už ide do tuhého a ľudia jeden po druhom umierajú, vláda vyhlási karanténu, aby sa smrteľná choroba nerozšírila aj na pevninu.

Kaelyn vystupuje v príbehu ako rozprávač a celá kniha je akoby list písaný jej priateľovi, ktorý pred vypuknutím epidémie odišiel študovať na pevninu. Nezvyčajná denníková forma bola dobre premyslená, čo čitateľa udrží čítať tento príbeh bez prestávok, na jeden šup. Pre mňa bol ale príbeh dosť priemerný, predvídateľný a nezasiahol ma tak, akoby možno iná kniha z tohto žánru. Celý problém spočíval v tom, že som dopredu jednoducho vedela, čo bude nasledovať. Možno som proste veštica, ale skôr to vidím v tom, že autorka použila 100x opakované scény z iných post-apokaliptyckých príbehov. Príliš predvídateľné...

Výhrady mám aj k hlavnej hrdinke, ktorej autorka dala jednu psychopatickú vlastnosť a jej výlevy na nepodstatné veci, ktoré veľmi s dejom nesúviseli ma rozčuľovali. Možno v budúcej časti dokážem rozpoznať, prečo tak horlivo opisovala jej jednotlivé myšlienky. Tiež minulosť Kaelyn bola veľmi chabo vysvetlená a autorka možno dala do tejto časti až príliš veľa otáznikov. Ja som potrebovala nejaké akčné rozuzľovanie. Keby si nechala aspoň čiastočne viac odpovedí, mala by som prečo knihu vychvaľovať. Takto som to vnímala, že to bolo v celku nepremyslené. Preto z knihy nemám pocit, že by som ju potrebovala opäť vybrať z poličky a čítať príbeh znova.

Creweová píše jednoducho a vie vystihnúť dramatické momenty, kde drvivá väčšina čitateľov zoberie do rúk vreckovku. Tak padne náš svet je priemer spomedzi toho, čo som kedy zatiaľ čítala a ak autorka nedá do ďalšiej časti viac rozuzľovania bude to fiasko. Ja ale verím, že takto táto séria nedopadne a verím, že tento príbeh bude ešte prekvapením.

 a pol mesiačika