sobota 9. novembra 2013

RECENZIA : Čo sa stalo Mare Dyerovej Michelle Hodkin


  • originálny názov : The Unbecoming of Mara Dyer (Mara Dyer, #1) 
  • počet strán : 392
  • vydané na SK : 2013 SLOVART
  • kúpiť
anotácia : Mara Dyerová neverí, že by jej život mohol byť ešte viac zamotaný. Nielenže si vôbec nepamätá, ako sa dostala do nemocnice, kde sa práve prebrala, ale nevie nič ani o nehode, pri ktorej zomreli jej najlepší priatelia a frajer. Mare sa však takmer nič nestalo. Lekári sa domnievajú, že nový začiatok v novom meste pre ňu bude tým najlepším riešením, a spomienky tak môžu pomaly vyplávať na povrch. Marin nový život sa však stále viac komplikuje.
Tváre mŕtvych priateľov má pred očami denno-denne. A potom... zrazu...vidí aj smrť ľudí naokolo iba chvíľu pred tým, než sa to stane. Je jej jasné, že sa asi zbláznila. A keď si je už istá, že to ani nemôže byť horšie, Noah Shaw, najkrajší chlapec, akého kedy videla, ju odmieta nechať na pokoji... Čo má vlastne za lubom?

Moje pocity :

"Moje meno nie je Mara Dyerová, ale právnik mi povedal, že nejaké meno musím mať." Tak začína táto veľmi zaujímavá kniha a od toho momentu sa po 1) nebudete vedieť od knihy odlepiť a po 2) zahĺbite sa do veľmi zvláštneho príbehu, z ktorého budete mať pocit, že je až príliš záhadný.

Na knihu o Mare som sa veľmi tešila, nakoľko som čítala samé ospevované recenzie. Všetci ju hodnotili až príliš dobre, aby som si ju nechala ujsť. Mara je dievča, ktorá ako jediná prežila nehodu a kým ako v každej tuctovej knihe sa aj s rodinou odsťahuje ( kvôli nielen jej psychickému problému z tohto incidentu ) a vy čakáte, že dej bude tým pádom celý plný klišé, ešte sa len budete čudovať. Nové miesto v tejto knihe znamená novú záhadu. Nová záhada v tejto knihe znamená, nové informácie o Mare. Nové informácie o Mare znamenajú, buď je všetko psycho, alebo to bude nadprirodzenosť. Garantujem, že do konca knihy budete špekulovať a budete nervózni ako to celé vlastne je. Michelle Hodkin je výborná spisovateľka. Používa v texte bežné frázy mladých, nešpekuluje s postavami, dáva im v bežných situáciách prirodzené reakcie a výborne opisuje. A ešte v niečom je dobrá. FAMÓZNA ! Vie do príbehu vniesť záhadnosť. Vie spraviť pomaly detektívnu zápletku s totálnym psychom a nakoniec to celé obráti, na úplne iný žáner. WAU s milión výkričníkmi (1 000 000 x !).
Postava Mary bola prepracovaná do špiku kosti. V príbehu boli presne vykreslené jej pocity a či som chcela alebo nie, cítila som sa tak isto pri čítaní jej záhadného príbehu. Otvárali sa situácie a kým sa objasňovala zápletka stále som si myslela, že je to naozaj celé zrelé na psychiatriu. Mara v tom nemohla ostať sama a autorka vymyslela ešte jednu postavu a to Noaha. Veľmi príťažlivý chlapec, ktorého obletuje každá sukňa, ktorá okolo neho prejde a predsa má oči len pre Maru. Páčil sa mi vzťah "obletujem Maru aj keď sa robí, že ma nenávidí a nechce". Bolo to vtipné, romantické a aj dojímavé. Ten vzťah - nevzťah nemal ani jedinú chybičku krásy. Kým v iných knihách sú vedľajšie postavy v knihe len tak mimochodom, tu mala každá nejaké to slovo do príbehu. Aj keď bola úplne maličká a objavila sa spolu možno na dvoch stranách knihy. Otvorený koniec..... - môj ty bože !!! Hodkin - ty si jedna beťárka beťárska, pretože vieš ako navnadiť na ďalšiu knihu a tak isto vieš, ako sa asi cíti polovica ľudstva, ktorá ten koniec prečítala. Mám chuť ti to napísať v angličtine do správy... a poďakovať sa ti za to. Bez toho konca by som totiž nepísala do kalendára, dátum vydania druhej časti na Slovensku.
Plusom knihy je preklad, ktorý ma na svedomí Soňa Greer. Ako som spomínala vyššie, že Hodkin píše bežné frázy mladých, tak to je ten moment v ktorom to prekladateľ vie poriadne zbabrať, alebo sa s tým vie výborne prehrať a preložiť anglické frázy do bežnej slovenskej hovorovej rečí, pričom to nepôsobí rušivo, naopak veľmi prirodzene. Jediné čo vytýkam je obálka. Je síce krásna, ale mnoho blogerov sa sťažuje na capky, ktoré na základe materiálu na nej po chytaní ostávajú. Mne to paradoxne nevadilo. Mne vadilo, že sa to podobá ( veľmi podobá ) na veľmi jemný zamat a ja ten materiál naozaj nemám rada. Mám pocit akoby som mala niečo za nechtami, keď sa toho dotknem. Takže teraz bez srandy, požívala som pri čítaní rukavičky. Nie nebola to metafora :).


Za recenzný výtlačok ďakujem vydavateľstvu Slovart.

3 komentáre:

  1. Neviem, mne táto kniha nesadla, teda, Noah a ich vzťah mi ma nebral... Som nejaká vadná.:DD Inak ale je pravda, že som netušila ako to vlastne s Marou je a kniha sa dosť rýchlo čítala.

    OdpovedaťOdstrániť
  2. Všade čítam pozitíva na túto knihu, ale mňa stále nejak extra nezaujala. Nevie či je to takou obyčajnou témou alebo čo, ale zatiaľ sa na ňu nechystám. Keď budem mať viac času, možno sa na to kuknem hlbšie, aspoň si prečítam prvé kapitoly, či ma to zaujme, lebo fakt mnohí ju hodnotia kladne.
    Pekná recenzia 8)

    OdpovedaťOdstrániť
  3. Už viac krát som narazila na túto knihu a vyzerá zaujímavo, zrejme neodolám a prečítam si :D

    OdpovedaťOdstrániť