utorok, 22. mája 2012

RECENZIA : Ticho Becca Fitzpatricková


  • originálny názov :  Silence (Hush, Hush, #3)
  • počet strán : 416
  • vydané na SK : Egmont 2012
  • kúpiť
anotácia : Zavrhnutý anjel, temná minulosť a láska bez hraníc, ktorá má silu prekonať hranice medzi nebom a zemou.
Nedorozumenie medzi Patchom a Norou je zažehnané. Spoločne prekonali tajomstvo zviazané s Patchovou temnou minulosťou, zmierili dva doteraz nezmieriteľné svety a čelili bolestným skúškam viery a nádeje. To všetko pre lásku, ktorá má silu prekonať hranice medzi nebom a zemou. Patch a Nora, vyzbrojení len svojou bezpodmienečnou dôverou k tomu druhému, sa vrhajú do zúfalého boja a pokúšajú sa zastaviť zločinca, ktorý má moc navždy zničiť všetko, o čo sa snažili, dokonca aj ich vzájomnú lásku.


Moje pocity :

Po dlhom...DLHOM....DLHÓÓÓM čakaní, som sa dočkala pokračovania úspešnej anjelskej série Zavrhnutý od Beccy Fitzpatrickovej. Trošku som sa však obávala, kvôli nie práve najlepším recenziám. Bála som sa, že  moja srdcová záležitosť stratí svoje čaro. Mal to byť predsa posledný diel série a nakoniec sa Fitzpatricková rozhodla, že to pretiahne. Či to bolo tým, že sériu nechcela skončiť a naťahovala ju kvôli tomu, že nechcela sklamať fanúšikov, alebo tým že sa chcela na sérií ešte viac nabaliť?

Môj konkrétny dojem z nej mi skôr navrhuje prvú možnosť. Uch to som si vzdychla :P. Čo mnohým vadilo, mne absolútne vyhovovalo. Takže ak aj sa chcela nabaliť, u mňa to aj tak úspech malo. Tento diel je o tom ako Nora stratila pamäť a nepamätá si 5 mesiacov zo svojho života. Čo sa dalo čakať, Nora rieši čo sa teda v tomto období dialo. Takže si opakujeme čo sa vlastne stalo v predchádzajúcich častiach. Únavné? Nemyslím... Fitzpatricková to zvládla aspoň z môjho pohľadu bravúrne a to opakovanie som si užívala. A možno to bolo tým, že autorka Noru lepšie vykreslila, že ju nechala konečne vyspieť a nebolo v nej už cítiť tú naivitu a detské premýšľanie. Nielen Nora vyspela. Vyspel celkovo celý dej, autorkine písanie.... 

Zo všetkých nebezpečných emócií zostali len dve. Zvedavosť a túžba.

Tým, že Fitzpatricková využila možnosť prejsť znova obdobie Zavrhnutého a Crescenda cez trošku iné vnímanie postáv, spojené s hľadaním Norinej pamäti, bolo úplne ale úplne predvídateľné to priznávam. No aj tak ma to bavilo. Bolo tam znovuobjavenie všetkého krásneho a nebezpečného čo ma na tej sérií baví. Patch bol ešte neodolateľnejší než sa zdal doteraz. Vzťah Patcha a Nory bol emocionálnejší, zakázanejší a aj intímnejší. Aj keď autorka sa zrejme bojí erotiky :D, pretože to medzi nimi iskrí jedna báseň a aj tak nie je celkom ruka v rukáve :D.

A tie jeho oči. Hlboké a tajomné. Nepreniknuteľné. Napriek všetkému som sa k nemu chcela pritisnúť a ... zabudnúť na všetko.

Aj napriek predvídateľnosti ma približne v 3/4 knihy autorka šokla a potom ma už šokovala až do konca. Keď už proste niečo vymyslí, tak to stojí za to. Graciózne zakončila tretí diel a mne neostáva nič iné, než len čakať na finále. Toto je presne tá kniha, ktorá ma núti čítať ju zas a znova. Toto je tá kniha, ktorá ma núti premýšľať a snívať. A presne pre toto je kniha Ticho a celkovo séria Zavrhnutý moja srdcovka. 


1 komentár:

  1. jéj, to aby som si už konečne prečítala Zavrhnutého xD

    OdpovedaťOdstrániť