RECENZIA : Pandemónium Lauren Oliver

• originálny názov : Pandemonium (Delirium #2)
• počet strán : 320
• vydané na SK : CooBoo 2013
• kúpiť

anotácia : Po úteku sa Lena ocitá v Divočine a musí sa zmieriť s faktom, že všetko, čo doposiaľ prežila, ľudia, ktorých poznala – to všetko je už len minulosťou a neexistuje žiadne predtým. Tam sa pripojí ku skupine Ilegálov, ktorí majú v úmysle preniknúť do sveta „na druhej strane“, kde sa zúčastnia veľkej ceremónie. Tú usporiadala ABD – Amerika bez delirie – organizácia hlásajúca nevyhnutnsť liečby. Keď na nej však Lena stretáva Juliana, jedného z hlavných rečníkov, chlapca zosobňujúceho všetky hodnoty ABD, ani len netuší, že sa ich osudy skrížia viac, než by si kedy pomyslela.

Moje pocity :

Pandemónium je pokračovaním dystopického príbehu od autorky Lauren Oliverovej. Kým prvú časť Delírium som ospevovala do nebies a celých 5 hviezdičiek padlo tejto úžasnej knihe, Pandemónium bolo o stupeň lepšie. Lepšie napísané, lepší príbeh a lepšie postavy. Je to možné? No evidentne si autorka zamakala.

Tentoraz sú kapitoly rozdelené časovo na "predtým" a "teraz". Kým v jednej kapitole sa dozvedáme, čo sa dialo po úteku Leny do divočiny a zmierovanie sa s osudom, ktorý ju bez Alexa postihol, v druhej kapitole sme priamo v hlavnom čase, kedy je Lena už plnohodnotná Ilegálka a vo svojom postavení má úlohu. Páčilo sa mi, ako Lena v príbehu charakterovo narástla, ako sa rozvíjala a učila sa veci od počiatku. Jej myslenie sa už netočilo len okolo toho, čo si oblečie a uvedomovala si naplno situáciu, v ktorej sa zmieta svet.

 Vedľajšie postavy boli, je to neskutočné, ale naozaj lepšie ako v predchádzajúcej knihe. Kto mohol nahradiť tak charakterovo silnú Hanu? Jednoznačne musím napísať Vranka a úžasný, dojemný príbeh Modranky, pri ktorom som mala naozaj slzy na krajíčku. No čo je najdôležitejšie, jedna postava sa tam zjavila dosť pre mňa prekvapujúco. 

Julian bol na začiatku do príbehu vsadený a ja som s malou dušičkou dúfala, že nebude v príbehu hlavným záchytným bodom. Nechcela som sa s tým zmieriť a bolo evidentné čo sa bude diať. Však čo... vyšachujeme dokonalú postavu, necháme ju trápiť niekde v útrobách mesta a šupeneme sem novú, samozrejme príťažlivú a jemnú. Tak som si to nepredstavovala, ale budiš. Celý príbeh som vlastne nevedela, čo si o tom mám myslieť a keď som si už na konci zvykla a čakala nejaký happy end, alebo aspoň uzavretú kapitolu.... BUM!.... moje pocity sú v troskách a evidentne môj šiesty zmysel klamal. Lauren Oliverová jednoducho vie, kedy zasadiť úder pod pás. Takže vaše otázky sú zodpovedané. Čaká vás jednoznačne opäť nechutne otvorený koniec a opäť vám ostane visieť sánka. Ale zároveň je naozaj navnadeniahodný na ďalšiu časť. Obávala som sa hneď od počiatku čo ma bude čakať, ale som viac než spokojná. Viac akcie, viac informácií o Divočine a Ilegáloch a viac vzťahov.

Čítala som raz o nejakom druhu huby žijúcej v stromoch. Huba zasiahne strom cez korene, ktoré vedú vodu a živiny až ku konárom a odpojí ich od príjmu. Čoskoro huba-už len huba-prijíma vodu, živiny a všetko, čo potrebuje na to, aby prežila. A rovnako začne strom pomaly zvnútra hynúť, až kým nevyschne.

Toto je nenávisť. Bude vás napĺňať a potom vás zničí.

Je ťažké brániť sa jej. Je príliš hlboko.

Nenávisť je ako vysoká veža. V Divočine som  ju začala stavať a vstupovať po nej.

Vyzdvihnúť opisy v tejto knihe je ďalšie čo musím na knihe kvitovať. Lauren Oliverová narába tak jemne so slovíčkami a má naozaj hodnotné prirovnania. Dokáže z jednej myšlienky vyprodukovať naozaj niečo, na čom sa čitateľ zamyslí a ja som si normálne niektoré pasáže zapisovala. Kniha sa naozaj veľmi dobre čítala a plynula ľahúčko. Ak váhate nad touto sériou a bojíte sa, že to bude presladené, musím vám oponovať. Tento príbeh je jemný, no zároveň drsný. A hlavne Lauren Oliverová je majsterka zvratov. Napíše ich aj tam, kde by ste to pokladali za čistý masochizmus.

Za poskytnutie recenzného výtlačku ďakujem Albatrosmedia.