RECENZIA : Pobrežie hrôzy Carrie Ryan

• originálny názov : The Dead-Tossed Waves
• počet strán : 488
• vydané na SK : 2011 / Slovart
• kúpiť

anotácia : Pokračovanie temného Lesa kostí. Jediný okamih dokáže Gabrielle prevrátiť život naruby. Spolu s mamou žije v majáku na konci mestečka Vista. Mesto chráni bariéra pred Mudmi, ktorých aj naďalej ovláda jediná túžba – večný hlad po ľudskom mäse. Chuť zakázaného ovocia a túžba nasledovať priateľov a chlapca, pre ktorého jej srdce prudšie bije, však Gabrielle razom zhorknú, a tak na vlastnej koži zistí, akí sú Zabijaci rýchli, že Vyznávači znovuzrodenia naozaj existujú, a že v mŕtvych zónach medzi chránenými územiami Protektorátu sa občas všeličo deje... A Gabrielle zisťuje, že cesta späť do Lesa kostí je nevyhnutná.


Moje pocity :

Pokračovanie Lesa kostí bolo v prvom rade zaujímavé, pretože hlavná hrdinka tohoto príbehu je iná než Mary z prvej časti. Aj keď autorka Carrie Ryan do deja Mary zakomponovala, nebudem prezrádzať ako, pretože by to veľa z knihy prezradilo a táto kniha si proste nezaslúži aby som vám tu spoilreovala, proste ona si zaslúži aby ste ju všetci povinne prečítali :D. Každopádne bolo toto od autorky dosť ale dosť premyslené a je to jeden z mnohých kladov, pre ktoré je táto kniha lepšia, (a to o dosť) ako jej predchodca.

Kým Mary z prvej časti bola priebojná, vedela presne čo chce a aj napriek vnútornému strachu si za svojimi snami išla, hlavná hrdinka tejto knihy Gabry je diametrálne odlišná, čo je ďalším plusom knihy. Autorka Gabry opísala ako úplne obyčajné dievča, ustráchané, ktoré sa snaží nemyslieť na to, čo je za plotom a žiť si svoj život a snaží sa splynúť s dobou. Tým, že jej dala na začiatku takúto povahu, bolo nesmiernym zážitkom pozorovať jej zmenu z bojazlivého človeka na neodbytnú a zrelú ženu. Čím ďalej dej siahal, tým sa rozvíjala jej osobnosť.

Dej je absolútne nepredvídateľný a autorka má výborný štýl písania. Je úžasné ako som dokázala doslova s dejom splynúť a pokým som v jednej ruke držala knihu s tou druhou som držala palce všetkým postavám v knihe. Stránky sa otáčali doslova sami a ja som si tak priala, aby tento príbeh neskončil...

Ak by som mala porovnávať vedľajšie postavy z knihy Les kostí a Pobrežia hrôzy, tiež musím kvitovať práve túto knihu. Kým v Lese kostí boli postavy dokonalé a skoro všetkým, ktorým som držala palce aby prežili mali v deji krátke prežitie, v tejto knihe sú postavy nad moje očakávanie lepšie a hlavne plávali v deji s totálnym napätím. Úplne najlepšou vedľajšou postavou je Elias a nech si hovorí kto čo chce, milujem tú jeho zvrátenú stránku, ktorú na začiatku ukazoval a samozrejme tú romantiku ktorou pokračoval. Také charakteristické črty postáv aké boli práve v tejto knihe sa v dnešnej literatúre málo vidia. Málo knihám sa podarí vás vtiahnuť do deja a autorky sa väčšinou upnú v deji len na hlavného hrdinu a tu t tak určite nebolo. A hlavne ja som zaľúbená do zombiovskej knihy! Akože vážne nehanbím sa za to, že mám chuť ju znova prečítať.

A aby som nezabudla, nádherným spestrením knihy boli práve myšlienky hlavnej hrdinky. Dokonalé!!! Pobrežie hrôzy má všetko čo dobrá kniha má mať v sebe. Dávka nesmierneho napätia, romantiky, akcie, úplne úžasné prepojenie s predchádzajúcou knihou a aj tak si myslím, že som túto knihu nevychválila dostatočne.

Kvitujem vydavateľstvu Slovart, že ponechali pôvodnú obálku a stavili na zelené okraje stránok. Človek si potom v knihovničke má chuť knihu prevrátiť hore nohami, aby celý svet videl tie nádherné stránky knihy :).