sobota, 4. júna 2011

RECENZIA : Kvapky ohňa Jela Mlčochová


  • Názov : Kvapky ohňa
  • Počet strán : 272
  • Vydané na SK : 2010
anotácia : Dvadsaťsedemročná Sandra, ktorá žije v neveľmi vydarenom vzťahu s programátorom Filipom, odchádza na istý čas iba so svojím psíkom do starobylého mestečka, kde v opustenom dome po svojej starej mame chce v samote a pokoji napísať knihu. Niektorí ľudia ju pred pobytom v starej vile varujú, lenže Sandra ich reči neberie príliš vážne. Zakrátko však na vlastnej koži pocíti, že v dome vládne čudná atmosféra a začne ju trápiť strach a obavy, ktoré si nijako nedokáže vysvetliť. Keď sa pridajú neobvyklé sny a vidiny, rozhodne sa pátrať po príčine a stopy ju privedú až k hrôzostrašným stredovekým inkvizičným procesom. Krok za krokom odhaľuje tragický príbeh, ktorý sa kedysi v mestečku odohral a ktorý, ako zisťuje, má svoju ozvenu aj v súčasnosti a i jej samotnej sa týka spôsobom, aký by si nikdy nedokázala predstaviť. Naviac so zdesením objavuje, že v starom dome žije okrem nej ešte ktosi ďalší, o kom nemá nikto ani len tušenia...

Dej : 

Sandra žije s Filipom programátorom a tento vzťah je viac než komplikovaný. On stále pracuje a zarába slušné peniaze. Ona pracovať síce nemusí, no každý deň sa musí starať o dom kde spolu žijú. Nudí a sa a chce niečo v živote dokázať. Filip jej prácu neschvaľuje, keďže majú dosť finančných prostriedkov, no ona sa cíti taká sama, taká opustená...

 Sandra si nájde ale činnosť, pri ktorej sa cíti aspoň trochu dôležitá. A tým je písanie knihy. Doma sa jej však nedarí a tak jej Edita, jej kamarátka a zároveň tá, ktorá jej vydá budúcu knihu odporučí, aby vypadla z domu niekde, kde by zrelaxovala a našla toho spisovateľského ducha. Filip s návrhom súhlasí, no neverí, že by Sandra vydala nejakú knihu. 

Tak si teda vyberie miesto, ktoré by málokto čakal. Dom po svojej starej mame. Opustený dom do ktorého sa chce načas, kým dopíše knihu nasťahovať, má nejaké tajomstvo. Ľudia, ktorí ho poznajú sa ho stránia a odporúčajú Sandre, aby z tade čo najrýchlejšie vypadla. Historky o dome hrôzy a o tom aká bola jej stará mama bosorka,  majú na Sandru opačné pocity a napriek všetkému sa tam drží zubami nechtami. Okrem toho sa jej tam veľmi dobre píše a verí, že je schopná dokončiť svoju knihu. No potom začne cítiť v dome ešte niekoho. Tak začína Sandra pátrať v histórií aby sa dozvedela, čo sa v tých časoch v tejto dedinke stalo. Dopátra sa až k stredovekým inkvizíciám, ktoré sa tu konali. Všetko začína do seba až príliš zapadať a ona cíti, že je s tým domom nejak spojená. V dome niekto je. Ale kto? A prečo cíti stále na svojom chrbte niečie oči? Prečo sa tí ľudia toho domu tak stránia? Je možné, že sa niečo v tomto dome udialo? Navyše jej stále chodia čudné maily. Čo ak sa naozaj ľudia nemýlia a niečo sa tu deje?!?

Moje pocity :

Kde začať? Dej je pútavý a veľmi dobre vymyslený. Ale neustále ma rozčuľovala hlavná hrdinka Sandra. Ja rozumiem príbehu ako bol pojatý, rozumiem, že Sandra bola na pokraji nervového zrútenia, ale nerozumiem tej jej niektorým činnom. Dookola stále len otázky či je šialená, či sa nezbláznila ma dosť vyvádzali z miery. OK. Chápem, že sa v tej situácií cítila akoby mala schyzofréniu. Ale na každej strane, každú činnosť domu rozoberať ako sa stala, či nestala a ako je to možné či nie je možné, je dosť na hlavu. Keď už bola o svojej pravde, teda asi nejakých 30 strán pred koncom, zmierená bola kniha super. No dovtedy to bolo niekedy až úsmevné. Tiež kriminálna zápletka dala knihe určité grády.
Príbeh o inkvizicí bol pekný. Páčilo sa mi ako sa autorka vyhrala s osobami, ktoré boli do príbehu zamotané. Celá spojitosť s príbehom, domom a Sandrou bola napínavá. 
Záverečná pasáž bola vyslovene zabiják. Dobre to autorka ukončila, až príliš dobre oproti ostatku knihy. Tejto knihe dávam 3 mesiačiky. Neohúrila, ale ako príjemné čítanie pri káve je dobrá.


  

2 komentáre:

  1. Záver bol až trápne banálny.
    Čítanie skôr k čaju ako ku káve.

    OdpovedaťOdstrániť
  2. anonymný mne prišiel záver oproti ostatku knihy celkovo lepší... a presne táto kniha je skôr taká oddychovka...

    OdpovedaťOdstrániť