RECENZIA : Som bosorka Vita Jamborová

• počet strán : 488
• vydané na SK : 2012 Motýľ
• kúpiť

anotácia : Pôvabnú červenovlasú Adrianu zaujal kamarátkin prsteň nevšedného tvaru s rubínovým očkom, a tak ju poprosila, či si ho môže vyskúšať. Keď si ho nastokla na prst, zasiahla ju neuveriteľne silná vlna záhadnej energie. V tej chvíli pochopila, že získala nadprirodzené schopnosti, to však netušila, že vďaka nim vykročí na osudom určenú cestu, aby splnila svoje poslanie. Nastúpi do tímu bohatého hľadača pokladov ako jeho asistentka a zúčastní sa na pátraní po záhadnej starožitnosti. Dobrodružné pátranie po zlatom kľúči, ktorý sa zvláštne podobá na prsteň jej kamarátky, privedie Adriane do cesty dvoch osudových mužov, s ktorými prežije intenzívny vzťah. Keď prichádza okamih voľby, je pre ňu veľmi ťažké vybrať si lásku jedného z nich. Vďaka svojim nadprirodzeným schopnostiam však prežije dva plnohodnotné životy. Na svojich cestách stretne pozoruhodných ľudí., ocitne sa v rozličných historických obdobiach i miestach a často musí riešiť životunebezpečné situácie. Priateľstvo s ďalším nevšedným mužom, ktorý má tiež nadprirodzené schopnosti, Adriane pomôže splniť poslanie, na ktoré bola predurčená. Na rozdiel od nej tento muž vždy vie, odkiaľ jej hrozí nebezpečenstvo. Vie ju usmerniť aj zachrániť život, pretože obaja sú neustále pod dohľadom nepriateľov, ktorí sa ich pokúšajú zlikvidovať... V Adrianinom živote sú dvaja muži, dve záhady a jeden sľub, ktorý bude musieť splniť za každú cenu. Aká je to cena a čo je osudom ryšavej bosorky?

Moje pocity :

Takmer 500 stranová bichľa od slovenskej autorky? Sem s ňou vážení, pretože na nej si určite zgustnem ! Ak v nej budete hľadať niečo z YA literatúry, nedočkáte sa. Ale je celkom zaujímavé, že autorka dokázala skĺbiť to, čo sa nám na YA páči, ale z pohľadu trošku dospelejšieho. Máme tu romancu, históriu trošku detektívky, tajomna a nakoniec aj fantasy. To všetko v tejto hrubej HRUBÁNSKEJ knihe.

Kde začať? Asi tým, že autorka sa vrhla do fantasy celkom slušným tempom. Hneď zo začiatku nás vrhá do deja s nekompromisnou a krásnou, ryšavou bosorkou Adrianou. Spoznávame jej svet, pomocou jej rozprávania sa dozvedáme ako sa dostala k nadprirodzeným schopnostiam a putujeme dobrodružným svetom. Autoka nezaprie svoju predstavivosť, pretože ako sa pohrala s dejom, bolo v skutku úžasné. Viete si predstaviť že sa dá skĺbiť Kamelot, Excalibur, Vampíri a cestovanie časom do jednej knihy? A to nie je jediným plusom knihy.

Je pravda, že knihu som čítala na etapy. Na jednej strane, som sa od knihy nevedela odtrhnúť a čím som postupovala, tým bolo všetko v deji nervydrásajúcejšie a prahla som po rozuzlení, no po vyvrcholení bol dlho kľud. Skrátka je to ako sínusoida alebo ako na horskej dráhe. Raz som prežívala dejovú extázu a raz to bolo všetko také príliš kľudné. 

Kniha je rozdelená na tri časti. Predpokladám, že keby to autorke vydavateľstvo umožnilo, vydala by trilógiu. Paradoxom je, že keby to bola trilógia a čítala by som tie časti samostatne, tá horská dráha by mi nevadila, resp. asi by som sa nad tým ani nepozastavovala, alebo by si som si ju ani nevšimla. Takto skončí prvá časť a vrháme sa do ďalšej, najprv akcia potom kľud atď... 

Pri tretej časti som si už myslela, že autorka už predsa nemôže mať nič ďalšie odložené v rukáve. No mýlila som sa. Vedela sa vynájsť v každej situácií a nedalo sa dopredu predpokladať nič. Dobre možno jednu postavu som mala prečítanú už od začiatku, ale neodoberalo to deju na kvalite.

Čo by som autorke vytkla, bolo opisovanie miest v ktorých sa postavy nachádzali. Premiestňovala ich cez Paríž, Londýn, Prahu či Benátky, no málo ich opisovala . Pri jej opisoch som si nevedela predstaviť kde sa postavy nachádzajú, teda ako to tam vyzerá. Naopak postavy ako také, boli vykreslené do detailu. Každý krok, každý pocit postáv bol opísaný tak, aby som sa mohla zamýšľať nad postupnosťou deja, nad ďalšími krokmi jednotlivých postáv, nad tým ako sa zachovajú v tej či onej situácií. Jednému dala do vienka sexepíl, druhému inteligenciu, ďalšiemu silu a inému zvrátenosť. Všetko bolo v zaujímavej postupnosti a dodávalo to deju šmrnc. Hlavná hrdinka mi spočiatku pripadala príliš umelo, pretože bola naozaj nielen výzorovo, ale aj správaním príliš dokonalá, akoby bez chýb. Neskôr to povolilo a aj Adriana mala nejednu chybu a to sa mi páčilo viac. Zaujímavá bola aj romanca v príbehu. Aj táto hrdinka ako asi 99% hrdiniek z kníh rieši lásku medzi dvoma mužmi.  No predsa len v tejto knihe to bolo akési iné. Kým v iných knihách máme proste daný jeden jediný románik a hlavná hrdinka sa upne na jedného muža ( a žili šťastne až kým nepomreli ), tu sa autorka evidentne nevedela rozhodnúť a preto ich zakomponovala do života Adriany oboch. Ku spokojnosti všetkých :). Však tak to v živote chodí no nie? 

Kniha Som bosorka je veľmi dobrá kniha a myslím, že sa môže merať s tými zahraničnými. Autorka pojala svoj príbeh veľmi dobre a musím uznať, že je už pekne vypísaná a slovné spojenia, ktoré používa sú doslova návykové, jednoduché a nepreumelkované.  Apropo tá žena na obálke knihy - Adrianu som si nemohla predstavovať inak.